Frankenweenie: Domáci maznáčik

Těžké zklamání. Burton nikdy nepatřil k mým oblíbencům, ale tímhle kouskem se nepředvedl ani tak. Vykrást několik filmů, udělat kýčovitý nezajímavý a ohraný příběh a hodit ho do svého mrtvolného stylu, to mi moc originální a zábavný nepřišlo. JURSKÝ PARK a GODZILLA v podání obrovské želvy...nuda. Pokud jde o Burtonův ujetý styl, tak dobrá, beru ho, ale proč mají jako mrtvoly vypadat i živé postavy?! Na mě byla animace už moc morbidní a vůbec mě neokouzlila. Příběh jak hrnečku vař také ne. Prostě taková rychlokvaška. Burton si asi po Mrtvé nevěstě řekl, že lidi jeho styl milují a tak hodil do placu svůj styl a zbytek ať se ukuchtí sám. (06.01.2013)

Vizuálne nádherné, odkazy na klasické horory potešili ale je to celé také nijaké. Postavy ma nebavili, atmosféra sa mi rýchlo opozerala a nedokážem pochopiť ako môže srdcový projekt nejakého režiséra pôsobiť (až na jednu scénu) tak strašne chladne. Nie je to taký megafail ako predchádzajúci Burtonov Dark Shadows ale aj tak je to škoda. 6/10 hlavne z úcty k Burtonovim starším filmom, ktoré tak milujem (26.04.2015)

Hovorte si čo chcete, ale Burton má pravdu. Veľmi ľahko (totiž intuitívne) sa dá rozoznať prospešný následok akéhokoľvek činu spraveného kombináciou rozmýšľania a jednania od srdca. Rovnakým spôsobom sa dá rozoznať rozdiel medzi dôsledkom takéhoto činu a dôsledkom činu navonok veľmi logického, posilneného však motiváciou iných telesných orgánov, od srdca vzdialených. Či už Zadku ("seriem na vás!"), Hlavy (závisť, mamona), Brucha (ego, pýcha) atď. Platí to rovnako pre mutáciu domáceho miláčika ako aj jeho milovanie. Niekedy je to záležitosť prostej oddanosti, inokedy vystatovania sa a zdôraznenia sociálneho statusu. Všetko toto poznanie či pripomenutie základných vecí je nádherne zanimované, s odkazmi na mnohé ikonické filmy (napríklad King-Kong, Gremlins, Jurský park), navyše jednoznačne ukazujúce, že krivé a zlé charaktery nevznikajú v dospelosti, ale sú jednoznačne i fyziognomicky dané už od detstva. Kombinácia výzoru tváre, držania tela a prevažujúco nevľúdneho pohľadu očí nepustí. Potvrdí sa to následne v charaktere skutkov i vyslovovaných myšlienok takýchto malých špuntov. (09.12.2013)

Burton vzdáva príjemnú poctu klasickým starým hororom, no okrem toho nápadne odkazuje na vlastné filmárske počiny. V hlavnej postave osamelého Viktora môžeme sledovať navonok bizarného, no vo vnútri srdečného Edwarda a taktiež podivína Viktora z Mŕtvej nevesty. Frankenweenie je úchvatnou spŕškou burtonovských roztomilých kontrastov, bez ktorých sa nezaobíde žiaden jeho film a pre ktoré ho tak milujeme. Konvenčné, intelektuálne i duchovne zaostalé prostredie, do ktorého Burton vkladá svoje introvertné, no paradoxne duchaplné postavičky, množstvo vizuálnych vychytávok a skvelých nápadov, typická morbídna atmosféra filmu, absurdný humor a nádherne osobitá animácia. Nie som síce tak uveličená ako z predošlej Mŕtvej nevesty, ale po predchádzajúcich Temných tieňoch a vnútorne prázdnej Alice ma Burton opäť raz potešil. (29.01.2013)

Mrtvoly se nevyplatí oživovat. Podobně to platí i o předchozí práci, v tomto případě kraťasu, Time. Frankenweenie má uspávací vizuál, dialogy i postavy. A hlavně odzívané finále. Jedná se spíš o chtěný dojáček, který je v letošní záplavě "hororových" animáků trochu do počtu. Nemůže to myslím bavit ani děti, ani dospělý doprovod. 50% (04.12.2012)