Poslední kanibalové

Taliansky milovník zvierat - Ruggero Deodato sa v tomto svojom kanibalskom filme nezaprel a rozhodne využil potenciál, či už svoj osobný alebo príbehový. Je to tým pádom des a naturalistické animálné mäso, ktorým svojrázny režisér nešetril a stavy zvierat trocha preriedil. Príbeh sa v "Ultimo mondo cannibale" uberá a vyvíja trocha iným smerom ako tomu bolo v nasledujúcom a známejšom CANNIBAL HOLOCAUST-e, ktorý v konečnom dôsledku vďaka svojej sile zatienil aj samotný pilotný kanibalský trhák Ruggera Deodata, orientovaný skôr dobrodružne než hnusne. Tentoraz režisér vykresľuje prakticky hneď od začiatku boj o prežitie v nehostinnej džungli štvorčlennej skupiny, ktorá do danej lokality prilieta za predchádzajúcou výpravou. Lenže nastanú komplikácie a aby to mali aj s korením, príchod besniacich kanibalov nenechá na seba dlho čakať. Teror, či už fyzický alebo psychický, sa rozprúdi za sprievodu podivnej, ale dobrej hudby, hereckého nasadenia a pútavej kamery. (26.10.2007)

Doba, keď boli v Taliansku "in" kanibalské filmy bola síce krátka, ale zato intenzívna. Ani tento film sa nevymyká od ostatných, aj keď patrí do skupiny tých lepších. Napriek tomu je jasne povrchný, s explicitným zámerom priniesť brutalitu a iba šokovať. Také rozrezanie krokodýla je iba pre silnejšie žalúdky, horšie ale je, že sa tak deje ešte za živa. Nechýba ani boj s gumeným krokodýlom, nemilosrdná džungla so svojimi divokými zvieratami (hady, mravce) či príprava ľudského tela na paprike a s babánovými listami - delikatesa. Nelogický je viacmenej iba záver, keď kanibali nechávajú dvojicu belochov utiecť až k lietadlu. Poteší celkom pekná domorodkyňa Me Me Lai, ktorá sa producíruje nahá. (14.02.2021)

Myslím si, že všechny zásadní starší kanibalský filmy jsem už viděl. Včetně tohohle. Jen jsem ho tady neměl ohodnocenej. Tak jsem si dal repete. Nutno dodat, že éra kdy jsem tyhle kanibalský filmy sjížděl a ujížděl na nich je dávno pryč. Dnes už je asi nedokážu tak docenit jako kdysi. Určitě se najde pár scén který utkví v paměti jako třeba kuchání krokodýla, kuchání člověka ale dějově mě to vyloženě nudilo. Kdysi bych šel s hodnocením určitě výš. Dnes už to bude jenom za 2 hvězdy. (06.03.2023)

Osobne nechápem, prečo sa už tento Detodatov pvotný stret s kanibalmi nestal takým (ne)slávnym kultom, akým sa stal Cannibal Holocaust. Jungle Holocaust (alebo Last Cannibal World), čo sa týka nechutností, si totiž so svojim známejším bratom v ničom nezadá. Sú tu špinaví kanibali pochutnávajúci si na čerstvom ľudskom mäse, sú tu scény násilia (najčastejšie páchané na ženách) vrátane znásilňovania, a samozrejme, je tu skutočné zabíjanie zvierat. Deodato pozvoľna zvyšuje hranicu únosnosti tým, že nám najskôr ukáže hada požierajúceho jašterku a netopiera, neskôr samotné zabitie hada a pelikána údermi sekery do hlavy, až k absolútnemu vyvrcholeniu - odrezaniu hlavy a následnému kompletnému vypitvaniu živého krokodíla, ktorému ešte aj po vykuchaní bije srdce a jeho končatiny sa zmietajú v kŕčoch. Čiže navlas rovnaká scéna, akou bola v Cannibal Holocauste tak kritizovaná pitva korytnačky. Naviac sa dočkáme jednej veľmi alarmujúcej scény s vraždou práve narodeného dieťaťa. Popri týchto masakroch sa zároveň režisérovi darí udržať príbeh v uveriteľných medziach a v závere pekne vykresliť psychiku zdecimovaného civilizovaného človeka uväzneného v pazúroch besniacich domorodcov. Jungle Holocaust sa týmto svojou kvalitou (či ju vnímate pozitívne, alebo negatívne) stáva rovnako desivým hororom, akým je jeho slávnejší nástupca. (28.12.2005)

Stejné hodnocení jako u Cannibal Holocaustu. Velmi dobré co se týče surovosti a až exploitačního teroru, herectví samozřejmě dost mizerné - co by se taky dalo u Italů čekat jiného. Scéna se zabitím a vykucháním krokodýla byla tentokrát docela over the top i pro mne, a to rozhodně nejsem jedním z těch, kteří by za zabití opičky a želvy v Cannibal Holocaustu stínali režisérovi hlavu. Hudba se povedla, stejně tak gore (ale zas až tolik ho není) a tak mi nezbývá, než Ultimo Mondo Cannibale doporučit. Samozřejmě pouze těm, kteří vědí, co mají čekat. (18.05.2009)