The Covenant

Ritchie už dávno není ten pologeniální střelec co onehdá s cigošema, žiďákama a rusákama naháněl jeden diamant, pořád je to ale solidní řemeslník. Tohle je tak sice ponekud generická ale oku lahodící a ke konci dokonce snad i napínavá army-akčňárna lehce líznutá patosem a hodně líznutá Star Wars (protože tihle talibánci museli být, soudě dle jejich ostrostřelectví, stormtroopeři v civilu).. Asi bych na dané téma více ocenil něco jízlivě kritického, co by se jmenovalo třeba " Sbal prachy, vypadní a týpka co ti roky pomáhal a kryl prdel tam nechej chcípnout". (09.05.2023)

Guy Ritchie nepatrí medzi mojich obľúbených režisérov a The Covenant na tom nič nezmenil. Nemám rád filmy, kde sa polovica deja odohráva v tme, kde vojaci rozprávajú hantýrkou, ktorej nerozumiem, kde "dobrí" majú ostré náboje a "zlí" slepé, nemám rád, keď sa Španielsko hrá na Afganistan a najmä nemám rád krkolomné nepravdepodobné zápletky v scenári.  Je toho teda dosť, čo mi prekážalo na tomto filme, takže mi neprekáža dať mu iba tri hviezdičky. (11.06.2023)

Lone Survivor meets Jarhead. A Guy Ritchie po pomerne slabom tohtoročnom Operation Fortune, kde iba recykloval všetky svoje nápady, dokazuje, že je režíjny chameleón a servíruje tentoraz skutočnú pecku, v ktorej paradoxne jeho režíjny rukopis takmer nebadať. Namiesto hravej, uvoľnenej réžii na ktorú sme od Ritchieho za tie roky ako diváci zvyknutí, dostávame chlapácky, vojenský film z Afganistanu silne vsádzajúci na čo najväčší realizmus, pomerne nehollywoodsky podanú akciu, kde je kladený dôraz skôr na taktiku a prežitie, než hrdinské vypálenie čo najviac nábojov. A keď už sa zdá, že Covenant nemá čo ponúknuť, tak sa pretaví do fukčného survival thrilleru a následnej záchrannej akcie, avšak postavenej na dojemnom príbehu dvoch postáv, na ktorých osude vám bude záležať. K druhej polovici mám síce pár výhrad - od v niektorých momentoch zbytočne prehrávajúceho Jakea Gyllenhalla (predramatizované kričenie do telefónu), čo skôr pripisujem scenáru, než jeho hereckým schopnostiam, až po pomerne mnoho náhod (záchrana príde vždy v momente, keď postavám dôjde poslený náboj), ktoré narúšajú ten realistický look, ktorý sa filmu darí po väčšinu času držať. Vo výsledku som však spokojný a po odťažitom začiatku som si v závere dokonca želal, aby ten film mal namiesto dvoch hodín pokojne aj štyri hodiny a jednotlivé kapitoly rozpracoval dlhšie, detailnejšie (survival časť natiahol na viac ako 20 minút, psychologický dopad na postavu Gyllenhaal domov do USA na viac ako 2 scény atď.), no chápem, že v takom prípade by z toho už skôr bola miniséria, než kino film. CELKOVO: 8/10 (02.07.2023)

Pekná hudba na konci umocnila nie pátos, ale ten dobrý pocit z toho, že sa niečo podarilo. Ritchie je starý dobrý filmový robotník, ktorý vie priniesť silu aj do zdanlivo nemožného puta medzi americkým "oslobodzovacím" vojakom a Afgancom, ktorý by ho mal vlastne nenávidieť, ale on nenávidí skôr Taliban. V podstate ide len o silu záväzku a splatenie dlhu, ale konanie hlavne postavy môžeme určite považovať za výnimočné, bežný americký vojak je rád, že je doma a užíva si nezaslúžený dôchodok a vojenské pocty. Ritchie dostal film tam, kde by ho bežný filmár nedostal, pretože samotná premisa filmu smrdí lacnou propagandou, ale on to obalil do príbehu, kde slovo chlapa má ešte cenu. (10.05.2023)

Ritchie opět nešlápl vedle a to i přes fakt, že opět zkouší něco krapet jiného. Nekompromisní válečný thriller, ve kterém funguje chemie dvou ústředních hrdinů i akční pasáže, které fungují i přes fakt, že Ritchie neobjevuje Ameriku a své největší audiovizuální trumfy víceméně skrývá. Přesto spokojenost a náznak toho, že se Ritchie dost možná skutečně nachází v nejlepší možné formě…. (13.05.2023)