Orlie pierko

Druhý film z tzv. horskej trilógie spolu s filmami ´Medená veža´ (1970) a ´Stratená dolina´ (1976). Návrat z väzenia je pre kamarátov Valéra (Ivan Rajniak) a Starca (Ivan Mistrík) veľmi ťažký. Musia si nájsť novú prácu, ale to sa ukáže ako nemožné, pretože vedia, že sa chcú len vrátiť na chatu, ale to práve nesmú. Musia žiť medzi ľuďmi a pod dozorom financa Fera Pardeka (Vlado Müller). Život im strpčuje aj žiarlivý Prašivec (Július Vašek). A zarytého starého mládenca Valéra si vyhliadne Tonka Surka (Andrea Čunderlíková). Spočiatku to Starec a Valér všetko berú ako zábavu, ale neskôr sa objavujú problémy aj medzi nimi. V takýchto ťažkých chvíľach je ľahké stratiť kamaráta. Oproti predcházajúcemu filmu ´Orlie pierko´ stratilo ľahkosť a lyriku života v horách a stalo sa skôr horkou komédiou života v horskom mestečku. (05.08.2015)

Takze volne pokracovanie trilogie Kobaltova Veza - Husacie Pierko - Stratená dolina sa dockalo svojho roku vzniku hned 1971. Akurat nechapem ten "genialny mozog", ktory napadla tato myslienka natocit pokracovanie hned o rok. Herci ako Muller /Majster kat, Medena Veza, Na pochode sa vzdy nespieva/ su fajn (Rajniaka nemam rad/, ale vytratilo sa to caro z jednicky. Scenar sa toci ani sam presne nevie okolo coho, A nesuvisi s B, ale aspon reziserska praca pana Martina Obleceneho fajn, a aj sceneria tatranska tu je. Ale film je o Kobaltovej vezi bez Kobaltovej veze, nic nesuvisi s nicim, scenar ma plno logickych dier .... Nadherna tatranska priroda sama osebe vsak nestaci. Cunderlikova nema herecky talent Vasaryovej. A herecke vykony a aj dialogy su dost dementne -- Rajniak nevie hrat, akurat Mistrik ano, ale ani on film nezachrani.Ubudlo tragicnosti a pribudlo humoru. Ten sa vsak do tejto trilogie hodi najmenej. A vzdy som povazoval Husacie Pierko za precenovany film. 30 % (09.10.2013)

Toto je pokračovanie nádherného filmu ,,Medená veza". Bohužiaľ ,,Orlie pierko" stratilo väčšinu ducha svojho predchodcu. Veľké témy lásky a cti sú spracované akosi ironicky. V centre pozornosti je myšlienka: slobodný môžete byť len vtedy, keď budete dodržiavať pravidlá spoločnosti.,,Orlie pierko" nie je zlý ani otrepaný ako propagandistické filmy z 50. rokov. Chce to len ukázať, že polícia je dobrá, keď ste dobrým občanom. Za týchto okolností nie sú hory a príroda v tomto filme dôležité, aj keď som to chcel. Len vypĺňajú príbeh. 6/10 (02.11.2022)

Slabšie ako Medená veža, tá mala silnejšiu atmosféru. A bez Kvietika a Vášáryovej to je citeľné oslabenie hereckého ansámblu, hoci Rajniak s Mistríkom či Müller sú samozrejme jednými z top hercov, akých sme kedy mali. Známa vtipná scénka sa stala legendárnou a platí pre nositeľov nepohodlných názorov dodnes: Všetci ste počuli. Vyhrážal sa, že pašovať neprestane. - Že pašovať ? Ja som nič nepočul. Dedo Šimek, a vy ste počuli niečo ? - Ja synak, ja som ti hluchý ani poleno. Cha, cha, cha ... - Ani som tu dnes nebol. (05.07.2022)

„Každý raz môže skončiť v medvedej koži.“ Medená veža je Pán film. Film s  úžasnou mystickou horskou atmosférou, nádherným scenárom (o priateľstve a jeho zničení, o ženách a mužoch atď.) a v neposlednom rade obsahuje fantastické herecké obsadenie. Nanešťastie, o rok neskôr niekomu prišiel na um strašný nápad: nakrútiť pokračovanie. Nuž a tak sa preživší hrdinovia (inak výborní Ivanovia Rajniak a Mistrík, ale takýto zlý scenár nemali ani oni dvaja príliš veľkú šancu zachrániť resp. zamaskovať a to sa fakt snažia) vracajú na staré miesto. Z väzenia. Dobrý začiatok, ale bohužiaľ scenár sa následne rúti po nevydarených koľajniciach. Muži sa chcú vrátiť na „svoju“ chatu, lenže majú natoľko negatívne vzťahy s nadporučíkom Pardekom (z ktorého ani formát Vladimíra Müllera nedokázal urobiť realistickú postavu), že musia zísť dole do mesta. A tam... nič. Trocha pošpásujú s Prašivcom (Július Vašek), ponaťahujú sa s Pardekom, raz za čas sa im pod nohy primotá veselá sedemnásť a polročná nezbednica (19-ročná Andrea Čunderlíková) a to je asi tak všetko. Nevydarený je nanešťastie nielen scenár (nakrútiť pokračovanie o Medenej veži bez Medenej veže je blbosť), ale i réžia (smutným paradoxom je, že režíroval autor originálu). Nič nesúvisí s ničím, veci sa dejú kvôli scenáru, nie kvôli postavám. Postavy, ktoré sú od samého začiatku líčené negatívne, máme odrazu ľutovať a vidieť v nich človeka, kým postavy, ktoré sa silou mocou vzpierajú zjednodušujúcej charakteristike dobrý/zlý, sú nútené zrazu robiť veci, ktoré z nich robia figúrky bez psychológie. Že sa raz za čas ozve monumentálny hudobný ústredný motív, že dialógy odsýpajú („Čo sa toľko kolíšeš!“ – „Nevedela som, že sa nemôžem.“), že príroda je nádherná a že herci sú príliš veľké formáty na to, aby pokazili aj nekvalitne napísané postavy, je len taká drobná poľahčujúca skutočnosť. (01.01.2009)