Hranica

V posledom case ma zacali dako viac bavit dokumenty a ked som videl ze jeden vynimocny slovensky davaju vo filmovom klube nelenil som.Priznam sa,ze mi bola cela tema filmu cudzia a nevedel som vobec nic.A to bol film este po madarsky,kedze cela dedinka,sice na ukrajinsko-slovenskych hraniciach,bola v podstate obyvana skoro samymi madarmi,a ja madarcinu proste nemam rad.Ale vobec mi to nevadilo,pretoze si ma ziskali tie pribehy rodin,ktore boli rozdelene tou nezmyselnou hranicou.V jednom momente,skoro na zaver filmu,som az citil ako sa mi slzicka natlacila do oka.A ked po filme bola beseda s panom reziserom,ktory vela veci este doplnil a vela zaujimavosti nam povedal,tak zazitok z tohoto filmu bol pre mna este o to vacsi.Po ceste domov sme sa s kamosom stavili na jedno pivko a asi este hodinu sme sa rozpravali o tom.Zanechalo to v nas naozaj silne dojmy,v konecnom dosledku mozem len odporucit. (26.01.2010)

Historické súvislosti sa dozvieme v podstate len zo spomínania miestnych, na ktoré, podľa mňa, nie je až taký veľký spoľah. Je to škoda, ale v dokumentoch tohto druhu to tak býva. Treba ho brať ako výpoveď o stave v čase nakrúcania, avšak ani tak nie je bez väčších nedostatkov. Za jeden z hlavných nedostatkov považujem, že asi 90 % hovoreného slova je v maďarčine. To prirodzene zmenšuje pôžitok zo sledovania filmu, navyše treba čítať (zjednodušené) titulky. Je pre mňa nepochopiteľné, že hlavné vystupujúce osoby aj samotnému kameramanovi (predpokladám, že on je tvorcom dokumentu) rozprávali po maďarsky, pričom ešte k tomu sa zdalo, že on túto reč neovláda. Dokument sa často sústredil na nezaujímavé drobnosti zo života niektorých obyvateľov obcí, nie až tak na stav ako taký. Za neuspokojivý považujem aj výber „respondentov“, keďže ich tvorili prevažne starší a jednoduchší ľudia, ktorých hádam jedinou radosťou sú lacné cigarety a lacný chľast. Tvorca dokumentu sa nepokúsil popýtať sa mladých alebo povedzme obyvateľov inej triednej príslušnosti. Tak trochu nevyužitá príležitosť. (21.03.2014)

Dokument plný paradoxů. Státní hranicí rozdělí na dvě části jednu vesnici. Vetší část je slovenská a menší ukrajinská, ale jak prohlásí jeden z obyvatelů v hospodě - hodně lidí ve vesnici pochází z Maďarska...takže rozdělili maďarskou vesnici na slovenskou a ukrajinskou část...aby těch paradoxů nebylo málo. (03.08.2010)

Cítil som sa hodený o 30 rokov späť. Takto podobne to vyzeralo aj na južnom slovensku na tzv. "dolniakoch". Aj tam bol život jednoduchý, plný práce na poliach a záhradách. Akurát nemali hranicu, ktorú by vytýčil opitý starosta s pomocou silného priateľa zo ZSSR. Títo ľudia si veľmi dobre uvedomujú ako sa im ublížilo a celý život sa s tým snažia vysporiadať. Nikto sa ich nepýtal, či s tým súhlasia, čo mi pripomenulo delenie Československa v 90 tych rokoch.. (10.12.2010)

Hum-buk dokument, ktorý nemá pevný bod. Informačné neobohatenie, takto sa nerobí dokument. Zaujmú a dojmú vás však životné príbehy ľudí žijúcich pri nezmyselnej hranici, ktorá len potvrdzuje, že čo komunizmus napáchal nie je len v hlavách, ale ešte stále aj v hmotnej podobe po vyše 20 rokoch. A nepomohol ani vstup do "skvelého" klubu Európska únia. (03.02.2012)