akvatam

Na Nope som sa dlhodobo tešil, už od doby čo vyšiel prvý trailer bez toho, že by som poznal autora. Potom som si na všeobecné odporúčanie niečo o autorovi prečítal a zistil, že ma oscara za scenár z 2017 (to mi nejak ušlo, moja chyba) za Uteč, ktorý si aj sám zrežíroval. Tak som si to pustil a teda to  bola tak predpojatá rasistická dejovo z prsta si cucajúca blbosť, v ktorej z nejakého mne absolútne neznámeho dôvodu mnohý vidia umenie a myšlienku. Ale ok. Trochu mi to schladilo moje očakávania a vygenerovalo obavy, či bude autor svoje spoločenské postoje pretláčať aj sem. Našťastie sa to nestalo. Nope je technicky skvelý (ale režisérsku zručnosť Peele ukázal už aj v Get Out). Ale je to skvelosť pre efekt. Každý záber je naplánovaný, každá scéna má neuveriteľné množstvo detailov (partička výrastkov hašteriacich sa vo farebne jasne oddelených tričkách za oknom v bistre, niekde v pozadí sa krčiaci vystrašený diváci v štúdiu). Pán režisér má evidentne naštudovanú teóriu a aj technický chápe, čo robí dobrý set a ako by mali vyzerať zaujímavé zábery. Ako treba niečo ozvlaštniť (vyrušujúco levitujuca jedna papuča, prasa na streche, „kôň“ zabodnutý do auta), ale je to všetko len pre efekt. Je to technicky precízne, človek tam za tým cíti tu remeselnosť, ale stále si uvedomuje, že pozerá film. Ja som sa ani na jednu jedinú minútu neponoril do filmu, celé dve hodiny som sedel v kine, v desiatom rade a pozeral som sa na plátno a vnímal jeho okraje (a to som bol v IMAXe). Autor ma skvelé sety, skvelé scény, ale nie dobrý film.  Všetko vo filme je spravené parádne, ale pocit to nevyvoláva žiadny. Všetko to je len preto, lebo to dobré vyzerá. Scéna so šialeným šimpanzom, skvelá, ale k čomu bola tá scéna. Prečo bola? Lebo dobré vyzerá. Epické pomalé podanie si zakrvavenej ruky s chlapcom pod stolom. Hmm, tvári sa to tak hlboko, ale len na pohľad. V skutočnosti je to úplne prázdne gesto. Prečo bola ta holka na tom predstavení? A prečo v dnešnej dobe stále nemala pery? Lebo to malo dobre vyzeráť do scény. To je všetko. Príšerka akoby donekonečna rozbaľujúca nejaké farebné veci vo svojom strede. Cool zaber, nádherné pozlátko, ktoré je ale totálne prázdne. Je to len efekt na pohľad. Nič za tým nie je. Ani len do deja ma to nevtiahlo (Na rozdiel od vztýčeného sa obrovského púštneho červa, kde jeho pulzujúci vnútorný orgán bol priam eletkrizujúci a ja som absolútne nevnímal okolitý svet, iba tu monštróznosť toho tvora) tak tu nie. Tu som  sa pozeral na cool farebnú vec v kine na plátne. Je to technicky precízne, ale spôsobom, ako keď umelá inteligencia vygeneruje nádherný obrázok, alebo zloží hudbu. Technicky to má úpne všetko, čo má dobrá vec mať, ale umenie nie je len o tom, že si mechanicky odškrtáme úplne všetky veci zo zoznamu, čo robí dobrý film dobrým filmom. A taký je aj Nope a Peele. Autor presne vie, čo vsetko má mať skvelý set a skvelá scéna. A všetko do puntíku to aj spraví. A divák tam aj úplne všetky tie veci vidí. Nie je nič, za čo by sme mohli strhnúť body (okrem scenáru, paradoxne). Ale  film by mal byť aj o pocitoch. A horor zvlášť. Ja som nebol vôbec napätý, vôbec som nebo vtiahnutý do deja. Vôbec som sa  nebál (nebál sa nerovná nezľakol, jumpscary tam nejaké boli, ale jumpscary nerobia dobrý horor). Film je umenie ,v ktorom sa skĺbuje cit a technika, a Peele je techniky obstojný, az hodne dobrý. Je ale preto dobrý filmár? Nie, nie je. Robí dobré filmy? Nie, nerobí. Ak by som hodnotil podľa tabuľky, tak nejaký ten bod strhnem za scenár, inak vlastne nie je technicky za čo. 7, možno aj 8/10. Ale film nie sú len dobré sety a pekne scény. Film je aj o pocitoch z toho, že sa pozerám na dobrý film. A ten som nemal. A ako sem tam pridám nejakému filmu bodík, aj keď to nie je bohvie čo, ale proste som sa bavil a malo to srdiečko, tak tu bohužiaľ musím z rovnakého dôvodu odobrať. 6/10 a pomerne dobré sa sem hodí hláška z istého filmu: To muselo dat práce, a pri tom taková blbost

S01 Sandman je pomalý, hodne pomalý, no zároveň vizuálne neskutočne podmanivý, plný Gaimanovskej poetiky, metafor a personifikácií všetkého možného (a nie vždy tak, ako je stereotypne zaužívané (milujem Smrť) ). Vizuálna stránka je jednoznačne to, čo robí Sandmana výnimočným, dej je skôr poetický, než priamočiary (minimálne v prvej polovici série), aj keď nie celkovo, niektoré príbehové linky viac, niektoré menej. Prvá epizóda začala vizuálne fantasticky, následne sa preklopila do temného tónu súboja vôle a odhodlania a nastavila pocitové zafarbenie celého príbehu. Každá ďalšia epizóda prinášala ďalšie a ďalšie čriepky Gaimanovej fantázie (komiks som nečítal, ale viem si predstaviť, že toto je len výťažok, že v komikse je toho ešte viac (prvý bratia, napr.)). Potom prišla prvá 5hviezdickova štvrtá epizóda, vystavaná v podstate len jednoduchým dialógom medzi zvláštnym týpkom v pyžame a dobráckou pani, čo sa vracia večer domov, striedaná "audienciou v pekle". Lahôdka. A epizóda 5, to už je nepopierateľne plná paľba. Počas celej tej niekoľkodesiatokminútovej pasáže z bistra som asi aj zabudol dýchať. Herecky, scenáristicky, atmosféricky, dialógovo, pre mňa jeden z vrcholov serie. A následne Epizóda 6, už spomínaná Smrť a "Večný". To bola lahôdka obrovská, ako som vravel, komiks som nečítal, ale tu som mal doslova pri niektorých záberoch, dialógoch a podobne, pocit, že sa pozerám na stránku komiksu, s modernou kresbou, priam som až niekedy cítil tie dialógy v bublinách. Tu pred stvárnením a spracovaním veľmi, veľmi smekám klobúk. Následne sa objavuje akoby nová postava, Rose preberá iniciatívu a seriál sa presúva do, pre niekoho možno strávitelnejšsej, dejovej linky (+ zberatelia   ). A ideme do finále. V skratke, bola to paráda, som nadšený, vizuálne jeden z najlepších výtvorov seriálového roka a ihneď chcem pokračovanie. Ep. 4 - 9/10, Ep. 5 a 6 - 10/10, zvyšok je okolo 8 a rovnaké je aj moje hodnotenie. 8/10

Francúzska depeša – film "skoro" o Francúzsku a Francúzoch, pocta a paródia zároveň :D. Andersonove filmy sú na prvý pohľad všetky veľmi podobne, ale vlastne každý tak iný. Áno, opäť tu máme kopu pitoreskných postavičiek chovajúcich sa absurdne v absurdných situáciách. Tentokrát je to však zabalené do kvázi poviedkového hávu, kedy už takmer otvorene vzdal snahu o ucelený príbeh a mohol sa odtrhnúť z reťaze pri vizuálnych nápadoch, kostýmoch, hudbe, dialógoch (tentokrát okorenených o francúzštinu. Dôraz sa kladie na aktuálny obraz, na aktuálnu scénu, kratučký pribeh, nie na celok. Množstvo postav je veľké, rovnako ako aj množstvo hereckých mien, veľkých mien, (ani ich tu nebudem vypisovať) ktoré ich hrajú. Niekedy len na vyslovene pár záberov, niekedy je rola dominantnejšia. Mam rád tieto typy filmov, a nemyslím teraz poviedkové, myslím tie, ktoré sú robené pre radosť z kreativity, pre radosť z písania, tvorby kulís, hudby. Pre ten pocit že hrať v takomto niečom je vlastne to, prečo sa niekto stal hercom. A režisérsky ešte doplnené aj o sem tam vzdanie pocty (a robenia si srandy v jednom), tu trosku Jeuneta, tam trošku Bessona, tu trošku starej francúzskej kriminálky, tam trošku amerického pohľadu na Európu.. Aj keď možno film stráca na celistvosti ako takom, tak jednotlivé príbehy sú priam skvelé. Od intra pri výstupe kuchára budovou, po ranné ožitie ulice (bože, to bola skvelá scéna, tu som si vrátil a pustil ešte raz :D ) po bicyklujúceho novinára atď. No a potom samotné kľúčové  tri scénky. U mňa mali kvalitatívne zostupnú tendenciu, aj keď všetky boli vysoko nadpriemerné. Konkrétneho herca asi ani neviem koho by som vyzdvihol, bol tu skveli úplne každý (ak by som ale predsa len musel, tak Benicio bol FANTASTICKÝ (ako obvykle)). Škoda, preškoda, že to tak nejak nedrží lepšie pokope a nevytvára to nejaký viac funkčný celok, a to nemyslím len príbehovo, keďže nejaká tá veľmi základná centrálna dejová linka tu je. Nakoniec (a asi aj práve preto) mi však nedá inak a napriek tomu, že jednotlivé tri scénky každú zvlášť hodnotím vyššie, tak film ako celok mám za  7 z 10. Veľa, málo? A nie je to jedno? Úprimne sa teším na ďalšiu hravú návštevu do sveta Andersonových nápadov a to je asi to najdôležitejšie.

Tak som si s odstupom konečne pozrel Death on the Nile. Musím sa priznať, že som k tomu pristupoval s miernou skepsou, ale nakoniec to bolo predsa len lepšie, ako som čakal. Branagh tentokrát mierne prekvapil (alebo možno presnejšie nesklamal, lebo predsa len, réžia je síce pevná a istá, ale ničím vyslovene nezaujala). Čo však zaujalo, je herecké obsadenie, kde mi asi najviac v pamäti ostala Emma Mackey, ktorú som na plátne (obrazovke) videl prvý krát (áno, Sex education som stále nevidel, ale už asi chápem jej popularitu, ten jej pohľad je až elektrizujúci), ale aj ostatný boli herecky veľmi fajn. No, vlastne cely ten film by sa dal asi charakterizovať ako také filmové cvičenie. Od scenáristiky, cez réžiu, scénografiu, kostýmy, až po herectvo. Gal Gadot bola krásna (vlastne ma svojou ženskosťou oslovila tu prvý krát, do vtedy ma ten jej ospevovaný šarm pomerne mínal, Letitia Wright bola trošičku v inej polohe ako som ju mal možnosť vidieť doteraz, Armie Hammer bol Arrmie Hammer (čo nie je výtka, sedelo mu to) a Annete Benning bola Annete Benning (čo ale zase v jej príapde je viac než postačujúce)). Sem tam nejaký pekný kamerový prechod, krásna scénografia, zabery na Egypt so všetkými svojimi pýchami. Oko sa určite stážovať nemohlo, či už pri pohľade na krásu Egypta, či na krásu ženskú. A s tým vlastne súvisí aj moja najväčšia výtka. Síce je to fajn, ale len fajn. A celé to pôsobí naozaj ako také cvičenie. Ja vlastne neviem, pre koho to Branagh natočil a mam stále väčší a väčší pocit, že vlastne pre seba. Zmeny v predlohe sú mnohé (aj keď základná kostra sa drží) a asi malo byť ich dôvodom priniesť príbeh súčasnému divákovi. Ale tu je ten najväčší kameň úrazu. Pre koho to vlastne je? Koho ten film má osloviť? Lebo ja si tak nejak myslím, že toto polokostýmové pomerne komorné drama s nálepkou Agathy Christie už s princípu moderného mladého masového diváka neosloví. A starí? Ty si pamätajú vynikajúcu vynikajúcu verziu z roku 1978, ktorá bola predlohe predsa len viacej verná a úprimne, asi aj lepšia. Takže záverom , napriek tomu, že to bolo fajn, tak nejak si to neobhajuje svoju existenciu. Mladých to neosloví, starým sa to páčiť nebude tak ako pôvodná verzia. A ja? Hm, ako som písal , bolo to síce fajn a nakoniec aj lepšie ako som sa pôvodne obával, ale ak sa ma niekto, kto to nikdy nevidel, spýta, ktorú Smrť na Níle si ma pustiť, tak už keď sa rozhodol si pustiť Christieovku, tak mu odporučím staršiu verziu. Technických 7/10 a otázka, pre koho to vlastne je, ostala nezodpovedaná...

Vedel som, že idem na Taikiho film. Rátal som s tým a vlastne som  sa aj tešil na to, ako sa po dlhšej dobe v kine poriadne zasmejem. A aj som sa  zasmial. A niekoľkokrát. Problém je, že okrem smiechu to so mnou neurobilo vôbec nič ďalšie. Okrem smiechu ma minul akýkoľvek ďalší feeling. A ja by som chcel niečo viac, okrem tohto. A verte, snažil som sa to tam nájsť. Ale nebudem klamať, nepodarilo sa  mi to. Sú to len vtipné hlášky a gagy poukladané za sebou. Nezáležalo mi tam na jedinej postavičke. Na jedinej dejovej linke (oni tam technicky sú, ale feeling sa nejak nedostavil). Škoda, tu sme sa nejako minuli. 6,5, s privretými očami 7/10 a určite to u mňa bude zaradené do tej slabšej polovice MCU filmov EDIT: časom znižujem ešte viac :(

Páni. To teda bolo niečo. Čím začať. Toto je vlastne iba tretia rola pána menom Ke Huy Quan, ktorú som videl a to tie prvé dve boli krátko po sebe ešte keď bol v puberte. A som veľmi rad, že sa sem tam nejakého toho projektíku zúčastní. To pán Wong je „starý“ herecký harcovník, ale vo svojom veku, kedy ťahá na stovku, mu to stále ide na výbornú a rozhodone by som mu tipoval najmenej o dvadsať rokov menej. Ten chlap ma sprevádza rôznymi roličkami vlastne celý môj život a tak nejak sa rozhodne netvári, že ma v pláne to zabaliť. Úctyhodné, obdivuhodné. Jamie Lee, spoznal som ju asi až pod dvoch-troch minútach na scéne, že to je ona, bola parádna (ako vždy) a opäť ma len utvrdzuje v tom, že napriek tomu, že jej prischol titul najväčšej screem queen, tak ja ju mám najradšej práve v žánri mimo hororovských slasherov a ideálne v komédiách. No ale hviezda tohto filmu najväčšia, jedna z mojich veľkých filmových lások už vyše tridsať rokov a podľa toho ako vyzerá, hýbe sa a ako jej to hrá, mám pocit, že ešte ďalších 30 rokov ju na platne milovať budem, Michelle. Paráda a potlesk v stoji. Ale tento film nie je ani z ďaleka len o hercoch, vlastne ani nie je o nejakých extra veľkých hereckých výkonoch, tak si poďme povedať trošku niečo viac o zvyšku (tom väčšom zvyšku) Ten film je čistá esencia kreativity. Neviem, kedy naposledy sa mi stalo, aby hneď po pozretí si filmu som mal tak silnú potrebu si ihneď znovu pustiť niektoré scénky. Toľko nápadov, toľko detailov... Parádne hravá kamera, veľmi nápaditý strih, hudba, kostými a setdesign. Tak takto vyzerá multivers v celej svojej šialenosti. Dlho som rozmýšľal, ktorú scénku vypichnúť, ale vlastne sa neviem rozhodnúť a rozhodne to nechcem nikomu spoilerovať (to treba vidieť). Už dlho som sa takto nahlas nesmial pri filme, ktorý som pozeral prvý krát a sám, nie v nejakej partii známych. Sám. A smial, nie zasmial, smial, čas priebehový. Proste niekoľko sekundový smiech, radosť s toho, na čo sa pozerám. Smiech z deja, z toho, čo sa deje na obrazovke, ale nie len pre scenár, ci gagy, hlášky, alebo vtipnotrápne situácie, ale aj pre kameru, strih, svetlo, hudbu.... Ten film vás dokáže rozosmiať a zároveň byť správne patetický. A do silnej emocionálnej scénky zrazu vloží NOHU tak, ako ste to ešte nevideli, a vy sa smejete aj plačete naraz. Takto sa to má robiť. Toto je mnohovesmír šialenosti, všetko, všade a naraz. Bez najmenšieho zaváhania to aktuálne okamžite obsadzuje prvú priečku môjho rebríčka tohtoročných filmov. Na hodnotenie sa väčšinou musím trošku vyspať, ale aktuálne to cítim na 9, možno až 9,5/10 a veľmi, veľmi tlieskam. Toto si už teraz našlo pozíciu veľmi, veľmi vysoko v mojich obľúbených filmoch celkovo. A idem si to pustiť znovu... EDIT, po pozretí v kine,  zvyšujem na 10//10. To som nedal ničomu už naozaj dlhé roky. Som zamilovaný, som vo vytržení, je to dokonalé...

S01 Goyer zobral svet Nadácie a rozhodol sa vybudovať veľkolepú ságu. A zatiaľ sa mu to darí. Len sa na to treba pozerať ako na seriál Nadáciou inšpirovaný, nie ako na prevedenie kníh na televízne obrazovky. Zmien je bohato, aj keď základná dejová linka sa drží. Avšak väčšina zmien je ku prospechu veci. Prináša to veľké množstvo nových myšlienok, svet to obohacuje a rozvíja (náboženstvo, viera, terorizmus, boj za slobodu a extra špeciál: klonovacia dynastia, to je kapitola sama o sebe). Vlastne je len jedna zmena (možno dve), ktorá mi vadí, respektíve podľa mňa je horšia ako v knihe. A to postava Salvor Hardin. A teraz vôbec nehovorím o tom, že je to černoška a žena  (btw, zmien pohlaví je tu kopu, ale zase v knihe mám pocit, že nebola  jediná ženská postava. A mne to vôbec nevadí, nemá to žiadny vplyv na príbeh ako taký). Ale skrátka táto postava je v knihe ikonická, svojim správaním, svojim prístupom. Mne nevadí, že sa postavy menia, pre lepšie zasadenie do príbehu a formátu média, pre ktorý sa robia, tu mi vadí, že je to zmena ku horšiemu. Salvor Hardin bol legendárny geniálny prvý starosta Nadácie a má úplne ikonickú citáciu o tom, že násilie je riešenie pre nekompetentných. A Hardin v seriály? Ochrankyňa Nadácie, ktorá ma kvér doslova vždy po ruke. Aj tá jej linka, kedy je odtiahnutá na loď, je vlastne ako z nejakého lacnéh sci fi seriálu (až na koniec tejto linky, ten bol opáť skvelý). Ale okrem tohto je všetko ostatné (dej odohrávajúci sa v hlavnom meste, príbeh cisárskych „bratov“, náboženská linka, či uz jedna alebo druhá, teroristický útok, súd (ktorý je ako jeden z mála v podstate skoro doslova prenesený z knihy  ), paráda). Tým sa dostávam k vizuálu, ktorý je, no, proste úchvatný. Nadácia je epos, respektíve môže byť, ak sa v nej bude pokračovať, pretože toto je len úvod. Vlastne sme sa v deji dostali iba po prvý problém, ktorý sa riešil v knihe asi v tretine  , ale je tu tak veľa pridaného ďalšieho deja, že to vlastne vôbec nevadí. Avšak tým sa dostávam ku druhej moje výtke, oproti knihe. A tou vyriešenie toho zásadného problému v Nadácii. To, čo je ten tajomný monolit na Terminuse je tým, čo knihu čítali jasné od začiatku, ale vôbec to nevadí (keďže aj toto je oproti knihe obohatené o ďalšie nové prvky). Vadí mi, ako sa to celé vlastne nakoniec vyriešilo (niekoľko storočný konflikt ukončí proste 2 minútový preslov? Ale no táááák...) Ale to je tak nejak pre tetno seriál typické. On a síce volá Nadácia, ale to všetko čo bolo pridané (cisár, náboženstvo, politika, dejová linka okolo Gaal, ktorá patrí k vrcholom seriálu (na konci druhej epizódy sa stane niečo, čo vás doslova pribije ku sedačkám a tým, čo o čítali je jasné, že od teraz sa ide mimo deja kníh, lebo toto je taký šok a taký rozpor oproti knihe, hm, mňamka)), tieto  veci sú úplné skvelé. Potom tu však máme dej na Terminuse a priamo Nadáciu, ktorá je tak nejak najbližšie ku knihe (a pritom tak ďaleko  ), a to je vlastne najslabšia časť seriálu. A ďalší problém je, že je to evidentne veľký projekt, ktorý si autori predstavujú robiť niekoľko rokov. A naozaj to má potenciál byť vo výsledku jeden z naj seriálových eposov vôbec, keď to bude celé vonku. Avšak, musia tvorcovia vydržať. A  vydržať musia aj dnešný netrpezlivý diváci, ktorý chcú všetko hneď. Sám som už čítal niekoľko hodnotení „seriálu“ po vídaní prvej epizódy. Toto je maratón, nie šprint. Ak na túto hru pristúpite, a akceptujete taktiež to, že toto je adaptácia na motív Nadácie, nie jej doslovná prerábka (ak chcete toto, pustite si audioknihu), tak dostanete jedného z adeptov na seriál roka a príležitosť, byť od začiatku prítomný jednej možno legendárnej ságy. Alebo počkajte a pustite si to za pár rokov, až to bude vonku celé  . 8,5/10 a rozmýšľam, či to bude môj tip na seriál roka, ale v top 3 tohto roka to je určite.

Ritchie is the Genius, Wrath of Man, that's was so fucking good! Posledných 40 minút som v podstate nedýchal. A tá hudba, tie hlboké tóny strunových nástrojov, ta basa, to čelo, kurva to bolo tak dobreeeeee, Christopher Benstead, po Gentelmenoch a tomto si toto meno zapisujem do deníčka. Sorry, že som expresivny, ale aktuálne neviem inak vyjadrit emócie, zatiaľ najlepší film tohto roka. 8.5, možno až 9/10. Hlboký úklon a búrlivý potlesk, Mr. Ritchie 👍

Tak toto mi vyrazilo dych. 58% vôbec nechápem, pretože toto bolo teda hodne dobré

Wow, som nadšený, až na linku so SWORD je to zatiaľ najzaujímavejší seriál aktuálneho roku