Réžia:
Bennett MillerKamera:
Wally PfisterHudba:
Mychael DannaHrajú:
Brad Pitt, Jonah Hill, Philip Seymour Hoffman, Robin Wright, Chris Pratt, Stephen Bishop, Reed Diamond, Brent Jennings, Ken Medlock, Tammy Blanchard (viac)VOD (3)
Obsahy(2)
Kedysi bol Billy Beane (Brad Pitt) jednou z najsľubnejších nádejí svetového bejzbalu, no jeho kariéra sa, žiaľ, skončila skôr, než sa vôbec stihla poriadne začať... Na začiatku sezóny v roku 2002 sa Billy ocitá v naozaj nezávideniahodnej situácii, keď jeho katastrofálne financovaný tím Oakland Athletics príde o najlepších hráčov (znovu), ktorí sa nechajú zlákať veľkými tímami (a s tým súvisiacimi nemalými platmi) a on je tak zrazu nútený dať svoj tím znovu do poriadku a odštartovať sezónu s tretinou pôvodného rozpočtu. V túžbe po víťazstve sa Billy rozhodne ísť proti klasickým zvyklostiam, ktoré v bejzbale platia. Spolu s inteligentným ekonómom Petrom Brandom (Jonah Hill) sa skrátka namiesto sedliackeho rozumu, ktorým sa v bejzbalovom svete riadia všetci ostatní, rozhodnú trochu zaexperimentovať a oprieť sa o počítačovú štatistickú analýzu, ktorú bejzbalová administratíva dlhodobo ignoruje. Dospejú k neuveriteľným záverom a začnú najímať hráčov, ktorých zvyšok bejzbalového sveta považuje za príliš starých, príliš chorých alebo príliš problematických, no ktorí sú zároveň všetci veľmi nedocenení. Netrvá dlho a Billyho a Petrove nové metódy a pozoruhodná zostava outsiderov sa stane povestným tŕňom v oku nielen starej gardy trénerov a manažérov, ale i ostatných tímov, médií, fanúšikov i hlavného manažéra ich vlastného tímu Arta Howea (Philip Seymour Hoffman), ktorý s nimi tvrdohlavo odmieta spolupracovať. Napriek tomu však ich experiment nielenže navždy zmení spôsob, akým sa bejzbal hrá, ale zároveň Billymu otvorí nové možnosti – a to nielen čo sa týka športového sveta... (oficiálny text distribútora)
(viac)Videá (2)
Recenzie (908)
Moneyball je presne ten typ filmu, ktorý je zahladený do seba a nejaký kontakt s divákom mu je úplne ľahostajný. Samozrejme, filmársky dobre zvládnuté, scenár si odpúšťa akékoľvek záchvevy osudových momentov a v podstate si nedokážem vybaviť jedinú silnú scénu, ktorá by ma "odrovnala". Chladný nenápadný životopisný hit, neschopný ukryť svoj zámer okúzliť akademickú pôdu, čo charakterizovalo aj minuloročnú Kráľovu reč, no tá ma aspoň pohltila. Brad Pitt však hrá výborne. Súhlasím s Pomovou pripomienkou: keby scenár situovali do prostredia natáčania filmov, nadchlo by ma to určite viac. ()
Brada Pitta nepokladám za herca v štandardnom ponímaní. Je to ukážková hollywoodska hviezda, ktorá sa vo filmoch skôr OBJAVUJE, než že by v nich hrala. Takisto mi nie je príliš sympatický; moji ľudia sú skôr Ted Danson, Danny Trejo alebo Tom Skerritt, nie tieto mega-stars. Každopádne, faktom je, že Moneyball sa dá pozerať len vďaka jeho sústredenému výkonu. Ak by v Moneyballe nehral Pitt (alebo by v ňom hral niekto menej "schopný"), skočím z balkóna. Prostredie športu, desaťnásobne baseballu, ma absolútne, absolútne, absolútne nezaujíma. No práve vďaka sympaťákovi Billymu sa do dalo pozerať. Potešil tiež jeho vzťah s dcérou. Inak chladná, mdlá, nezáživná a nezaujímavá nuda. Druhý raz si to už pravdepodobne nikdy v živote nepozriem. ()
Moneyball patří přesně mezi ty filmy, na kterých recenzenti nešetří superlativy, ale i přes nespornou kvalitu jde o ty filmové události, které jsou událostmi jen do té doby, než se rozdají nejrůznější filmové ceny daného období. Jinak ale nevěřím, že si na tohle neškodné sportovní povídání za pár let někdo vzpomene. Příběh je prostě zajímavý – manažer baseballového týmu už nedává útlak od výrazně bohatších týmů. Pravidla hry proto změní pomocí nesmělého analytika a přebuduje tým pomocí statistiky.. Vše, co se děje na plátně, se odvíjí od kvalitního textu. Scénář je chytrý, to je bez debat. Nestojím o nějaký ubulený doják, ale tvůrci emoce tlumí už trochu moc. Výsledek je pak relativně chladný, v některých scénách zbytečně nepřístupný. S poměrně přepálenou stopáží a řady scén bez šťávy je to znát o to víc. Což je škoda, protože v jednotlivých složkách to šlape na solidním výkonu. Brada Pitta mám rád, vážně jo, zraje jako víno, je neuvěřitelně soustředěný, i tentokrát hraje velmi dobře, ale na zadek z jeho výkonu, přiznejme si, padat nebudu. Bez velkých hereckých exhibic přenesl na plátno kus charismatu, ale na zlatého plešouna si musí dle mého ještě počkat. Spíš silné tři, ale ty slabší čtyři * tomu přeci jenom sluší líp.. ()
Sorkin to je (v poslednej dobe) stávka na istotu. Ten chlap vie ako napísať zaujímavé postavy, uvedomuje si ich zraniteľnosť a zároveň výnimočnosť a takisto vie za čo sa oplatí bojovať. Za témy (v tomto prípade, kvapkami potu a zákulisnými procesmi odmakané méty), ktoré by chcel zdolávať nejeden nadšenec, ale poväčšinou, kvôli slabej prezieravosti či naopak prílišnej pompéznosti sa to dotyčnému nakoniec nepodarí. Buď sa roztopí pod nánosom neprimeraného patosu zakladajúceho si na (napr.) krátkozrakom prednášaní ľudových múdier alebo neprestajne onanuje nad doslovným adorovaním vybraného subjektu (= športu) prostredníctvom "akčného" napodobovania. Aaron je však (aj za prispenia pevnej ruky Benetta Millera) iná liga, liga v ktorej sa síce vyhráva, ale zadarmo sa nič nedostáva, hrací priestor v ktorom sa emócie očakávane dolujú, no hlavne vtedy keď si to okolnosti fakt vyžadujú, je to jednoducho miesto kam sa človek so zmyslom pre významové nuanse či detail ako taký rád vydáva a sklamaný takmer nikdy neodchádza. Inými slovami sa tu stretávame s niečim - čo do prirodzeného športového sentimentu a číselných prepočtov/štatistík - perfektne vyváženým, ku prospechu veci odprosteným od zbytočných rodinných/milostných odbočiek, akumulovaného heroizovania a početných, do seba zahľadených slowmotion sekvencií. Niektorým príbuzným kúskom sa to vďaka zručnému spracovaniu a srdcu na správnom mieste tolerovať dá ("Any Given Sunday", "Miracle"), podaktorým sa zas ono bagatelizovanie diváckych potrieb skrz vyššie uvedené presľapy - aj napriek pozoruhodným námetom - prijať len tak ľahko, bez výčitiek nedá ("Jerry Maguire", "Damned United") a preto s otvorenou náručou vítam práve filmy typu "Moneyball". O tom, že "nemožné neexistuje" vypovedajú skromne, a pritom intenzívne, dokážu navodiť vnútorné chvenie, a nemajú potrebu vydierať a v neposlednom rade, zdôrazňujú tŕnitosť i krásu životných ciest ktoré si z neúspechu, z nedosiahnutia cieľa, hlavu nerobia a idú ďalej...ten cieľ totiž nemusí byť vždy, tým najpodstatnejším. ()
Matematizovaná verze odvěké války rozumu a srdce, v níž se pere logika s instinktem a živočišná touha vyhrávat se zklamáním z prohry. Moneyball je vlastně náramně jednoduchý film, aplikující různé životní pravdy a otázky do světa baseballového managementu. A bezchybně funguje ve všem, co si na hřiště přivedl. Pitt s Hillem jsou skvělá dvojka... no, kolik z nás se pořád pokouší vyhrát ten pátý zápas? ()
Galéria (46)
Zaujímavosti (25)
- Pieseň, ktorú Casey (Kerris Dorsey) spieva v obchode s gitarami aj nahrá na CD svojmu otcovi (Brad Pitt) sa volá "The Show". Jej spoluautorkou a interpretkou je speváčka s česko-austrálskym pôvodom Lenka Kripac. Skladba vyšla v októbri 2008, takže v čase, kedy sa odohráva príbeh filmu, ešte neexistovala. (mijec)
- Ve filmu dostal roli i Bobby Kotick, přítel Bennetta Millera a ředitel studia Activision, které stojí za videoherní sérií "Call of Duty". Hraje Stephena Schotta, majitele klubu Oakland. (Decosta)
- Film se natáčel na celkem pěti různých baseballových hřištích: Dodger Stadium a Fenway Park, Blair Field na Kalifornské státní univerzitě v Long Beach a Stengel Field na Glendale Community College. Zlatým hřebem ovšem bylo natáčení na Oakland-Alameda County Coliseu, domovském hřišti Oakland A's a fotbalových Oakland Raiders. (Krouťák)
Reklama