Lhurgoyf

Nudná a šablónovitá sračka bez kúsku originality, či snahy o nejaké novátorstvo. Režisér Gutiérrez šlape na autopilote a je to poznať. Znepokojivú atmosféru jedničky vystriedali lacné lakačky a silné, dospelé obsadenie prvého dielu nahradil nevýrazný cast teenagerov. Príbeh sa jakž-takž snaží rozšíriť mytológiu série, avšak je tak chabý, že v závere je divákovi prakticky šumafuk ako to všetko dopadne. Jediný pamätihodný element bolo plné kino khmérských pubertálnych stredoškolákov v Phnom Penh, ktorí krikom otriasali celou sálou vždy, keď Samara čo i len vystrčila hlavu zo studne.

V roku 2003 vstúpil Andrew Jarecki ako blesk z čistého neba do dokumentaristického sveta svojou prvotinou CAPTURING THE FRIEDMANS, ktorá sa okamžite zaradila medzi najzásadnejšie kriminalistické dokumenty všetkých čias (kde sa nachádzajú také majsterštyky ako THIN BLUE LINE Errola Morrisa, alebo trilógia PARADISE LOST Joa Berlingera). Po niekoľkoročnom odmlčaní Jarecki vydal svoj prvý hraný film ALL GOOD THINGS natočený podľa skutočných udalostí okolo záhadného zmiznutia (a údajnej vraždy) manželky New Yorkského multimilionára Roberta Dursta na začiatku 80. rokov. Tento film, spolu s dôkladným researchom daného kriminálneho prípadu natoľko oslovil Dursta, aby Jareckému pre jeho nový dokument poskytol rozsiahle exkluzívne interview, v ktorom bude mať možnosť poodhaliť svoju vlastnú stranu príbehu. Počas šiestich dielov sledujeme detailný rozbor neuveriteľných, častokrát bizarných udalostí a úmrtí, ktoré sa počas dekád života výstredného Roberta Dursta udiali. Máme tiež možnosť nahliadnuť do sveta kriminalistiky a amerického súdnictva, ktoré je neschopné odsúdiť sociopatického Dursta i napriek tomu, že sa verejne priznáva k zabitiu a rozštvrteniu svojho suseda v zapadnutom Texaskom mestečku Galveston, kde sa ukrýval pred zákonom tým, že sa v prestrojení vydával za nemú ženu. Všetko smeruje k explozívnemu, šokujúcemu finále, kedy Jarecki priamo zasahuje do deja, a zásadne ovplyvňuje ďalší reálny vývin prípadu. Toto fakt musíte vidieť.

Na každú vec, ktorú Galavant robí správne, pripadá vec, ktorá absolútne nefunguje. Fantastický Timothy Omudson (PSYCH) single-handidly zachraňuje celý seriál, ktorý naopak topí mdlé, nezaujimavé trio hlavných hrdinov (+zle obsadený Vinnie Jones). Zápletka je veľmi chabá a humor vo väčšej časti nefunguje (knock knock a yo mama vtipy v roku 2015?!?) Hlavným ťahákom seriálu je hudba legendárneho disneyovského dvorného skladateľa Alana Menkena (THE LITTLE MERMAID, BEAUTY AND THE BEAST) v spolupráci Christopherom Lennertzom (videohry GUN a MEDAL OF HONOR: PACIFIC ASSAULT) a textárom Glenom Slaterom (TANGLED). Výborne skomponovanú, plne orchestrálnu hudbu však likvidujé hrozný televízny mix zvuku. Zvukový inžinier by zaslúžil zavrieť všetky prsty do škripca - hudba postráda akúkoľvek dynamiku (všetok zvuk je ako keby normalizovaný na jednej úrovni - tento problém je vďakabohu vyriešený na vydanom soundtracku!). Galavant by sa chcel rovnať chytrej PRINCESS BRIDE alebo Pythonovskému SPAMELOTu, ale skôr sa približuje k nevydarenému seriálu KRÖD MANDOON AND THE FLAMING SWORD OF FIRE.

Hodnotiť a kritizovať amatérske filmy mi príde hrozne nefér. Zapálení tvorcovia totiž nemajú k dispozícií techniku, vzdelanie, hercov, budget, (a častokrát ani talent) vytvoriť produkt, ktorý by bol čo i len zdiaľky pozerateľný. Tvorcom SZM sa však podarilo väčšinu aspektov filmu uchopiť z tej správnej strany. Najväčšiu zásluhu na fungovaní celého filmu má produkcia, ktorá i napriek guerillovým podmienkam dokázala vytvoriť fantastické prostredie, a navodiť tú správnu socíkovskú atmosféru. Taká kopa rekvizít (od detailov ako plagáty na stenách, násteniek, Leninových búst, BB pudingu, cez veľké rekvizity VB škodovky, či sovietského vojenského nákladiaku) sa v amatérskom filme vôbec nevidí. Nedá mi nespomenúť výbornú prácu maskérky Zuzany Paulini na hordách zombies, správne použitie praktických efektov (rozumej krvi a gore) tam kde to bolo možné, a perfektné kostýmy (som jediný, ktorému prišli uniformy dievčat hrozne rajcovné?). Veľké plus majú u mňa tvorcovia v tom, že nezabudli ani na tradičnú hororovú zložku v podobe T&A fanservisu (Tits&Ass). Potiaľto všetko v poriadku. Kde však drvivá väčšina amatérskych filmov začína padať na hubu, sú herci. Neberte to zle, Denisa Rőtlingová (Hanka) na niektorých záberoch vyzerá neskutočne cool, ale tým celá chvála končí. Žiadna z postáv nie je pamätihodná (niektoré sú dokonca neznesiteľné), a v momente keď niekto z nehercov začne rozprávať, ich prednes neskutočne píli uší. Zároveň je film plný drevenných dialógov, pičungu (patent pending), a hrozného bratislavského prízvuku, ktorý dokonale kazí ilúzu predrevolučných čias. Situáciu sa nepodarilo zachrániť ani v postsynchrónoch (bolo by to možné vylepšiť najatím profi dábérov?) Celá story je správne šialená, a graduje do fantastického záveru, avšak prostredná časť filmu sa značne vlečie a po úvodných mordách sa zvrháva do chodenia po triedach a hladania nejakého kľúča od kabinetu. Časť mňa si praje, aby sa filmári úplne utrhli z reťaze, a vhupsli do toho ako sa hovorí "po hlave". Len si predstavte, aké šialenosti by mohli vzniknúť, ak by tvorcovia obsadili Táňu Pauhofovú ako expertku cez sečné zbrane a Hviezdoslavov kubín, Tomáša Maštalíra ako beznohého telocvikára a bývalého držiteľa medaile v gymnastike, alebo vytovrením postavy výmenného študenta z NDR, ktorý využije situáciu a začne experimentovať s tvorbou zlúčenia socialistických a nazi zombies - ale to som si už asi vysnil úplne iný film. Dúfam teda, že sa chalani (a dievčatá) z Pezinka neurazia, ak ich film neohodnotím plným počtom. Etalónom pre päťhviezidčkový amatérsky film je totiž u mňa NIČ NEKRVÁCA VEČNE (2003) od chalanov z Metafora Films, ktorý u mňa vzbudili väčší dojem lásky k filmu a invenčnej amatérskej filmárčine. PS: Dík za výborný gag s veľkou prestávkou, veľmi chytrý odkaz na Romerov Dawn of the Dead!

Veľmi priemerný, častokrát nelogický scenár. Zúfalo nevhodné obsadenie Tatea Donovana ku Toni Collette (ani na sekundu som im neveril, že sú manželia). Nezaujímavé bočné dejové linky dcéry a syna (jedna skrýva tehotenstvo a druhý díluje drogy) - už teraz vám môžem garantovať, že tieto linky nebudú nikam viesť. Dylan McDermott má hádam len jeden nemenný výraz a nevie uniesť dramatickú scénu. Toto nie je 24 ani náhodou. Najzaujimavejšie bude teda sledovať všetky tie scenáristicky vykonštruované kľučky a výhybky, ktorými sa tento námet udrží pri živote počas 15 dielov.

Šéfkuchár Gordon Ramsay stanici FOX očividne šmakuje (v lete sa s ním vysielajú hneď tri televízne programy - Hell's Kitchen, Masterchef a najnovšie Hotel Hell). Formát Hotel Hell je však navlas rovnaký ako americká verzia Kitchen Nightmares, s tým rozdielom, že Ramsay namiesto krachujúcich reštaurácií zachraňuje spustošené hotely. Pozerať sa na to dá, avšak nejakú inováciu tu rozhodne nečakajte (Ramsay produkuje pre britskú stanicu Channel 4 oveľa zaujimavejšie programy).

Hlavnou témou tejto série (dajú sa 2 filmy považovať za sériu?) je stret kresťanskej viery s pohanskými rituálmi, ale označovať Wicker Tree za pobožný film je rovnako zcestné ako považovať Exorcistu za náboženskú agitku. Dejová kostra sa drží pôvodného Wicker Mana, s určitými zmenami, ktorými chcel režisér predstaviť film novým, moderným divákom. Každá táto zmena je však v konečnom dôsledku nefunguje. Dej sa presúva zo zaspatého, izolovaného ostrova Summerisle do akejsi bezmennej škótskej dediny pri britských hraniciach. Hlavnú postavu seržanta Howieho vystriedali dvaja nesympatickí, naivní a hlúpučkí texasania s fake akcentom (herecké výkony na úrovni ochotníckeho divadla). Podmanivá folková hudba bola vystriedaná gospelom a country (!!), ktoré častokrát falošne naspievala netalentovaná debutujúca herečka Brittania Nicol (schválne si nájdite na youtube skladbu Trailer Trash, a poznáte pravé peklo). Mystérium a znepokojivá atmosféra pôvodného filmu je v čudu. Zároveň upodozrievam producentov, že z dôvodu ľahšej propagácie a výraznejšieho naviazania filmu na pôvodného Wicker Mana, kecali Robinu Hardymu do remesla. Pôvodne sa mal film volať COWBOYS FOR CHRIST, a zdá sa, že celý záver s horiacim stromom bol násilne dopasovaný do deja, pretože ten nedáva vôbec žiadny zmysel - film končí dvoma udalosťami, ktoré si vzájomne odporujú. Paradoxne bez samotnej ikonickej horiacej obete by výsledný produkt držal silnejšie po hromade. Vykúpenie z vôd odpadu poskytuje fantastická starosvetská hudba Johna Scotta a jedna folková pesnička The Braes of Balquhidder, ktorá aspoň nachvíľu pripomenie pôvodné kompozície Paula Giovanniho.

Senilný dedula Jan Němec sa ešte pred svojou smrťou rozhodol vstúpiť do histórie kinematografie tým, že tromfne konkurenčný (produkčne náročnejší) projekt V Peřině, a divákov tak oblaží prvým českým filmom natočeným v 3D. Prenajal si teda na pár dní jeden prázdny byt v centre Prahy, v ktorom natáčal Jana Budaře, ako v 5 minútových statických záberoch buď bezcieľne postáva, máva rukami pred kamerou, alebo sa mu na jeho rozkrok (!) projektorom premieta home-video z banketu návštevy bývalého amerického prezidenta v ČR. Použitie 3D formátu režisér opodstatňuje tým, že filmuje otáčajúci sa ventilátor, holé steny, stropy, konáre stromov, Budaře šermujúceho dýkou pred objektívom, a faktom, že počas celého filmu niekto neustále fúka do kamery bubliny z bublifuku (!!). Aby film mohol vypustiť do sveta v čo najkratšom termíne, a kvôli vyplneniu zostávajúcej (fyzickej 65, psychickej 120) minútovej stopáže, požiadal Němec svojho kameramana, aby obišiel dva bloky okolo miesta natačania a vrátil sa mu s nejakými zábermi poloprázdnych pražských ulíc, a jedným 5 minútovým statickým záberom, v ktorom ľudia čakajú na prechode na semafor. Ak sa vám zdá, že niečo z vyššie popísaného proste musíte vidiet na vlastné oči (a v 3D), bežte na to do kina. Potom sa mi ale nesťažujte, že som vás nevaroval. (Mimochodom, tento film aktívne spôsobuje bolesť očí, prípadne nevolnosť. Neviem si to vysvetliť, ale obraz nemá prirodzenú hĺbku ostrosti, a preto ľudské oko nevie, na čo sa má v zábere zamerať. To je buď spôsobené neskúsenosťou kameramana, alebo použitím najlacnejšej 3D kamery na trhu, ktorú si mohol Němec zo svojho dôchodku dovoliť).

Musím uviesť veci na pravú mieru a trochu znegovať tie kreténske komenty ostatných užívateľov, ktorí seriálu naparili odpad a ich jediným argumentom je to, že Dual Survival napodobuje Gryllsov Man vs. Wild (to je originálny názov, žiadny Ultimate Survival!). Touto logikou by sa potom dal Grylls označiť za plagiátora Lesa Strouda a jeho Survivormana, ktorý tento žáner prakticky rozbehol. Dual Survival je jedinečným projektom v tom, že do divočiny umiestňuje dvoch ľudí, ktorých charakter a metódy na prežitie snáď nemohli byť rôznorodejšie. Na jednej strane spektra stojí bývalý sniper a inštruktor špeciálnych jednotiek Dave Canterbury, na strane druhej prerastený hippiesák Cody Lundin, ktorý už niekoľko rokov z vlastného presvedčenia chodí všade v šortkách a kompletne bosý (a to i v zasnežených horách na Novom Zélande, či medzi jedovatými hadmi v laoskej džungli). Práve z tohoto stretu dvoch odlišných prístupov a názorov k veci vyplývajú mnohé bizarné, vtipné, a hlavne extrémne zábavné situácie (hlavne vďaka hláškám Codyho Lundina, ktorý je tak trochu magor). Chcete realitu? Zvoľte Survivormana. Chcete sa baviť? Man vs. Wild, Dual Survival, alebo Man, Woman, Wild sú spoľahlivé voľby.

Nedajte sa pomýliť, Freakonomics nemá s ekonomickou vedou takmer nič spoločné, a skôr sa zaoberá teóriou kauzality, čiže vzťahom príčiny a následku. Dokument je rozdelený do 4 segmentov, a jeho najväčšia devíza je tá, že sa na postoch režisérov nachádzajú jedni z najvýraznejších dokumentaristov dnešnej doby. O to horšíe potom vyznieva fakt, že témy segmentov nie sú príliž silné. Predmetom prvého segmentu je jedna z najtriviálnejších a zároveň najdebilnejších otázok o ktorých kedy bol dokumentárny film natočený - "Existuje vzťah medzi menom človeka a jeho úspechom v živote?" - a jediná vec, ktorá segment zachraňuje, je hravá réžia Morgana Spurlocka. Druhý segment objasňuje príčiny podvádzania v sume, je príliž dlhý a z pohľadu obyčajného, nezainteresovaného diváka trochu nudný. Tretí naopak z rýchlika vysvetluje príčinu úbytku kriminality v USA, a vyznieva neúplne a povrchne. Jednoznačným víťazom je posledný segment s otázkou - "Je možné podplatiť deviataka, aby v škole dostával dobré známky?" - a je presne tým, čím mal byť celý Freakonomics - hravým, vtipným a na nič si nehrajúcim dokumentom s prekvapivým výsledkom. Moje odporúčanie? Nájdite si posledný segment na youtube a na ostatok môžte s kľudom zabudnúť. PS: koment berte z pohľadu človeka nedotknutého veleúspešným bestsellerom.