Shedom

Hypnotické... Sú to nejaké tri dni dozadu od prvej projekcie a ten film v mojej hlave zreje a zreje a zreje a možno dozreje až do mojej TOP 10. Perfektne napísané, minimalisticky a dokonale zahrané (je potešujúce zistenie, že zárukou dobrého hereckého výkonu nie je len prítomnosť starých harcovníkov typu De Nira, svitá na dobré časy). Chytrý, ironický, suchý humor a nadhľad prestupujúci celým snímkom. Svojská stavba filmu spolu s presnou hudbou ma vcucla do deja a nepustila. (Že tomu chýbajú emócie? Absolvovala som (údajne) najlepšiu slovenskú fakultu, verte mi, to nie je prostredie na pestovanie kamarátstiev, zažívanie roztomilých huncútstiev...Je to tvrdý boj o uznanie, o presadenie, o projekt, o grant, o známku, o prestíž, rozhovory sa viedli VÝHRADNE a iba o škole...a po chodbách sa preháňali desiatky nerdov typu M.Z. Skutočne sympatických ľudí tam bolo minimum.) Čo dodať? Milujem tvorcov, ktorí kašľú na diváka a jeho očakávania a tvoria UMENIE. Dámy a páni - môj film roka. Stlačenie klávesy F5 už nikdy nebude to čo predtým.

Konečne seriál, pri ktorom nebudem po večeroch vyjedať zásoby... Nie som zombie-fan a tiež mám výhrady voči vizuálu - miestami hodne dobré, miestami hoooodne televízne. Každopádne zaujalo, vskutku neošúchaný seriálový námet a tiež kôli Andrewovi Lincolnovi sledujem ďalej. (Ak toto bude prvá zima, počas ktorej nepriberiem, vpálim 5 hviezd. Nie, robím si prdel samozrejme.) EDIT: tak prudko otravné chovanie postáv (všetkých, podotýkam...to je na tom najhoršie, proste zle napísané od základov) som nerozchodila. Druhá séria ako tak, tretiu som videla jen jedným okom/uchom a štvrtá bola vyslovene utrpením. Piatu sledovať pre mňa nemá význam.

Všetky hviezdy z mojich obľúbených britcomov spolu na jednom mieste? To sa nemôže nepáčiť. Bože, jak ja milujem ten úchylný britský humor...

(Obsahuje mierne SPOILERY). Prvýkrát som Chirurgov zaregistrovala pred dávnymi rokmi, keď som začula upútavku na Prime na tento, citujem, "kultový" seriál, čo mi udrelo do ucha s tým, že by som v rámci všeobecného rozhľadu mala vedieť, o čo ide. Prvé dojmy boli asi v duchu, že je to povrchný, krásne a lákavo vyzerajúci dezertík (niečo na spôsob Zúfalých manželiek), ktorý sa ale snaží vyzerať hlbší, než v skutočnosti je. Neznášala som Kristínu, Karev mi prišiel nedotiahnutý, Meredith nudná, nemastná neslaná...ale aj namakané songy v každej časti, situácie, prípady zaujímavé, zápletky a vzťahy komplikované a pútavé, zároveň však často aj dosť naivné a nereálne. Postupom času som plynule prešla z pasívneho sledovateľa na závisláka a Chirurgovia postúpili do mojej seriálovej Top. Asi každá jedna časť (snáď len s výnimkou posledných dvoch sérií) ma dokázala rozplakať, rozosmiať a naviac nejakým čudným zázrakom sa tam vždy riešilo niečo čo veľmi pripomínalo moju situáciu v reáli...vždy som sa tam našla... Toto ma na tomto seriáli fascinuje asi najviac. Našlo sa tu niekoľko momentov, ktoré podľa mňa hraničia s genialitou, no napriek tomu nedávam 5*. A to z toho dôvodu, že je tu tiež hodne slabých chvíl, postáv, liniek, ktoré ma niekedy až otravovali (napr. Addisonino odskočenie si do LA, Izziine vidiny Dennyho a tiež stále nemôžem prísť na chuť Lexii,...). Na druhú stranu skvelé postavy (ako napísané, tak aj zahrané) Baileyovej, McDreamyho, šéfa Webbera a prvé dve série majú u mňa plné hodnotenie. EDIT po 10: sérii: Žiaľ, na kvalitu prvých 2-3 ( s privretím oka 5-tich ) sérii už môžem len spomínať. Škoda, že pôvodná zostava nedostáva toľko priestoru a od zlúčenia s Mercy-West sa pozornosť rozdrobila na nové pre mňa absolútne nezaujímavé postavy (Kepner, Jackson, všetci noví rezidenti...z ktorých vytrvalo ostávajú iba tí najotravnejší a zrovna zaujímavejších postáv ako Brooks, Murphy sa rýchlo zbavujú) a pribudlo afektu nad moju únosnú mieru. Cristinin odchod bude možno pre mňa pomyselným klincom do rakvy...Ale závislosť je závislosť - kým stále môžem počúvať na začiatku a na konci „Meredithine rozumy“ a pozerať sa na tie krásne zábery Seattlu (zamilovala som si to mesto práve kôli Chirurgom...a potom ešte Killingu a knihám Betty MacDonald), tak majú Chirurgovia moju pozornosť. A aj keď mám dojem že sa varí z vody, až raz skončia, bude mi to chýbať. Ten pocit domova...

Hm...Mala som práve dlhšie obdobie bez "dobrého filmu", bez toho pocitu obohatenia, možno som len nemala šťastnú ruku, ale nakoľko to bol niekoľkomesačný stav, začala som depkovať a hlavou sa mi preháňali čierne myšlienky typu - už sa neviem tešiť z filmu, posledná potecha v mojom biednom živote je preč, až som to jedného dňa zakončila úvahou, že som už proste všetko to najlepšie, čo mohlo byť natočené videla (ešte si počkám na Malickov Strom života a môžem zomrieť) alebo tie naj filmy ktoré som videla doteraz, ma natoľko odrovnali, až si zo mňa niečo zobrali. A s týmto "definitívnym poznaním" som si v ten deň pustila Magnóliu. No, to viete, divné veci sa stávajú. Ale ten pocit, že je stále prečo žiť, je na nezaplatenie. Díky PTA, po dlhej dobe som sa zase po filme vznášala. PS: Snáď jediná vec mi už pri sledovaní udrela nepríjemne do očí, resp. do uší a síce, že som tam nehorázne "počula" hudbu z Tenkej červenej línie, konkrétne na score skladba č. 5: I´ve Got a Surprise for You Today, ďalej začiatok skladby 7: Stanley/Frank/Linda´s Breakdown. Niežeby som chcela rýpať, ale tak to proste je, TČL a jej OST je niečo nádherné a nadpozemské a jednoducho mi nedalo, aby som nehodila do placu, že tá hudba, ktorá podľa mnohých tak dokonale dopĺňa tento film, je tak trochu inšpirovaná alebo teda povedzme "čiste náhodne" podobná niečomu inému ;).

Čakala som trochu viac od dokumentu o mojom obľúbencovi... Klasický dokument zložený z rozhovorov s hercami a tvorcami 3 jeho filmov (Badlands, Days Of Heaven, The Thin Red Line). Samotný Malick, hoci je v zozname hercov, sa tu podľa očakávania neobjaví (ak aj áno, tak to bola nejaká rýchlovka, keďže som ho nezaregistrovala) a naďalej ostáva verný svojej povesti extrémne plachého a záhadného fantóma :), ( niekedy rozmýšľam, či ten chlap vôbec existuje ). V podstate toto všetko a taktiež jeho fascináciu filozofiou a všetkým živým - prírodou, môže všímavý divák vydedukovať už z jeho tvorby, nič prevratné, okrem zopár perličiek, sa nedozvedáme. Osobne ma najviac zaujali výpovede Seana Penna a Jima Caviezela - totiž, uvedomila som si, že keby sa tí dvaja v reáli ocitli spolu v tej dobe na Guadalcanale, možno by sa správali a mali medzi sebou vzťah takmer identický ako vo filme. Ich postavy im boli šité na mieru. A ešte ma prekvapil v civile zvláštny a na mňa možno trochu čudácky pôsobiaci Koteas :).

Zo slovenského dabingu sa mi chcelo plakať. Určite sa v januári poobzerám po origináli, rozhodne nechcem krivdiť tomuto v posledných dňoch aj mnou netrpezlivo očakávanému dielku. Aj keď pochybujem, že dabing má na svedomí to, že jedinou zaujímavou postavou bol Parker Selfridge, z ktorého úst zaznela jediná zapamätania hodná hláška (áno, áno, je to ono "zhulenie"), že jednanie hlavného hrdinu, hlavne v prvej polovici, ma neskutočne vytáčalo (a presne ako povie Neytiri - choval sa ako decko) a že vo filme som našla jeden jediný moment, ktorý ma aspoň na dve minútky ovanul originalitou a emóciou a to bol "Tsu'Tey-ov skok do helikoptéry" a jeho následný zúfalý a zúrivý boj s posádkou...Nepamätám si väčšie sklamanie po skončení nejakého filmu.

Paráda. Ricky Gervais ako (kupodivu) sympatický looser Andy Millman, Merchant ako totálne šáhlý agent (scéna pri udeľovaní BAFTA, keď sa s hrmotom rúti ku stolu a následná "situácia" pri prejave - ROFL!), sympatická kámoška Maggie, humor ostrejší než britva a trapasy, až som si zakrývala oči, krútila hlavou a nahlas hovorila "nieeeeeeee" :). I keď som mala zopár kvalitných výbuchov smiechu a niektoré scény som si hneď musela pretočiť a pozrieť znova (napr. v časti s Ianom McKellenom, keď Andy osloví dámu s minerálkou, perlivou...), je fakt, že "Extras" je trochu "smutnejší" než predchodzí The Office, ak sa to dá tak nazvať. Spod rúška absurdného a trápneho humoru je cítiť, že Ricky Gervais je skvelý pozorovateľ a z celého dielka srší úžasná dávka úprimnosti a opravdovosti. Takto nejak to v showbiznise asi naozaj chodí. Nikdy by som nepovedala, že vyroním slzu pri sledovaní sitcomu z dielne dua Gervais-Merchant. A veru, pri Christmas special sa tak stalo a nehanbím sa za to. Jedinečný počin, ktorého autenticitu zvyšuje prítomnosť skutočných hereckých es. Je-li libo nahliadnuť do zákulisia tv tvorby, nič lepšie neviem doporučiť.

Obsah tohto dokumentu, resp. jeho posolstvo, je mi známe už dávno (z iných zdrojov), takže som sa nedozvedela nič, čo by som už predtým nevedela (a nepoužívala:))... Čo ma však mrzí, je tá desná forma, `a la verzia pre tupé masy... Značne dehonestujúce. Nedivím sa ľuďom, ktorí tomu dali odpad, pretože z filmárskeho hľadiska to odpad proste je. Sama váham ako a či vôbec hodnotiť, ale pod vplyvom pozitívna najťažšieho kalibru, nechávam sa strhnúť k 4 hviezdam.

Spomedzi mnou videných TOP 200 filmov na ČSFD, je tento asi najmenej hodný tak vysokého umiestnenia. US vojakov, vykreslených ako partu zhulených vypatlancov som z duše neznášala a čakala som len na moment, kedy ich už konečne Vietnamci odbachnú. A to asi nie je dobré. Problém Čaty vnímam v absencii "uveriteľnosti" ich prerodu z normálnych jedincov na tie persóny, ako sme ich videli a vlastne chýba tu aj samotný prerod. Mne sa zdali rovnako nehodnotnými osobnosťami už na začiatku. Nulové sympatie, žiadna možnosť identifikácie sa s hrdinom (Sheena mladšieho nemusím vôbec popravde), žiadna hlbšia cesta do psychológie postáv...Bohužiaľ. Videné krátko po Apocalypse Now. Zrovnávanie s týmto DIELOM považujem za prinajmenšom nevhodné (ak nie priam za urážku).