Pánu učiteľovi z lásky

Film jsem viděla asi před deseti lety. Nepamatuju si už moc scén. Ale to nemění nic na tom, že si přesně pamatuju tu lidskost, tu kásu a napětí i v úplně úplně obyčejných chvilkách. Pamatuju si geniálního Sideneyho Poitiera, pamatuju si svoje dojetí. Ne, lépe: Nezapomenu na Sidneyho Poitiera a nezapomenu na svoje slzy. (20.03.2011)

Možno už bude súčasnému divákovi pripadať spôsob rozprávania deja a jeho mierna naivita smiešna, fundovanému divákovi, túžiacemu po doplnení si vzdelania z filmovej histórie, určite pohľad na ultra sympatického Sidneyho Poitiera spôsobí vnútri duše rovnaké emocionálne zmeny, aké pri jeho vyučovaní začínali postupom času cítiť aj jeho žiaci. Film je akýsi liberalizmus na druhú, ukazuje černocha ako intelektuála učiteľa a zároveň problémových žiakov, ktorí dokazujú, že aj takéto deti sa dokážu zmeniť a môžu byť v budúcnosti prínosom pre spoločnosť. Dodnes sa bojím, že raz vznikne remake s Denzelom Washingtonom v hlavnej úlohe, ktorý bude mať za úlohu prevychovať drsných 17 ročných priaznivcov hip hopu s trávou v ústach a koksom vo vačku. (06.02.2013)

"It seems you know so little, and are so easily amused, I can look forward to a very happy time."     Dráma o jednom osvietenom učiteľovi prichádzajúcom učiť do mimoriadne problémovej triedy, ktorú dokáže za pomerne krátku dobu zázračne zmeniť k lepšiemu. Takáto dejová schéma je vo filmoch veľmi častá, ale to platí skôr z dnešného pohľadu, keďže drvivá väčšina podobných filmov vznikla v neskoršom období. Dalo by sa tak povedať, že tento film bol zrejme vzorom pre množstvo filmov tohto typu. Film je to určite kvalitný, len pôsobí po dejovej stránke trochu naivne a hlavne tie prerody drzých mladých rebelov pôsobia dosť nevierohodne. Výrazne nahor to ťahá výborný Sidney Poitier s ohromnou charizmou, na ktorom to v podstate aj celé stojí, keďže ostatné herecké výkony sú poväčšine dosť chabé, postavy sú so svojimi strojenými prejavmi ako také figuríny (napr. pôvabná, ale herecky slabučká Judy Geeson). Za zmienku ešte stojí dobový bigbít, ktorý sa výborne počúva (titulná pieseň).     "I believe one should fight for what one believes. Provided one is absolutely sure one is absolutely right." (02.10.2023)

65%. S Dead Poets Society se To Sir, With Love srovnávat nemůže, Peter Weir dokázal problematiku společensko-školského systému vyjádřit mnohem silnějším, emotivnějším a zábavnějším dojmem a i navzdory značné dramatičnosti na mě pořád působí Dead Poets Society víc než tento jako feel-good film. Přesto lze obě díla srovnat v jednom bodě, a sice hereckých výkonech hlavních hrdinů; jak Robin Williams, tak Sidney Poitier se svými paranormálními výkony dotýkají nebeských hranic. Škoda hluchých míst a slabého scénáře, s trochou sofistikovanosti navíc by byl snad i zapamatovatelnější; jako peaceful movie na hezký večer ale více než dostačující. (20.01.2016)

Osvědčené a tolik omývané téma ze školních lavic. Správný učitel vs. studentská sebranka. Jsou pouze dvě možnosti: utéct, a nebo ty šmejdy bez kázně a zájmu něco naučit. Film to zábavný, snad prostý ve scénáři, ale o to silnější ve výkonech, a to zejména "dětských" představitelů. Sidneyho netřeba vychvalovat, to je totiž samozřejmost. V závěru dojemné s velmi milou písní. (16.01.2014)