Třináct životů

V sobotu 23. júna 2018 o 15:07, následne vkročilo akési thajské, futbalové, chlapčenské družstvo do mimoriadne kĺzavej jaskyne Tham Luang, nachádzajúcej sa v Národnom parku Khun Nam Nang Non, zároveň spadajúceho pod provinciu Čiang Rai, keď vzápätí začalo liať ako z krhly, aka dostavil sa vskutku naprosto dosť silný, monzúnový dážď, kedy niekoľko dní tak intenzívne pršalo, že to normálne neuveriteľne sťažovalo snáď i všetky záchranné operačné práce, ktoré sa postupne vynaložili na záchranu týchto chlapcov, nielenže pochádzajúcich z Ban Čongu v Thajsku, ale súčasne taktiež aj uviaznutých až 2,5 km a v skutočnosti asi ešte aj viac - od základného vstupu do daného, zatopeného 'prirodzeného, podzemného priestoru', čo nakoniec pre potápačské tímy predstavovalo naozaj i nemalú výzvu, spočívajúcu v tom zmysle, ako a či vôbec jestvuje nejaká potenciálna šanca na »vyslobodenie stroskotancov«, nakoľko sa na povrch rovnako vynáralo i ďalšie množstvo problémov, nekompromisne sa vzťahujúcich na neutíchajúcu aktivitu zo strán podieľajúcich sa zložiek, ktoré sa niekoľko dní intenzívne usilovali najmä o to, aby vlastne celá táto medzinárodná «záchranná akcia» dospela do zdarného konca, ale ako sa to napokon celé skončilo, uvidí divák na vlastné oči, akoby sa práve v tomto okamihu nachádzal v samotnom bode epicentra, tak bolo dané spracovanie klaustrofobickým poňatím realistické, že som mával pomerne častejšie i reálny dojem, že takmer pomaly ani nedýcham! • V podstate celý tento »prebiehajúci ošiaľ« postavil svet na nohy s tým dôvetkom, že americký režisér Ron Howard, nazeral na kompletnú vec; až by som dokonca podtrhol, že fascinujúcim, dokumentárnym spôsobom - nielen čo sa celkovo týkalo toho počas záchrany v jaskyni, ako autenticky pristupoval k jednotlivým bodom operácie, „nazvime to, ako súčinnosť v interiéri,” ale popritom sa tiež [po]venoval i exteriérovým scénam, ktoré boli podobne návykovo zaujímavými, čiže obidva články variže vytvárali harmonický konsenzus bez náležitého pocitu pátosu. • Ústredný prim priam dotváralo: thajské obsadenie + thajský, hlavný kameraman Sayombhu Mukdeeprom, a to ani nehovoriac o popredných, hollywoodských predstaviteľoch: V. Mortensenovi, C. Farrellovi a J. Edgertonovi, ako povedzme hlavných aktéroch-potápačoch, a ďalších v tíme, ktorí sa pravdepodobne pohybovali po autentickom prostredí, čo ešte zvyšovalo kredit titulu do najvyšších možných sfér; presne tak, titul Trinásť životov podľa skutočných udalostí; považujem za maximálny možný strop v rámci špičkovej ukážkovej filmárčiny, ktorej sa tvorcovia priblížili až na úplne možné maximum. • Jednoducho povedané: jeden z najlepších titulov, aké som mal možnosť za posledný čas vidieť! Klobúk dole a hlboká poklona pred týmto spracovaním, ktoré neustále disponovalo nadštandardnou superkvalitou, akú mám tak strašne rád, t.j. vo veľkej obľube, a veď predsa ako inak, všakže. PS: VŠETKO NAJLEPŠIE K VÁŠMU OKRÚHLEMU JUBILEU 70 ROKOV, KTORÉ BUDETE MAŤ 01.03.2024. (28.02.2024)

Jsem rozsekaná! Tohle si dejte. Ron Howard natočil famózní biják, škoda, že to nešlo do kin. Ačkoli víme, jak to tehdy dopadlo, nenormální napínák. Z kuloárů taky víme, že natočená záchranná akce se shoduje s akcí reálnou, čili se ani nevkusně nefintilo, za což šestá hvězda. Anesteziologům se jistě sevřou půlky, neboť mít 5 a půl hoďky 13 děcek v ketaminu pod vodou, to se rovná solidní profesní noční můře! Jinak já mám po Top Gun a Elvisovi třetí film roku, divila bych se převelice, kdyby toto Avatar přerazil, ale nechme se překvapit. Často se nadává na lidi, jací že jsou ničemové. Co ale kolikrát člověk dokáže, je skutečně nadlidské. Krásný film!!! (08.08.2022)

Najväčší rest minulého roka sa stáva, pravdepodobne, aj mojim najobľúbenejším filmom uplynulého ročníka. Prečo je tomu tak, že domáci hraný film, ktorý frefrčal aj našimi kinami, bol zmätočný, nezábavný a zaujal iba svojou témou, kdežto hollywoodsky veterán prináša v niektorých smeroch antihollywoodsky veľkofilm a boduje na sto precent. Pokiaľ máte klaustrofóbiu, možno budete mať problém film vôbec dopozerať, ale pre mňa ide o podobný typ zážitku, ako nedávny Fall. Je to na jednej strane veľmi nepríjemné sledovať, na tej druhej ale extrémne napínavé a svojim spôsobom, vzhľadom na žáner, zábavné. Tak teraz môžeme len diskutovať, akej skutočnej udalosti by sa mal zase Howard chopiť, aby priniesol opäť jeden z najintenzívnejších zážitkov roka. Ide o jednu z mála výnimiek, kedy človek vyhral boj s prírodou. (04.01.2023)

Prvé mínus je, že človek vie koniec tohto príbehu vopred, takže chýba moment prekvapenia. Ale to chýba aj pri Titaniku. Na druhej strane tu nechýbajú napínavé scény, kde vďaka kamere a záberom pod vodou dostávame husiu kožu. Bolo tu ale materiálu na dve a pol hodiny? Dlhá stopáž dáva priestor na opakovanie toho istého a trocha začína nudiť. (09.08.2022)

Bravo! Téma, které by sneslo tuny podbízivého patosu a nakonec zfilmováno způsobem, který svým poselstvím humanity (bez ironie) bere dech.  Howard zpracoval skutečný příběh o záchraně, který nemá, a vůbec je nepotřebuje, vedlejší motivy. Na ty máme jiná média, masmédia a miliardářská hovada.  Další svou grafomanii zde považuju za irelevantní a trochu netradičně v závěru zkrátka a jednoduše děkuji! (12.08.2022)