Žofínská plovárna

Mezi "plovárenskými" groteskami naprostá špička. Oproti takovému Longenovu Rudimu na záletech (aka Rudimu na plovárně) je Výjev z lázní žofínských sice několikanásobně kratší (odpovídá roku výroby), ale taky několikanásobně zábavnější. Statický celkový záběr, v němž hromada rozjívených šprýmařů nejrůznějšími způsoby skotačí u bazénu (a v bazénu), svojí kadencí gagů a množstvím akce připomene postupy Jacquese Tatiho. Kříženecký jako skutečný průkopník, a to nejen v kontextu české kinematografie! (06.10.2013)

Jéééj, ono sa tie čiernobiele obrázky hýbu. Ľudia skáču jeden cez druhého do vody. A trvá to celé skoro až pol minúty. A je to staré ako sám Matuzalem. A natočil to priekopník a zakladateľ filmu v Čechách, a čoby vlastne v celom Rakúsko-Uhorsku. To je fakt paráda. To je umenie. Dajme tomu teda všetci päť hviezdičiek. Prosím vás nenechajte sa vysmiať. Nemá to žiadnu hodnotu. Veď je to len starý, spráchnivelý odpad! (11.10.2009)

Bláznivé skákanie do bazéna spredu aj zboku zozadu aj s kamarátom na chrbáte. Rozhodne teda uletenejšie a oveľa uvoľnenejšie ako to, čo návštevníkov pri vstupe do spoplatnených bazénov, čaká dnes: všade samé ceduľky o zákaze skákania mimo vyhradených miest, zákazy skákania z mostíkov, zákazy tandemového skákania a podobne. Vždy sa nejaký skákací zákaz vyskytne. Užívateľ MM_Ramone trepe čosi o nulovej hodnote a spráchnivelom odpade. Naopak vážení - ide o cenné dobové svedectvo. Zároveň aj jasný doklad toho kam sa posunula za vyše stodesať rokov od nakrútenia sloboda pohybu vo verejnej plavárni. Dnešná snaha neustáleho obmedzovania plavcov nalinajkovaných do jednoliatych plávajúcich špagátov sa veľmi vysoko líši od temer sto rokov šťastne sa usmievajúceho hlúčku skákajúcich a špliechajúcich mládencov pľačkajúcich si halabala kde sa im zachce. (02.10.2013)

Veľmi krátky, ani nie minútový počin Jana Kříženeckého z konca devätnásteho storočia zachytáva kúpajúcich sa pánov na jednej z pražských plavární pod holým nebom. Snímka prakticky o ničom príbehovo nerozpráva, je iba dobovým výsekom z bežného života po vzore filmov francúzskej bratskej dvojice Augusta a Louisa Lumièrovcov. Okrem rôznorodých skokov do vody môže divák v tomto krátkometrážnom dokumente (ak film vôbec možno dokumentom nazývať) vidieť napríklad aj pánov na bicykli či v obleku, ktorí sa v závere objavujú na záberoch. Žofínská plovárna veľa neponúka, ale patrí k mnohým krátkym filmom, ktoré vznikali v počiatkoch vývoja kinematografie. A práve historický význam aj tohto Kříženeckého kúsku je niečím, čo možno na snímke oceniť. (23.11.2023)

Tyhlety kraťasy z dnešního pohledu těžko hodnotit. Převažuje jejich historická hodnota, nejde o umění, ale zachycení reality (nebo o rychlé pobavení u hraných kraťasů). Tady je alespoň zábavné sledovat, jakými styly se skáče do vody, jak chlapi blbnou, jak se někteří bojí apod. :-) (13.08.2015)