Láska a čest

Mňa by celkom zaujímalo, ako vnímajú súčasnú džedai geki Japonci. Či pre nich stratila kúzlo rovnakým spôsobom, ako napríklad pre nás súčasné české rozprávky, alebo nejaký nový western. Či si hovoria, že to tú atmosféru Kurosawových filmov mať nemôže, ako si my hovoríme, že niečo ako Tri oriešky už vzniknúť taktiež nemôže. Ale to je len bezpredmetná úvaha, nám v Európe to môže byť jedno. Príbeh už jednoduchší byť nemohol, čo sa javí ako správne rozhodnutie. Ono je to totiž taktiež rozprávka a na konci nás dokonale dojme. Že sme taký záver očakávali je v poriadku, pretože sme ho aj chceli! Takže už si po tomto a Súmraku treba niekedy doplniť Jamadovu trilógiu zvyšnou časťou. (01.09.2014)

Poslední část Yamadovy volné trilogie je stylově asi nejodlišnější, rukopis je však přesto patrný na první pohled. Téma je poněkud omšelé, rovněž Kimura je z hlavních hrdinů této série asi nejméně přesvědčivý. Přesto však zůstává oku lahodící kamera, i dynamičnost a působivost Yamadova sylu. Po shlédnutí celé trilogie u mě nejlépe vychází Hidden Blade (Twilight Samurai ode mě má vyšší hodnocení, poněvadž první konfrontace s Yamadovým stylem byla skutečně silná), i tento kousek však rozhodně stojí za shlédnutí. (20.10.2008)

Až téměř pohádkový příběh ze středověkého Japonska. Zajímavé je zvláště zpodobnění japonských reálií, které jsou pro nás do značné míry neznámé a bizarní. Zůstávám u čtyř hvězdiček zejména kvůli střední části filmu, kdy se ze zvláštností tehdejšího Japonska už moc nového nedovídáme a vyprávění ještě postrádá dramatičnost a napětí, které nastupují v jeho závěru. (12.02.2011)

„Povolanie ochutnávača: Pokrmy pripravené pre feudálneho pána museli byť najprv ochutnané, aby sa zistilo, či nie sú otrávené. Toto ochutnávanie patrilo medzi povinnosti samuraja.” • Áno, vskutku naprosto zaujímavé skonštatovanie danej situácie asi v tom prostom zmysle, že zo samotného zákulisia kuchyne, si zrejme následne nemohol byť nikto stopercentne istý v tom význame, či náhodou jeden, alebo, poprípade, ešte i viacerí z týchto (šéf)kuchárov bez čapice, nemá/nemajú veľmi ťažké srdce na svojho vládcu, t.j. až tak strašne ho nenávidia, že by mu bez akéhokoľvek mihnutia oka dokázali pridať do jedla i smrtonosnú prísadu, aby ho snáď nadobro spasili z tohto zhumpľovaného sveta, a práve vtedy, čiže tesne predtým, ako si bude medziiným sám pochutnávať na teplej váre, prichádzajú na rad i niekoľkí ochutnávači, aby vlastne napokon zistili, ako sa veci majú...? No, a zrovna jedným z nich je i ústredná postava Šinnodžoa Mimuru, ktorého toto「povolanie」, mimochodom, začína i pomerne čoraz viac ubíjať, až dokonca premýšľa práve nad tým, že by s tým na môj veru celkom skončil!? Možno si uvedomuje nielen to, že hazarduje so svojim zdravím, v podstate si neustále koleduje predovšetkým o to, že jedného pekného dňa, ochutná niečo po prvýkrát a naposledy, ale zároveň sa vari najviac obáva aj toho, že by prišiel o svoju mimoriadne atraktívnu manželku Kajo, a to je už dosť čo povedať. • A Jódži Jamada o tom nakrútil pozoruhodný, inštinktívny a hĺbavý počin s dvomi/tromi nadštandardnými, hereckými výkonmi - par excellence, a to konkrétne v priamych podaniach: Takuja Kimuru ako samuraja Šinnodžoa & Rei Danovej ako žienky domácej, Kajo, ktorá, ako teraz pomaličky zisťujem, sa narodila presne v ten rovnaký deň a mesiac, ako aj váš milý recenzent, len samozrejme v inom roku. Bola mi nadmieru sympatickou, a pritom som o tejto skutočnosti vôbec nič nevedel. (Poznámka: a zasa i niekdajší, americký prezident Babrák Ohava, pardon Barack Obama, je taktiež v našom „klube” , no bohužiaľ o ňom toto tvrdenie ani zďaleka neplatí...) • V režisérovom ponímaní sa súčasne jedná i o zakončenie samurajskej trilógie - so začiatkom u Súmraku a s koncom u akurát recenzovanej Lásky a cti, a niekde uprostred sa tiež nachádza i Skrytá čepeľ, na ktorú si medzitým už poriadne brúsim zuby! • Z mojej strany zväčša prevládala, takmer úplne maximálna spokojnosť, ktorej k maximálnemu hodnoteniu až zas tak veľa príliš nechýbalo, pričom ak beriem film ako celok, tak v tomto prípade by sa predsa našlo i zopár chybičiek na kráse, kvôli ktorým nakoniec tak neučiním, i keď ktokoľvek vrúcnejší by kľudne mohol. (03.06.2023)

Film Láska a česť bol pre mňa príjemným prekvapením. Japonskú kinematografiu poznám prevažne prostredníctvom filmov Akiru Kurosawu a niekoľko málo ďalších režisérov. Videl som viacero filmov veľmi rozdielnej úrovne so samurajskou tematikou. Tento film je i nie je samurajský. Predovšetkým je veľmi citlivý a režisérsky veľmi empatický k postavám príbehu. Japonské dobové reálie sú zobrazené presne a aj keď je film pomerne dlhý, ani na chvíľu som nemal pocit nudy, ani straty pozornosti. (17.02.2014)