V/H/S/99

Hororová antológia zložená z príbehov, ktoré sú zachytené na videokazetách a odohrávajú sa v roku 1999. - Celkom spokojnosť. Prvý príbeh o výprave do podzemia a čudnej kapele nezaujímavý. Druhý príbeh s hazingom už je na úrovni, má klaustrofobickú atmosféru a pekné dievčatá, pričom je vidno, že skúsený režisér Johannes Roberts vie, čo hororoví fanúšikovia od hororov takéhoto formátu chcú. Tretí príbeh, v ktorom hrajú prím niggas z Detroitu, ma nezaujal vôbec ničím a celkom intenzívny hype okolo jeho režiséra menom Flying Lotus je mi záhadou už niekolko rokov. Štvrtý príbeh super. Tyler MacIntyre má velmi špecifický prístup k teenage hororu a podobne ako u Tragedy Girls sa mu darí velmi dobre zvyšovať intenzitu a zvolenou tematikou ma príjemne prekvapil. No a na úplný koniec to najlepšie zo všetkého. Manželia Winterovci sú na hororovej scéne tento rok asi najpríjemnejším prekvapením. S nulovými rozpočtami a gumovými maskami dokážu tvoriť podmanivé Found Footage kúsky, ktoré ma ani na sekundu nepustia a nesmierne sa pri nich bavím. Keby pijem, tak ich zavolám na pivo, ale keďže alkohol z duše nenávidím, budem si len užívať ich tvorbu, dokial ich neobjaví niekto z väčších štúdií a nezačne im diktovať, ako sa točia horory. Tento diel V/H/S sa celkom podaril. (20.10.2022)

Najhoršia VHSka v rámci série, opotrebovaná ako staré vhskové video zo svadby, ktoré už celá rodina videla tridsať krát a ďalších tridsať rokov vám hnilo v poličke. Prúser sa však už dal tušiť pri menách režisérov, ktorí dostali na starosť jednotlivé segmenty, keďže tentoraz tu nevystupuje ani jedno známejšie alebo skúsenejšie meno, ale postupne. Prvý segment Shredding od Maggie Levin, ktorá doteraz natočila iba veľmi zlú epizódu My Valentine v sérii Into the Dark, ktorá je na CSFD v čiernych (!!!) farbách pôsobí presne tak ako si po tejto informácii dokáže ktokoľvek predstaviť. Ako abslútny odpad. Segment o akejsi punk-rockovej kapele je zdĺhavý, väčšinu času sa tam nič nedeje a ak už má v závere prísť k niečomu hororovejšiemu tak Maggie to poňala tak, že tam prakticky nie je nič vidieť. Obraz neustále zrní, šumí, preskakuje a asi to malo navodiť pocit starej VHSky, no my čo si VHSky ešte pamätáme vieme povedať, že takto zle nikdy nevyzerali (to by ste VHSku museli najprv vyprať v práčke a potom púšťať v TV), takže výsledkom je iba to, že divák hovno vidí a asi to je aj lepšie ako sa pozerať na režíjne schopnosti tejto slečny. (1/10) / Druhý segment Suicide Bid od Johannesa Robertsa, režiséra nedávneho Resident Evil je pre mňa tým najzaujímavejším. Jednoduchý koncept o pochovaní zaživa v rakvi, príjemne klaustrofobická atmosféra, akurát škoda, že v samotnom závere muselo na scénu nastúpiť aj monštrum. Ak by bol tento segment po celú dobu ukotvený v realite, bez mystery prvkov rozhodne by mu to pridalo na intenzite a dopadne na diváka. Tu platí, že menej je niekedy viac. (6/10) / Tretí segment Ozzy's Dungeon, za ktorým stojí Flying Lotus (Kuso) sa mi ani nechce komentovať. Je to bezdejový, nechutný bizár inšpirovaný hlúpymi TV shows z 90. rokov. Najhorší príspevok nielen v rámci V/H/S/99, ale v rámci celej VHS série a nechápem ako to tu mohol niekto so všetkou vážnosťou zaradiť. (0/10) / Štvrtý segment The Gawkers od Tylera MacIntyrea, prevažne režiséra zbytočných TV filmov je obyčajnou variáciou na Medúzu zo starogréckej mytológie, akurát vo found footage forme. Nič viac, nič menej. (4/10) / Záverečný To Hell And Back od Winterovcov je presne ako ich Deadstream. Za málo peňazí sa pokúšajú o veľa muziky. Nápad síce fajn, ale prevedenie už za veľa nestojí a tak tu sú podobne ako v Deadstream až neznesiteľne zlé herecké výkony, do očí bijúci nedostatok fin. prostriedkov na podobný námet. (4/10). / Navyše je celý V/H/S/99 orámovaný namiesto tradičnej poviedky akousi hrou so zelenými vojačikmi pre deti a pôsobí to divne a zbytočne. CELKOVO: 3/10 (23.10.2022)

Úvodné dve filmíky sú slabšie. Prvý ti povie príbeh o kapele, ktorá chce odohrať koncert v podzemí, no stretne démonslú kapelu (masky fajn, ale záver až groteska) (4/10). Druhý kraťas je o príjmacom ceremoniáli do študentského sesterstva, ktorý spočíva v tom, že má uchádzačka prespať v truhle. Všetko sa zvrtne a záver pôsobí ako komický EVIL DEAD (5/10). Tretí príbeh je riadny bizár. Vraví o bláznivej televíznej show ala Takeshiho hrad s totálne prehnaným a šialeným scifi záverom. Kvalita šla hore (7/10). Štvrtý kúsok je už parádny. Partia mladých chalanov „stalkuje“ sexi susedu, z ktorej sa vykľuje staré zlo. Nepôjde o démona, ale o niečo spojené s antikou (9/10). Záverečný kraťas je zhmotnená láska k hororu. Ide o doslova „béčkovú“ exkurziu peklom s kopou skvelých masiek (úchvatní démoni!). Ku tomu tá atmosféra, nadhľad, duša bijúca pre žáner a láska k hororu. Vždy sa nájde jeden kúsok z V/H/S, ktorý ma chytí za srdce a to bol tento prípad. (10/10). Nová časť antológie V/H/S stojí za hororovú pozornosť. Prvé dve kúsky sú síce slabšie, tretia prekvapí svojou bláznivosťou a štvrtá a hlavne piata sú skvostné kraťasy. Hlavné však je, že z diel srší radosť a láska k hororu. (31.10.2022)

Tak tohle se hodně nepovedlo a to jsem se na 99tku dost těšil, protože předchozí V/H/S/94, byla velká Hororová paráda. Už ten úvod, byl pro mě tak extrémně nezáživný, že jsem si říkal, pokud nebude další povídka o dost lepší, tak to snad i vypnu. Naštěstí ta druhá (pohřbena za živa) měla něco do sebe. Ani nebudu ztrácet čas, abych tu komentoval a hodnotil každou tu povídku. Za zmínku stojí pouze právě ta druhá povídka a ta televizní dětská show, taky nebyla špatná, až na to debilní finále. Za mě veliký zklamání, doufám ale, že další VHSka se povede, no těšit se už radši nebudu. Slabé dvě hvězdy. (28.01.2023)

Sedlo mi to nečekaně víc než jsem si myslel, určitě víc než poslední (vesměs chválený) a předposlední (vesměs hejtovaný) díl. Především kvituji, že se tentokrát vlastně vykašlali na rámující povídku, která byla většinou o hovně. Součástí téhle V/H/S je jednoduše pět plnohodnotných povídek, přičemž předěly tvoří jen krátké scénky s vojáčky (s jednou z povídek souvisí), které nijak výrazně nezdržují. První povídka Shredding od Maggie Levin je nejslabší - jedná se o takový klasický found footage nepřehledný chaos, nicméně aspoň jsou tam hezcí zombíci a má to sympatický punkrock vibe. Druhá povídka Suicide Bid od Johannese Robertse má fajnový nápad, zavede nás do univerzitního prostředí, kde se mladá studentka chce stát členkou elitního sesterstva. Při přijímacím rituálu ale začne hořce litovat. Třetí povídka Ozzy's Dungeon, za kterou stojí Flying Lotus (jehož film Kuso jsem nemohl vystát) je dobrý bizár, inspirovaný praštěnými devadesátkovými TV shows. Závěrečná sekvence povídky mi tam přišla lehce navíc. Čtvrtá povídka The Gawkers od Tylera MacIntyrea vypraví teenage příběh z předměstí, kdy skupinka mladíků stalkuje sexy sousedku, což nečekaně vyústí v setkání s jednou z potvor ze starých řeckých bájí. Sympaticky zachycená dobová dynamika vztahů mezi hrdiny, fajn nápad, fajn potvora, finále mohlo být delší. A poslední povídka To Hell And Back od manželů Vanessy a Josepha Winterových je něco jako jejich nedávný celovečerní debut Deadstream. Nadšenecká, energická podívaná se solidním nápadem, dovedená dál, než by si většina tvůrců s omezenými finančními prostředky troufla. /// Celkově řečeno, tentokrát mě žádná povídka vyloženě neštvala. A zejména oceňuju, že z každého příběhu jsem cítil nějaké pojítko s oním titulním rokem 1999. Zkrátka příjemný hororový výlet do minulosti. (21.10.2022)