Ako mať sex

How to Have Sex broke my heart: it shows that consent is still a hazy concept. This must-see film about youthful hedonism reveals how far we haven’t come. To be clear: your daughters and sons (all young people) need to see this film, and so do you. The film tells a fundamental devastating truth: that, however much sexual consent is theorised, debated and culturally disinfected, “out in the field”, where it matters, where the real girls and boys are, it remains a slippery concept, and too often a non-existent one. Sexual opportunists and outright predators have found new hacks into the system. How, in the moment, it may be hard for a young person, male or female, to advocate for themselves: to not be rushed or pushed. How they could feel embarrassed, uncool, anxious they’re killing the vibe. They could also not realise that the other person may be an evolved manipulator who’s learned how to parrot the consent narrative (ask the question, bank the reply) but is effectively ambiguity-proof; who doesn’t much care if the eyes say “No”, so long as the mouth says “Yes”. And afterwards, yet more pressure of the postcoital variety: don’t overreact, don’t make a fuss.   All this is important because when sexual inarticulacy strikes, it can obfuscate the red lines of consent. How consent should happen before sex, not during or after. That true consent is given/received cleanly, not swathed in grey areas and remorse. That consent can’t be given when a person is incapacitated (asleep, drunk). It is a right (the law), not some folksy courtesy that can be dispensed with when it’s inconvenient. That sex without consent is rape. Sometimes, it’s a “special” kind of rape: rape no one wants to call rape; (to be fair) rape that some people still don’t realise is rape. But it’s rape nonetheless, not the “sexual bad manners” of yesteryear. (19.12.2023)

Britsko-grécka dráma Ako mať sex sa spočiatku javí ako niekoľkodňová, neónmi prežiarená, tínedžerská jazda, ktorá snáď ani nemá tendenciu vyvinúť sa v niečo hlbšie. Ale pozor, veľký omyl. Okrem silne autentického herectva je tento debut výnimočný tým, ako s vysokou citlivosťou zachytáva krehkosť dospievajúceho človeka, nespoľahlivosť teen vzťahov a súčasne bolestivú skúsenosť a sklamanie mladého dievčaťa, ktoré zisťuje, že medzi jej vytúženou predstavou a realitou zažitou počas svojej prvej sexuálnej skúsenosti, bola veľká odchýlka. (18.10.2023)

První polovina je vlastně typický film Adama Sandlera, akorát bez něj. Párty, zábava a užívání si peněz, které se pak napíšou do výdajů filmu. Druhá půlka však spadne do dramatu a otevírání otázek, které v dnešní době jsou ve vzduchu, bohužel se nepokusí film nějak odpovídat a spíš jen ukazuje, že to tady je a že se to dotýká kde koho. (18.01.2024)

Debutující Molly Manning Walker velmi dobře odpozorovala nejistotu prvních sexuálních krůčků a zkušenosti citlivě přenesla na plátno. Výsledkem je nenápadný, prchavý snímek, který se vyhýbá moralizování či vzletným závěrům, ale zádumčivě poukazuje na křehkost sebeobrazu i mezilidských vztahů. Více zde. (01.12.2023)

Citlivo nakrútený film o téme, ktorá by mala osloviť iba cieľovku vo veku hlavných hrdiniek, prípadne o dva či tri roky starších hrdinov. Našťastie tomu tak nie je, Walker sa snaží byť čo najautentickejšia, čo znamená, že aj napriek neustálej párty plnej drog a cigariet (a sem tam aj sexu) do väčšej či menšej miery (to sa bude líšiť) dokážeme prežívať tú dovču spoločne s babami. Z jednej sa časom vykľuje hlavná postava, z druhej tá najlepšia kamoška a tretia dostane už priestoru o dosť menej. Ide to aj bez veľkých gest, tony dialógov o tom, kto sa ako v akom okamihu cíti a divák si toho dokáže dosť odvodiť aj sám. 70% (07.04.2024)