Záhrada

V deväťdesiatom piatom by som tento film veľkým oblúkom obišiel a keby išiel v telke, vydržal by asi sedem minút. Dnes som si tento film (poetickú poviedku) sám vyhľadal a celý pozrel. Človek sa mení. Mal som chuť na niečo slovenské a keďže sa filmy na Slovensku stále akosi netočia, musel som zahrabať trochu do minulosti a vybral som si Záhradu (rozhodujúci bol Labuda s Luknárom). A oplatilo sa? No, už som písal, že som to nevypol :) Inak, je to celkom romantická záležitosť, keďže o takejto pohodičke kdesi na opustenej záhradke s domčekom a milou susedkou (až na tých zopár náhodných "votrelcov") môže dnešný človek v meste len snívať. (11.08.2022)

Dobrý film. Síce sa nesie v tendenciách poetiky, ktorá mi v slovenskom filme nikdy nič nehovorila, ale zároveň je to svojou autonómnosťou a samotou nejako pútavejšie. Príbeh je rozdelený do 14 kapitol, má rozprávača, ktorým sa neskôr stáva sám hlavný hrdina Jakub - asi najlepší Luknár akého som mal možnosť vo filme vidieť - a aj keď film postráda dramatickú zápletku a je podobne ako predchádzajúci Šulíkov film Všetko čo mám rád o akejsi mozaike epizódiek, nevadilo mi to. Záhrada s domom sú prekrásnym prostredím, kde prichádzajú postavičky - častokrát veľmi bizarné aby rozprávali o živote, smrti, láske a zmierení. Jakub je konfrontovaný s minulosťou, ale nechávajú ju prejsť svojim životom ako ročné obdobia aby na sklonku roka mohol zažiť prítomnosť, pochopiť realitu a písať si vlastnú budúcnosť. Všetko je to zaobalené do petického hávu. A páči sa mi to. Možno to nemá taký význam a takú odľahčenosť ako Šulíkov Slnečný štát, ale jedná sa o film, ktorý je kompozíciou, príbehovou zložkou a prevedením originálny. Je v ňom trocha postmoderny, trocha magického realizmu, trochu rozprávkovosti a filozofie a pozornejší tam nájdu aj odkaz na Obeť od Tarkovského. Malý veľký slovenský film. (01.06.2013)

Měl jsem za to, že poetické filmy zrovna nejsou to, co by obdivoval, ale v tomhle slovenské provedení s výborným Luknárem a Labudo mě to bavilo. A ano, i proto, že se zde Jana Švandová ukáže skutečně v celé kráse. Ale přesto jsou mnohem zajímavější scény v samotné zahradě, kde se dějí krásně zvláštní věci. (10.10.2017)

Možná jsem ve filmu hledal alegorie, které tam nejsou a nebo jsem je nepochopil. Je to krásné, poetické, Zuzanka ve ve svých osmnácti letech působí naprosto nezkaženě a je zřejmý, že to je a bude krásná ženská. Příjemně se na to koukalo, vnímalo, přemýšlelo se u toho nad mnohým, ale nenašel jsem ve filmu nějakou větší hloubku, ale třeba to bylo tím, že při jednotlivých kapitolách se moje myšlenky toulaly od pangejtu k pangejtu. Viděno v rámci projektu Challenge tour jako film číslo 26. (19.04.2015)

Film na mňa priveľmi poetický. Dej sa nedá identifikovať, postavy prichádzajú a hneď nenávratne odchádzajú. Každá si niečo zaujímavé povie, určite to má niečo symbolizovať, ale málokedy som dokázal vyriešiť, čo to má byť. Možno ľudské vlastnosti, možno niečo ešte hlbšie... No, asi som mal príliš málo času na zamyslenie počas filmu a po ňom, možno som sa príliš sústreďoval na Pannu Zázračnicu alebo neviem, kde som urobil chybu. –––– Bola to svätá prostota. A ja, somár sprostý, som ju naučil čítať. Odvtedy sa s ňou nedá vydržať. –––– Konečne je všetko, ako má byť. (04.11.2014)