Pevné puto

Peter Jackson ztratil soudnost a stal se z něj povrchní megaloman se sklonem ke kýčovitosti. Když řeknu, že co se plytkosti děje a dialogů týče, je na tom Pevné Pouto podobně jako Emmerichovo 2012, ani zdaleka nepřeháním. Až na to, že u rádoby silného dramatu je tato skutečnost mnohem smutnější. A u té sekvence s nešikovnou babičkou jsme se jako měli smát? Já jsem si u ní tedy spíše vzpomněl na trapnou českou Pánskou jízdu s Martinem Dejdarem. Vyrovnání se se ztrátou člena rodiny mělo být znázorněno tím, že tatínek se nechá zmlátit, maminka odjede kamsi na venkov trhat jablka a sourozenci se tváří jakoby nic? Dělá si ze mne Jackson srandu? Odrežírováno a zahráno je to sice s přehledem, ale co naplat, když po každém moudru, které postavy vypustily z úst, jsem měl nutkání zacpávat si uši a kroutit hlavou, jak to znělo uměle a povrchně. Když pak usměvavé dětičky začaly pobíhat po kukuřičných lánech, vybavila se mi strašlivá závěrečná scéna z Knowingu (ale to aspoň mělo koule celej předchozí děj), já film definitivně odepsal a zbytek stopáže už jsem se jenom bavil dalšími přicházejícími klišé. PS: Kdo se toto odváží srovnávat s Fontánou (se kterou to má společné jen část tématu a Rachel Weisz), a to ať už pozitivně - "je to stejně dobré", tak i negativně - "je to stejně špatné", anebo vizuální a dějovou stránku hodnotit lépe než u Avataru, je buď hloupý, anebo slepý. PS2: Tenhle člověk kdysi natočil Braindead OMG :´( (04.01.2010)

Ó, áno. Rozporuplnosť je úplne na mieste a ja som spravil veľkú chybu, že som si neprečítal pár upozornení, ktoré obsahuje nemalá časť tunajších komentárov. Keby som totiž začal film pozerať s vedomím, že obsahová stránka filmu nemá nič spoločné s komornými drámami na tému strata dieťaťa, ale že sa bude jednať skôr o taký Jacksonov malý súkromný experimentálny gýč, bol by som možno zhovievavejší. Tá fantazijnosť sa mu asi príliš zaryla do podvedomia a bez uváženia ju používal aj vtedy, keď ju vôbec nebolo treba. Stačilo použiť depresívnejšie farby na udržanie thrillerovej atmosféry, zmierniť komickosť niektorých scén, ktorá vôbec nebola na mieste a vycibriť dialógy tak, aby nemal divák pocit, že polovica z nich bol inšpirovaná výstupmi postáv zo súčasných telenoviel. Príbeh má totiž neskutočne silný potenciál zaujať, herecké kreácie veľmi prekvapili, hudobná zložka si udržiavala od začiatku do konca neskutočnú fazónu, škoda toho ostatného. 60%. (10.01.2010)

Je to celkom dobrá fantasy dráma. Má veľmi dobrý príbeh o dievčati z malého mestečka, ktoré žije ideálny život, má milujúcu rodinu a navyše sa aj zamilovala, lenže všetko sa pokazí, keď ju raz na ceste zo školy domov oklame a zavraždí jej sused. A tak sa dostane do miesta medzi zemou a nebom, kde sa s tým pomaly vyrovnáva, ale zároveň to samozrejme veľmi ovplyvní aj jej rodinu a priateľov, ktorí sa s tým zmierujú len ťažko, navyše jej telo sa stále nenašlo a postupne niektorí začínajú tušiť, že práve sused by to mohol mať na svedomí. So spracovaním som spokojný, v porovnaní s knihou zostal dej takmer úplne totožný, len sa zbavil tých najzbytočnejších situácií a prvkov, takže po tejto stránke to dopadlo viac než dobre. Sadol mi už úvod, ktorý ideálne zoznámi so všetkým dôležitým, ale po tom zásadnom prvku, teda smrti hlavnej postavy sa to ešte vylepší. Film je prakticky rozdelený na tri línie z odlišných žánrov, tá kriminálna je asi najmenej zaujímavá, aj keď pár situácií, hlavne sliedenie po dome sa skutočne vydarilo, väčší priestor má už tá dramatická, kde táto veľmi nepríjemná udalosť radikálne ovplyvní životy niekoľkých ľudí, čo mi prišlo ideálne, teda až na tú postavu starej mamy, ktorá to trochu kazí. Ale najväčší priestor má samozrejme hlavná hrdinka po smrti, síce tu cítim ešte trochu väčší potenciál, ale aj tak je to výborne zvládnuté, o rôzne nápady, či už vizuálne alebo obsahové tu nie je núdza, obzvlášť scény, ako užívanie si života po smrti, nachádzanie jednotlivých obetí a pár ďalších je skvelých. A vrcholom je pre mňa scéna s privítaním od detí, to ma dostalo. A hlavne tá posledná polhodina sa skutočne vydarila, tu už jedna výborná scéna strieda druhú. Herecké obsadenie je skvelé, perfektná Saoirse Ronan v hlavnej úlohe, k tomu výborné zloženie rodičov, ktorými sú Mark Wahlberg, Rachel Weisz, aj keď práve tá nemá moc priestoru, bavila ma aj postava sestry, k tomu správne slizký Stanley Tucci ako sused a plno zaujímavých vedľajších postáv. Réžia a technická stránka sú výborné, pochváliť musím obzvlášť perfektnú vizuálnu stránku, len ma mrzelo, že som pri tom nepociťoval žiadne emócie. Ale aj to sa zmenilo v spomínanej scéne s privítaním od detí, ktorá je perfektná. A chválim aj výber hudby. Takže Pevné puto síce nie je taký skvelý film, aký by mohol byť, ale aj tak ma to dosť bavilo a ešte si to niekedy pozriem. 75% (01.09.2013)

║Rozpočet $65miliónov║Tržby USA $44,114,232║Tržby Celosvetovo $94,894,448▐ Tržby za predaj DVD v USA $11,446,006 //počet predaných kusov 692,400 ║ Režisér Peter Jackson si zobral až priveľké sústo na to aby to zvládol k úplnej dokonalosti, takéto dramatické nadfilmy skôr sedia M. Night Shyamalanovi, či nedávno tématicky podobne opäť prerazil Alex Proyas. Ale aj tak miestami si počínal Jackson neskutočne dobre, nájde sa tu niekoľko silných intenzívnych scénok čo sledujúceho naplno vtiahnu do deja a emočne ho ždímajú, k tomu snový "nebeský" vizuál je úžasný ale nie celkom využitý pre hlbšie vystuženie príbehu ako určite bolo v samotnej podstate plánované, mladá Saoirse Ronan je v prvej tretine filmu fantastická, potom tak trochu na škodu príde akási stagnácia kvôli jednotvárnosti scenára, takého Stanleya Tucci som ani v tej zápornej úlohe nespoznal, do tejto úlohy vložil veľa a dal jej rozmer aký u takýchto postáv nevidno, ostatný hrajú tiež prim, na škodu príde Mark Wahlberg ktorému chýba väčší priestor aby svoju postavu mohol viac rozviť. Asi ako najmenej výrazná súčasť filmu tu príde hudba od neznámeho Briana Eno, možno taký James Newton-Howard by to vizuálne kúzlo čo film mal vytiahol o niečo vyššie. V konečnom výsledku som spokojný ale potenciál príbehu pri určitom doladení by mal na omnoho viac. /80%/ (01.03.2010)

Tak, nejdříve si odbudu konstatování, že se mi film celkem líbil, a že scéna s loděmi v lahvích je nádherná. Saorise Ronan patří mezi nejsympatičtější herečky svého věku. A teď to ostatní. Proč se v závěru tak strašně tlačí na sladkobolnou pilu, že to ruší napětí v thrillerové a psychologické rovině (který by docela dobře obstály samy o sobě)? Zbytečně moc přepínání z jedný polohy do druhý v krátkym úseku dost zabíjí napětí i emoce. Návrat Suzie pro polibek ala Duch, odchod do západu slunce, bylo to moc cukrkandlu najednou (jak působivej byl oproti tomu konec ve Faunově labyrintu). Opravdu dost vycucaný z prstu mi přišlo, jak začali Suziin otec a sestra podezřívat souseda, geniální intuice fakt miluju. Konec pana Harveyho (Tucci je opravu dokonale slizký) pak měl být co? To má symbolizovat nějakou vyšší spravedlnost, lidské spravedlnosti je málo či jak? Příliš laciné. Po přehodnocení jednu hvězdu ubírám, na tři. (21.03.2010)