Muzika

„Môžem ďalej?“ – „Prečo sa pýtate, keď ste už tu?“ – „Zo slušnosti.“ Viete, ja som dobrý chalan z malého mesta, ale ak mi niekto mieni pri pohľade na Kostelného, Pauhofovú, Nvotovú, Latináka, Kassaia a mladého Geišberga hovoriť, že Slováci nemajú dobrých mladých hercov, je pre mňa debil a to urážam ľudí, ktorí touto chorobou trpia. Opačnou stranou mince je, že scenáre našich nových seriálov a filmov nie sú dobré, málokedy sú aspoň postačujúce. V MUZIKE sa však stretol nielen výkvet mladej slovenskej generácie, ale i kvalitný scenár, ktorý ku koncu troška šumí do prázdna, ale minimálne prvých 80% z celkovej minutáže je na parádu. Možno jeden z najdôležitejších/najpotrebnejších/najkľúčovejších slovenských filmov za posledných desať rokov, pretože v ňom skúsený režisér Nvota (KRUTÉ RADOSTI) ukázal, že VIEME nakrútiť dobrý príbeh z našej minulosti a spätne tak reflektovať veci, ktoré vo svojej kinematografii nikdy nemali problém reflektovať napríklad Česi. (02.05.2009)

Premiéru pred rokom so na Markíze prepásol, ale nedávno reprízu, hoci neskoro v noci, už nie. Nedával som filmu veľké šance, však vieme ako to je so slovenským filmom. Nelákal ma názov a ani príbeh ma veľmi neoslovil. Presvedčil ma jedine Ľ. Kostelný a T. Pauhofová, ktorí majú vážne talent. Dal som filmu šancu a on mi to dvakrát vrátil. Po veľmi dlhom čase sa nám konečne podaril film, ktorý možno kľudne prezentovať aj za hranicami a pozitívne ohlasy z Česka sú myslím oprávnené. Film možno smelo prirovnať k českému kultu Pelíšky či Pupendo. Humor je príjemný a hlavne nevtieravý, čo si cením najviac. Hlavne v Čechách vzniklo za posledné roky nezpočetné množstvo zaručených komédií, kde je všetok humor režijne naplánovaný, herecky až nechutne prestrelený a má to bohužiaľ presne opačný efekt. Tu vás do smiechu nikto nenúti, všetci si len tak hundrú popod nos, či sem tam niekto vytrúsi nejakú hlášku. Úsmev a príjemný pocit na neopustil počas celého filmu. Pár krát som sa naozaj z chuti zasmial, hlavne vlasatý alkoholik, ktorého perfektne stvárnil M. Geišberg, ma vždy dostal. Scéna s napočúvanými maďarskými songami a následná bitka a naháňačka s účinnými spomalenými zábermi a dobrou hudbou ma vážne chytila. Vydarených scén či hlášok je tu naozaj dosť a film vás bez problémov prenesie v čase o 30 rokov späť. Film úplne prehodil môj skromný rebríček najlepších novodobých slovenských filmov. Za nejlepší film som zatiaľ mal Ticho s Ľ. Paulovičom, hoci je prezentovaný ako televízny. Nedávno prekvapil Nedodržaný sľub, ktorý ale mal pár chýb. Tejto vydarenej komédií z komunistických čias nemám čo vytknúť, preto je u mňa zatiaľ najlepším slovenským filmom. Zámerene som vynechal moju obľúbenú Jakubiskovu Nejasnú správu, ktorá je s nadsázkou prezentovaný ako najdrahší slovenský film za české peniaze. Áno Muzika je pre mňa zatiaľ najlepší slovenský film za posledných 10-20 rokov. Príjemný, veselý aj smutný film zo života, ktorý ma prekvapil. 80% (18.01.2011)

Půvabná retro tragikomedie z ČSSR konce 70. let má zajímavé hlavní postavy, vtipné hlášky, socialisticky uvědomělé písně a vůbec báječnou atmosféru. Velmi se vydařilo i herecké obsazení, zejména jeho mladší část (Luboš Kostelný, Táňa Pauhofová, Dorota Nvotová, Jan Budař a Marek Geišberg). Po letech, kdy se stav slovenské kinematografie podobal klinické smrti, je to sympatický závan na lepší časy. (14.07.2008)

jeden naozaj jasný a viditeľný krok svedčiaci o vzmáhaní sa slovenskej filmografie - ak to hodnotíme ako divácky film, teda počin, ktorý má slovenského diváka pritiahnuť do kina na domácu produkciu, a navyše neporovnávame s Pišťánkovou predlohou, ktorej je síce verný, no výber niektorých postáv a ich obsadenia to posúva niekde inde, musím vysloviť nesmiernu radosť, pretože ak už Polčas rozpadu dokázal naplniť kinosály celkom potešujúco, Muzika, ak bude mať dobrú reklamu, by Polčas mohla (a podľa spravodlivosti aj mala) predbehnúť; scenár pána Ondreja Šulaja je plný výborného humoru a výborných obrazov, vyhýba sa nemotorným replikám a scenáristickým klišé, čomu sa bohužiaľ nevyhli ďalšie slovenské počiny súčasnosti (Démoni a Návrat bocianov), aj herecké výkony sú veľmi dobré, uveriteľné, herci svoje postavy a žáner pochopili a pod taktovkou Juraja Nvotu predvádzajú konečne prijateľné a vysoko pozerateľné filmové herectvo, obzvlášť Marek Geišberg so svojim otcom a Jan Budař excelujú, Kostelný je tradične skvelý - ale jeho ja mám ako herca nesmierne rád, bol som po premietaní spokojný, i keď človek by možno nemal až tak veľa premýšľať a uspokojiť sa s príjemným pocitom, pretože napríklad mu začne vŕtať v hlave, že na dobu, v ktorej sa predloha a teda aj film odohrávajú (80. roky) sa tam vyskytuje niekoľko nejasností (bokombrady, kantáta, príliš prísne kontroly); nič na tom, že sa jedná asi o najlepší slovenský film po roku 2000 aký som videl; (02.03.2008)

Muzika je film opravdu vtipnej, a přitom tak nějak skromnej. Komický situace jsou dobře vymyšlený, zahraný i vypointovaný, a to znamená hodně. V českých komediích z poslední doby se tlačí na pilu ve scénáři i hereckým výrazu a nakonec to vypadá tak, že když by se měl člověk zasmát, má spíš pocit, jako by ho do toho někdo nutil, i když jemu se smát vlastně nechce. Zato vtípky z Muziky ve mně nechaly příjemnej pocit uvěřitelnosti a správný míry nadsázky. Juraj Nvota se nesnaží předávat nějaký zvláštní poselství, spíš se mu daří vystihnout atmosféru "starejch blbejch časů za komoušů". Daří se mu to tak, že si uvědomíme, že bysme se do nich rozhodně vrátit nechtěli, ale že i tenkrát tady žili lidi, který byli v něčem tak nějak stejný, jako jsme dneska my. Tak, že chceme s těmahle lidma prožívat jejich příběh. Báječně jsem se bavil a navíc mě potěšilo, jak profesionálně a vkusně je tenhle film natočenej. Naprostou většinu českých novinek strčí do kapsy. (06.08.2008)