Onibaba

Ide v podstate o rozprávku pre dospelých. Príbeh o tom, že robiť zlé veci je zlé a postihne vás zaslúžený trest. Zúfalstvo, nadržanosť vs svedomie, následky činov. Tu nie je nikto hodný. Každý, aj keď z pochopiteľných dôvodov pod vplyvom okolností, robí čo musí, na čo má žalúdok, aby prežil. Pôsobia tu teda oveľa výraznejšie základné pudy a potreby. Bavilo ma prostredie neustále šuchotiacej vysokej trávy a do toho zvolený hudobný podkres. Príbeh, ako sa na "rozprávku" patrí, jednoduchý s jasne rozdanými kartami vlastností jednotlivých postáv. Tu jednoznačne platí, že forma je viac ako obsah. (27.12.2023)

Trochu jsem si naběhl. Očekával jsem jeden ze "101 hororů, které musíte vidět, než umřete", a ono je to spíš psychologické drama, u kterého se to ve zdejších komentářích hemží výrazy jako "metaforický", "pseudoaxiom", nebo "analýza lidské pudovosti". Film je to silnej, kamera je naprosto výborná, hudba působivá a 100% funkční, herci super, atmosféra taky byla..., jen jsem chtěl jinej šálek čaje. Až bude nálada, mrknu na to jinýma očima a třeba nějakej bodík přihodím. (13.04.2010)

Erotické dusno, pud sebazáchovy, drsná realita a famózne bubny namiesto hudby vytvárajú rámec tejto zaujímavej psychologickej komornej drámy. Bezpochyby jeden z najlepších japonských filmov aké som videl. Nielen svojim námetom, ale i spracovaním, kde dominuje kamera, strih a zvuk. Už prvé minúty naznačujú výnimočnosť tohto snímku. Kaneto Shindô vložil svoj príbeh do tajomnej šelestiacej vysokej trávy vo výške dospelého človeka, kde žijú v biednej chatrči dve vekom rozdielné ženy. Prežívajú len vďaka vraždám zblúdilých samurajov a predajom ich odevu miestnemu priekupníkovi. Tretí do partie je mladý muž, sused, zbeh z bojiska. Ich vzájomný konflikt ústi do výnimočného diváckeho zážitku. (27.03.2010)

Ano! Konečně po dlouhé době nějaký asijský horor, který mě nejen že nenudil, ale také příjemně překvapil. Onibaba je velmi dobré japonské dílo, které má mnoho co nabídnout jak hororovým, tak i vyloženě nehororovým divákům. Potěší velmi atmosferickým prostředím rákosové planiny a hlubokou jámou uprostřed. Většina děje je spíše jen syrovým dramatem postaveném na sexuální frustraci hlavních postav, jež se v závěru zvrhne v solidní horor. Konec si každý může rozebrat jak chce. Není to jednoznačně uchopitelné. Pro mě to bylo zajímavé a pěkné překvapení. Nevšední film, dobrý zážitek. (05.06.2012)

Tak to bol opäť zážitok porovnateľný s tým, ktorý som mal pred päťdesiatimi rokmi, keď som Onibabu videl premiérovo. S Kanetom Šindóom sa mi v mysli spájajú dva filmy - Ostrov, na ktorý sa už príliš nepamätám a Onibaba, ktorú som mal možnosť vidieť opakovane. Nie som fanúšikov hororov a mysterióznych filmov a nemyslím si, že by mala byť zaradená do takých škatuliek Podľa mňa je to film o tom, ako následky vojny deformujú ľudské správanie a rôzne nadstavby, ako morálka, česť, spravodlivosť atď. strácajú zmysel. A čím je situácia horšia, tým je správanie tých, čo prežili, prízemnejšie, živočíšnejšie, účelové. Všetko sa podriaďuje snahe prežiť za akúkoľvek cenu. Kaneto Šindó dokázal o tom nakrútiť film a stačilo mu k tomu tŕstie, zopár hercov a deju primeraná hudba. A výsledkom je, okrem iného, aj to, že tento film mám zaradený v stovke najlepších. (02.10.2018)