Mladí lvi

Válečné filmy zrovna nevyhledávám, v dětství a ranném mládí nás tím krmili dost. V podstatě chce skoro každý válečný film ukázat, jak je válka nesmyslná a jak v ní lidé trpěli. Některé se drží historie a navíc mají silný příběh, jiným jde spíš o efekty výbuchů, střelených končetin, rozbombardovaných objektů a přehlídku vojenské techniky. Po čase se stane každý divák otrlým a to je špatně. Tady jsem ocenila vývoj jednotlivých velice rozdílných postav. Přínosem příběhu byla poměna mladého Němce, který je napřed přesvědčený nacionální socialista, postupem času mu válka leze krkem. Film, který dostal svá ocenění právem. (23.02.2014)

Vyťažili z toho koľko vedeli, chceli či mohli. Koniec koncov ani predloha netvorí pilier svetovej literatúry, je "iba" hrdým zástupcom vydarených vojnových románov, poľahky stráviteľnou, veľkolepou a predsa civilnou drámou s dobrodružnými prvkami a povinným humanistickým vyznením. Viac než pochopiteľné vypustenie niektorých línií a šťastný koniec mi tak nakoniec vadia zmeny v charaktere nemeckého dôstojníka Christiana. Chápem, že v roku 1958 už boli USA s Nemeckom kamaráti, ale vidieť Marlona Branda stvárniť taký plastický portrét, aký je v predlohe, tú zmenu, akou si Christian v knihe prejde, to by už len bolo niečo! A môžeme si byť istí, že Brando by to ochotne dal, až by sme skučali blahom. (07.09.2016)

Až príliš formulaické a konvenčné, aby to mohla byť klasika. Clift s Martinom obsadení podľa šablóny (krehký pseudo Forrest Gump, cynický pijan) si na plátne idú svoje alter-egá pomerne nevzrušivo. Za pozornosť stojí predovšetkým Brando, ktorý tu famózne vystrúhal nacistického pohlavára ako kombináciu sympaťáka a sexuálneho magnetu. Ak vám niekto dokáže vnútiť myšlienku, že má morálne právo rozmrdať mapu Európy, pretože inak by musel v civile prežívať ako lyžiarsky inštruktor na dýškach od turistov, je to jedine on. (19.05.2021)

Učesaná knižná predloha. Do podoby, konvenujúcej tomu, čo majitelia kultúrnych statkov označili ako "dobový priemerný " či "masový vkus". Plná odvážnych zistení typu: nemeckí dôstojníci neboli len neľudské beštie. Alebo: aj v americkej armáde existovala šikana a boli tam ľudia, čo sa chceli vyhnúť vojne. Všeobecné znejúce odhalenia, plné sebakritiky a "objektívneho prístupu" vo svojej všeobecnosti vyznievajú značne tézovito. Podobných filmov, ukazujúcich povahu vojny aj z inej strany, naozaj v dobe vzniku veľa nebolo. Avšak spomenuté negatíva vyvolávajú miestami pocit neúmernej dĺžky, už aj tak pomerne dlhého diela. Rozmerný a pritom skvelý rovnomenný Shawov román bol sploštený. Filmu chýba dôraznejšie vykreslenie príčin vstupu mladých mužov do vojny. Absencia plnokrvných miest románu film nahradzuje uhladenými obrazmi a spomenutou tézovitosťou. (24.02.2014)

Najprv sledujeme nemeckého hodinára ( Marlon Brando ) počas bezstarostnej silvestrovskej noci pred vojnou a spoznávame jeho vieru, že nacizmus s Hitlerom pomôže Nemecku rásť. O dva roky neskôr sa mladému nemeckému dôstojníkovi ilúzie rozplývajú a pochybuje o spravodlivosti vojny ako cieľa dosiahnúť prosperitu národa. Aj v Amerike sú dvaja muži, ktorí istým spôsobom zvádzajú svoj vnútorný boj, jeden je ľahkovážny a zbabelý umelec ( Dean Martin ) a druhý chudobný židovský mladík ( Montgomery Clift ). A tak sledujeme paralelne akoby dva príbehy, ten "nemecký" a "americký". Obaja sa odohrávajú vo vojne rozorvanej Európe, majú v sebe dostatočnú romantickú rovinu a paradoxne sú to ženy, ktoré posúvajú našich hrdinov dopredu. Nejde o klasický vojnový film, akčných scén je tu pomenej, ale to nijako film nedegraduje. Má v sebe vnútornú silu a divák s napätím očakáva, či sa všetci traja napokon stretnú a ako to všetko dopadne. Vyzdvihol by som aj silnú hudbu Huga Friedhofera, ktorá dodáva správny punc. (14.07.2011)