Mladí lvi

Až príliš formulaické a konvenčné, aby to mohla byť klasika. Clift s Martinom obsadení podľa šablóny (krehký pseudo Forrest Gump, cynický pijan) si na plátne idú svoje alter-egá pomerne nevzrušivo. Za pozornosť stojí predovšetkým Brando, ktorý tu famózne vystrúhal nacistického pohlavára ako kombináciu sympaťáka a sexuálneho magnetu. Ak vám niekto dokáže vnútiť myšlienku, že má morálne právo rozmrdať mapu Európy, pretože inak by musel v civile prežívať ako lyžiarsky inštruktor na dýškach od turistov, je to jedine on. (19.05.2021)

Válečné filmy zrovna nevyhledávám, v dětství a ranném mládí nás tím krmili dost. V podstatě chce skoro každý válečný film ukázat, jak je válka nesmyslná a jak v ní lidé trpěli. Některé se drží historie a navíc mají silný příběh, jiným jde spíš o efekty výbuchů, střelených končetin, rozbombardovaných objektů a přehlídku vojenské techniky. Po čase se stane každý divák otrlým a to je špatně. Tady jsem ocenila vývoj jednotlivých velice rozdílných postav. Přínosem příběhu byla poměna mladého Němce, který je napřed přesvědčený nacionální socialista, postupem času mu válka leze krkem. Film, který dostal svá ocenění právem. (23.02.2014)

Učesaná knižná predloha. Do podoby, konvenujúcej tomu, čo majitelia kultúrnych statkov označili ako "dobový priemerný " či "masový vkus". Plná odvážnych zistení typu: nemeckí dôstojníci neboli len neľudské beštie. Alebo: aj v americkej armáde existovala šikana a boli tam ľudia, čo sa chceli vyhnúť vojne. Všeobecné znejúce odhalenia, plné sebakritiky a "objektívneho prístupu" vo svojej všeobecnosti vyznievajú značne tézovito. Podobných filmov, ukazujúcich povahu vojny aj z inej strany, naozaj v dobe vzniku veľa nebolo. Avšak spomenuté negatíva vyvolávajú miestami pocit neúmernej dĺžky, už aj tak pomerne dlhého diela. Rozmerný a pritom skvelý rovnomenný Shawov román bol sploštený. Filmu chýba dôraznejšie vykreslenie príčin vstupu mladých mužov do vojny. Absencia plnokrvných miest románu film nahradzuje uhladenými obrazmi a spomenutou tézovitosťou. (24.02.2014)

Najprv sledujeme nemeckého hodinára ( Marlon Brando ) počas bezstarostnej silvestrovskej noci pred vojnou a spoznávame jeho vieru, že nacizmus s Hitlerom pomôže Nemecku rásť. O dva roky neskôr sa mladému nemeckému dôstojníkovi ilúzie rozplývajú a pochybuje o spravodlivosti vojny ako cieľa dosiahnúť prosperitu národa. Aj v Amerike sú dvaja muži, ktorí istým spôsobom zvádzajú svoj vnútorný boj, jeden je ľahkovážny a zbabelý umelec ( Dean Martin ) a druhý chudobný židovský mladík ( Montgomery Clift ). A tak sledujeme paralelne akoby dva príbehy, ten "nemecký" a "americký". Obaja sa odohrávajú vo vojne rozorvanej Európe, majú v sebe dostatočnú romantickú rovinu a paradoxne sú to ženy, ktoré posúvajú našich hrdinov dopredu. Nejde o klasický vojnový film, akčných scén je tu pomenej, ale to nijako film nedegraduje. Má v sebe vnútornú silu a divák s napätím očakáva, či sa všetci traja napokon stretnú a ako to všetko dopadne. Vyzdvihol by som aj silnú hudbu Huga Friedhofera, ktorá dodáva správny punc. (14.07.2011)

Když jsem chodil do školy, patřily (proti)válečné romány Mladí lvy, Hlava XXII a Král Krysa (ale i další) k povinné četbě - a s filmy to bylo podobné. Zatímco první dva romány jsou (musely být) pro svůj rozsah značně zredukovány a bylo z nich zachováno jen základní dějové a psychologické schéma, Krále Krysu se podařilo převést na plátno asi nejlépe. Tmavý Indián Marlon Brando v roli plavovlasého důstojníka Wehrmachtu a další mladí lvi (koho je možno mezi ně počítat?) na druhé straně procházejí válkou jako přerodem: někteří k lepšímu (to budou asi ti naši lvi) a jiní k horšímu (to budou asi ty krysy). Postavit člověka do situace, kdy musí poslouchat, a přesto nedokáže přestat vnímat, cítit a myslet - to je to obecné zlo války. (21.09.2015)