Temná dcera

Na The Lost Daughter sa hravo dá nazerať ako na príručku o tom ako nebyť správnym rodičom, avšak tých tém pod povrchom ukrýva omnoho viac. Je správne, aby každá matka obetovala svoju kariéru kvôli deťom? Ak áno, nebude svoje životné rozhodnutia ľutovať v päťdesiatke, ak ostane sama a bude viesť prázdny život spominajúc na chyby minulosti? Bude ju kariéra napĺňať aj v staršom veku? The Lost Daughter načrtne veľa tém o ktorých sa bežne nehovorí a ktoré si niektorý rodič ani nechce pripustiť a ako jeden z málo filmov podáva komplexnosť témy akou je materstvo bez príkras. A faktom je, že len málo matiek (alebo aj otcov, ale tým sa film venuje vo veľmi malej miere) je skutočne pripravených na čo ich čaká dlhé roky po pôrode a ako sa zmení ich život. Hlavne v produktívnom, mladom veku, keď namiesto práce na sebe nastúpi sústavná, únavná dvasaťštyri hodinová starostlivosť o dieťa. Je každá schopná takejto obety? Ak nie, mali by sme takú ženu za to odsudzovať? Skutočne matka svoje deti nemiluje iba preto, lebo upredností prácu než život pre rodinu? Je totiž len tenká hranica medzi tým byť dobrou a zlou matkou a The Lost Daughter túto tému podavá bez ružových okuliarov. To čo sa zo začiatku filmu javí ako sentimentálne spomínanie jednej takmer päťdesiat ročnej pani na svoju mladosť na pláži v Grécku sa preklenie na silnú výpoveď o materstve. Väčšina zmieňovaného je však len letmo naznačená a už je na divákovi čo a či si chce tieto témy nájsť a zamýšlať sa nad nimi (a nad množstvo ďalších). Samotný film totiž plynie v takej sentimentálnej nálade od začiatku do konca, bez toho aby akokoľvek tlačil na city, bol doslovný v ktorejkoľvek téme alebo konaní postáv. A Olivia Colman je ako herečka snáď to najlepšie čo nám Británia dala. Indiečko ako vyšité. CELKOVO: 7/10 (01.01.2022)

PLUSY /////////////////////////  herecké obsazení, výkon Oliviy Colman, nádherný dovolenkový setting a atmosféra filmu, svižný posun děje MÍNUSY ///////////////////////// lehce nesympatické postavy, možná větší gradace, ale jinak nic HODNOCENÍ: 90% (01.01.2022)

Ktokoľvek čaká filmový biják, je na zlej adrese. Samotná téma je neľahká a pritom sme v jej dennodennom prežívaní, sledovaní, priznanom či utajovanom. Kto nemá o sebe žiadne pochybnosti, nech sa nezdržuje a pustí si nejaký blockbuster. Nám ostatným Olivia Colman znovu ukázala dokonalé nuansy svojho talentu, Jessie Buckley na to šľak a Ed Harris, páprda jeden, už má 70? Ten jeho hlas, charizma, nekonečný obdiv. Dokonalý casting, skvele nasnímané, hudba mi brnkala na sluchá tak neuroticky, až som sa párkrát pristihol, že v miernej panike zle dýcham. Maggie, a BIG RESPECT. "As Leda says in the novel" "The hardest things to talk about are the ones we ourselves can't understand." (05.01.2022)

Pôvodne som to ani nechcel kukať, ale tak nominácia pre Jessie Buckley. Najsilnejšia zložka rozhodne soundtrack (ústredný motív + VA), obe hlavné predstaviteľky skvelé (Buckley viac). Odpudivé prostredím a vedľajšími postavami (hlavne Dakota Johnson je dosť na zabitie znudený, mafiánsky madrac). Naozaj silná scéna bohužiaľ len jedna, aj to predovšetkým zásluhou hudby. 65% (13.02.2022)

(20/2022) / To je vždy plaču, že prečo ten Netflix chŕli samé braky a hneď ako sa tam objaví niečo trošilinku náročnejšie tak tu máme hodnotenie pod 60%. Zbežné prebehnutie komentárov hovorí jasnou rečou. Prečo to nemá dej, prečo to nemá zvraty, prečo to nie je napínavé, atď. Áno, je to taká festivalovka, predpokladám, že skóre pre film by bolo o dosť vyššie ak by film hodnotilo trošku špecifickejšie spektrum divákov, nie široké Netflix obecenstvo. K filmu. Veľmi, veľmi náročná téma a veru moc jej svedčalo toto spracovanie. Keďže zblízka sledujeme psychologický profil jednej postavy, všetko stojí a padá na hereckom výkone a tu The Lost Daughter vyťahuje prvé tromfy z rukáva. Mňa ten film vtiahol hneď, precízna režia, nikam sa netreba hnať. Pomalý je ten film len na prvý pohľad, to ako pod pokličkou všetko krásne vrie, všetka tá ťažoba, postupné spoznávanie tajomstiev hlavnej postavy, funguje to perfektne. Priznávam, je tam pár momentov, ktoré vyšumia do stratena, ale vždy trvá len chvíľku kým prvorežisérka(!) Maggie Gyllenhall zapne naplno. Objektívne ten film možno nie je na plný počet, aj keď silné 4* určite. Prihadzujem tú poslednú pretože si myslím, že tých momentálnych 59% je výsmech kvalitnej filmárčine. (8/10) (15.02.2022)