Réžia:
Martin ŠulíkKamera:
Martin ŠtrbaHudba:
Vladimír GodárHrajú:
Marián Labuda st., Roman Luknár, Zuzana Šulajová, Jana Švandová, Katarína Hrobárová-Vrzalová, Dušan Trančík, Ján Melkovič, Stanislav Štepka (viac)Obsahy(1)
Na tridsiatnika Jakuba (Roman Luknár) sa začne valiť jeden problém za druhým. Nevie vyriešiť svoj vzťah s vydatou Terezou, práca ho neuspokojuje, nerozumie si s otcom (Marián Labuda), s ktorým žije v spoločnom byte. Jakub sa rozhodne zmeniť svoj život a odchádza na pár dní do opusteného domu starého otca na vidieku. Pomocou zápiskou starého otca znovu objavuje jednoduché veci, na ktoré už dávno zabudol. Učí sa kosiť trávu, orezávať stromy, piecť chleba. Spozná záhadnú Helenu, ktorá zmení jeho život... (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (183)
Krásny ústredný hudobný motív, krásna Zuzana Šulajová a aj toho humoru tam kúštiček je: „Keby ste ju poznali pred pár rokmi, aká to bola žena, svätá prostota a čistota ducha a ja somár sprostý som ju naučil čítať, odvtedy sa s ňou nedá vydržať“.Veru ak je dobrý rok, tak sa aj v našich záhradách vie urodiť kvalitný film. ()
"Valašská škola mravů stodola" od Hugolína Gavloviča dnešnej doby. Nepotreboval som konkretizovať vzťahy a uvádzať realite striktnú príbehovú rovinu. Stačilo mi presne to, čo som tam videl. Učiteľ žijúci v meste u otca krajčíra , ktorý vedie bežný trpký život mešťana. V snahe osamostatniť sa na otcov podnet odcestoval na odľahlú chalupu z roku 1921 po svojom dedovi. Odtiaľ som sa všetkému už iba usmieval. Nepriame prinútenie človeka k vrelej a búrlivej existencii bez vplyvov vonkajšieho sveta mimo odľahlej usadlosti. V krásnom evinom rúchu prírody a plynulosti okolností. Naučiť sa "žiť" po slovensky. Do deja navyše vstupovali perfektné vedľajšie postavy formujúce jeho zmýšľanie. Krásny poetický film. ()
Nezabudnuteľná hudba robí z toho filmu možno dvojnásobne lepší film, než akým v skutočnosti je. Inak ten poetizmus bez nejak vyvíjajúceho sa príbehu je pohladenie pre básnikov, ale nie pre bežného diváka, ktorému nemá film čo ponúknuť, okrem majstrovských mužských hercov. Ženy priniesli len šarm, ale to v tomto žánri úplne stačí. ()
Film na mňa priveľmi poetický. Dej sa nedá identifikovať, postavy prichádzajú a hneď nenávratne odchádzajú. Každá si niečo zaujímavé povie, určite to má niečo symbolizovať, ale málokedy som dokázal vyriešiť, čo to má byť. Možno ľudské vlastnosti, možno niečo ešte hlbšie... No, asi som mal príliš málo času na zamyslenie počas filmu a po ňom, možno som sa príliš sústreďoval na Pannu Zázračnicu alebo neviem, kde som urobil chybu. –––– Bola to svätá prostota. A ja, somár sprostý, som ju naučil čítať. Odvtedy sa s ňou nedá vydržať. –––– Konečne je všetko, ako má byť. ()
Taký pomalý lyrický filmík. Moc sa tam toho nedeje a aj to, čo sa deje, je čudné, ale nuda to nie je. Neviem, ako prišli na to, že je to komédia (viď žáner hore), ale malo to aspoň jeden vtipný aspekt. Obyčajne sa v českých filmoch vyzliekajú slovenské herečky, tu sa v slovenskom filme vyzlieka česká herečka:-) Btw.: písať zrkadlovo je sranda a ľuďom tohto filmu neznalých sa to zdá strašne cool. ()
Galéria (6)
Fotka © MagicBox
Zaujímavosti (13)
- Čašník obsluhujúci v motoreste Otca (Marian Labuda st.) je v skutočnosti jeho syn Marián Labuda ml.. (rioSan)
- Herca Romana Luknára (Jakub) obsadil režisér preto, lebo ho zaujal vo filme Vášnivý bozk (1994) a ten aj napriek inej ponuke z madridského divadla rolu prijal. (Raccoon.city)
- Dom a veľkú záhradu starého otca natočili na Myjave. Ako kulisa im poslúžil aj záhorský motorest, kde Luknár s Mariánom Labudom šokovali hostí zábavnou scénkou v španielskych rytmoch. [Zdroj: FilmMax] (ash99)
Reklama