The Lost Lowlands
Réžia:
Martin ŤapákScenár:
Ivan BukovčanKamera:
Beňo KrivošíkHudba:
Svetozár StračinaHrajú:
Jozef Kroner, Stella Zázvorková, Michal Dočolomanský, Dušan Tarageľ, Ivan Krajíček, Marián Kleis st., Norina Bobrovská, Marta Rašlová, Ľubo Roman (viac)VOD (1)
Obsahy(1)
Voľné pokračovanie príbehu z vysokohorskej chaty v stratenej doline. Je začiatok turistickej sezóny vo Vysokých Tatrách. Priatelia Michal (Michal Dočolomanský) a Dušan (Dušan Tarageľ), správcovia chaty, navštívia svojho nadriadeného. Nakoľko sú na všetku prácu len dvaja, žiadajú o prijatie nového zamestnanca, najlepšie vyučeného kuchára. A tak vystúpia kamaráti v sprievode novej gazdinky (Stela Zázvorková) takmer až na vrchol hôr, do Stratenej doliny. Chatu navštívi prvý turista, ich dlhoročný priateľ Gábor (Jozef Króner), ktorého prijmú ako ďalšiu pracovnú silu. Optimizmus správcov naruší zistenie, že niekoľko rokov sľubovaná stavba luxusného hotela Hohe Tatra bude čochvíľa realitou. Do doliny príde tím geodézov, ktorí majú za úlohu vymerať celú oblasť. Akoby to nestačilo, plánujú zrovnať so zemou aj ich rekreačné stredisko. Chatári sa obávajú zničenia nedotknutej vysokohorskej prírody. Navštívia ľudí na vyšších miestach, aby zabránili pohrome. Lenže prvoradým záujmom nadriadených je modernizácia a zvýšená návštevnosť lokality, a tak neberú hrozby mladých mužov vážne. Keď si Michal a Dušan uvedomia bezmocnosť nad celou situáciou, nezostane im nič iné, ako vymyslieť skvelý plán a tak zachrániť Tatry. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (34)
Je až pozoruhodné, aké výkyvy sprevádzali Ťapákovu tvorbu (na jednej strane krásna Balada o Vojtovej Maríne, Rysavá jalovica, Pacho, hybský zbojník, Vianočné oplátky či Rok na dedine, na druhej prazvlášne "výtvory" tohto typu) - žiaľ, tento film patrí k tým slabším, čo nezachraňujú (paradoxne) ani herci ako Kroner, Dočolomanský či Zázvorková. Skrátka slabota, nuda, odkazy na predchádzajúcu ťapákovu tvorbu (čo ešte viac zvýrazňuje ten priepastný rozdiel) a humor, ktorý nebaví ani silou-mocou. Jednoducho, mňa tento film mierne sklamal, i keď na druhej strane, až taká katastrofa to zas nebola ()
Poslednú časť tatranskej trilógie som zatiaľ nemal tú česť, a potvrdila, že každá je úplne iná kvalitou, atmosférou a dokonca aj žánrom. Myšlienka o ochrane tatranskej doliny nie je zlá a má svoje opodstatnenie v každej dobe, takých firiem Atraktatatra by sa našlo aj dnes. Horšie je to so scenárom a prevedením až na hrane grotesky. Všetky postavy sú komické, nechýbajú ani bitky a naháňačky, akurát sa neohadzuje tortami, pretože ich na chate nemajú. Ťapák s Kronerom z toho urobili akéhosi Sváka Ragana na dovolenke v Tatrách plus atrakcie ako tatranské ťavy, namydlená dacia a kozy. –––– Výťah vyvezie hostí za dvadsať minút. Taký je svetový trend. Komfort a rýchla doprava. Svetové parametre modernej turistiky. A my nemôžeme zaostávať. ()
Předchozí dva díly nebyly kdovíco, ale tohle je ještě horší. Postavy se jmenují jinak a hrají je jiní herci - ti původní to asi odmítli a ani se jim nedivím. V třetím dílu se autoři snaží o komedii, jenže ta je hodně naivní (skoro se mi chce říct přihlouplá) - to, co hrdinové provádějí ve snaze zachránit dolinu, je spíš trapné než vtipné. Ťapák navíc vnutil filmu příliš bujarou nadsázku a herce nutí hrát moc teatrálně, což jim nesedí (obzvlášť Kronerovi - tak špatný výkon bych od něj nečekal). ()
Mám hodně ráda Michala Dočolomanského, ale ani jeho přítomnost před kamerou mne nedokázala uhovořit, abych se na něco takového dokázala dívat. Jediná, kdo nepřehrává, je Zázvorková. Do slizu trapnosti sklouzli Krajíček, Kroner i Dočolomanský. Jedna hvězdička z outlocitnosti k mrtvým velikánům slovenského filmu. ()
„A jednu tatranskú po papuli by si nechcel?“ Trápne. To je slovo, ktoré STRATENÚ DOLINU vystihuje bohužiaľ najlepšie. Udivovalo ma, čo v mizernom scenári oslovilo hercov ako Michal Dočolomanský, Magda Paveleková, Dušan Tarageľ, Stella Zázvorková, či Jozef Kroner (ktorý ZASA „prehráva“ - ako tak pozerám do jeho minulosti, len minimum režisérov ho bolo schopných krotiť v prospech veci tak, ako Jakubisko v Tisícročnej včele). Nesympatické postavy, detinská žabomyšia vojna dobrí chatári/zlí stavitelia, nulová atmosféra. To, čo so sebou robia herci a ako si režisér predstavuje zábavnú scénu, je skutočne trápne. Miestami som musel odvracať tvár od obrazovky (finálny tanec). Hoci sa to vraví, Stratená dolina v skutočnosti nemá vôbec nič spoločné (okrem hôr a Dočolomanského) s fantastickou Medenou vežou a nefantastickým Orlím pierkom. ()
Galéria (4)
Zaujímavosti (3)
- Filmovanie snímky prebiehalo vo Vysokých Tatrách. (dyfur)
- Až tri postavy vo filme majú krstné meno zhodné s reálnym menom hercov, ktorí ich stvárnili: Mišo (Michal Dočolomanský), Dušan (Dušan Tarageľ) a Stella (Stella Zázvorková). (Fanda_Jary)
- Film Stratená dolina nadväzuje na filmy Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971) len nepriamo a prináša celkom nové postavy. Iba jedna z nich je vzdialeným pokračovaním predošlých dvoch filmov. Gamboš (Jozef Kroner) sa hneď v úvode filmu ohradzuje voči označovaniu touto prezývkou a predstavuje sa vlastným menom – Matúš Sobek. Podobne aj Prašivec, ktorého v prvých dvoch dieloch Bukovčanovej "Tatranskej trilógie" stvárnil Július Vašek, prezrádza vo chvíli osobného zrútenia svoje skutočné meno – Matúš Sopek. Napriek malému rozdielu v mene ide nepochybne o odkaz na tú istú postavu – Gamboš pri ukazovaní fotografií Stelle (Stella Zázvorková) ukáže aj obrázok seba prezlečeného za medveďa – nie náhodou si Prašivec vo filme Orlie pierko privyrába práve fotografovaním sa s turistami v medveďom kožuchu. V ich charaktere je však výrazný rozdiel – kým postava Prašivca je tragická, Gamboš je zase vyslovene komickým hrdinom príbehu. (Fanda_Jary)
Reklama