grogodil

Ideálny film k vypnutým radiátorom (vonku kosa jak v ruskej rozprávke a mne stále nekúria), takže v rámci "doladenia sa" na atmosféru filmu bol Frozen dokonalý výber. Samotný nápad nechať hodinu kameru krútiť sa okolo trojice zmrnutých lyžiarov zaseknutých na lanovke je nakoputý zo začiatku naozaj vynikajúco a minimálne prvú hodinku je Frozen napinávý jak guma v trenírkach a aj keď záver postráda už tie správne grády, o nejakej monotónnosti, či nezáživnosti nemôže byť reč. Na tak obmedzenom priestore s tak obmedzenými možnosťami rozohral režisér slušné nervy šponujúce divadielko, v ktorom sa síce nájde priestor na kopec rýpavých "keby", lenže nič našťastie nevyčnieva zo scenára natoľko nepravdepodobne alebo nelogicky, že by to nešlo s privretým okom prekusnúť a akceptovať.

Moju milne zažitú predstavu a dojem z osoby doktora Jacka Kavorkiana ako nejakého druhého Mengeleho, vybudovaný na základe prečítania nejakého povrchného dávneho článku ešte z čias naväčšieho humbuku okolo jeho súdneho procesu, mi Al Pacino s Berrym Levinsonom doslova otočili v priebehu niekoľkých minút o 180 stupňov. Vynikajúco natočené (Jackova obhajoba patrí k najdramatickejším zfilmovaným súdnym momentov aj napriek vopred známemu ortieľu), postojom nestranné a hlavne dostatočne hlboko rozpitvané, zároveň tématicky silnejšie, zaujímavejšie a hĺbavejšie, než čokoľvek za posledné mesiace (roky) a samozrejme skvele odohrané (úchvatní Al Pacino, či Danny Houston). Po dlhej dobe skutočne vynikajúci film.

Takmer do puntíku "opajcnutý" nemecký originál, ktorého zbytočná existencia dáva zmysel snáď len americkému divákovi, keďže jemu pôvodný nemecký snímok v rámci ignorácie mimohollywoodskej produkcie asi moc nehovorí. Pre tých, čo majú nemeckú väzenskú šikanu aspoň trochu v pamäti je sledovanie vyslovene nezáživným odškrtávaním si jednotlivých scén, akurát v podaní iných hercov (už len scéna s hasičákom chýbala). Na nejaké vlastné nápady sa tu moc nehrajú, čo je v podstate dobre, pretože aj to málo (scéna po rozsvietení červeného svetla) čo tu je, vyznieva dosť smiešne. Nemecká predloha síce taktiež občas pôsobila ako vykonštruované divadielko s ľudskými krysami zavretými v zamrežovanom labáku, no z pohľadu nejakej psychológie šla stále viac do hĺbky, než toto americké strohé a ploché čierno-biele rozdelenie na dobrých väzňov a sadistických dozorcov...a ešte oné - nemôžem si pomôcť, ale Whitaker mi film od filmu čoraz viac lezie na nervy :-)

Nemám problém s tým, že po Kráľovi Artušovi sa amíci snažia reštartovať a vyciciať ďalsiu klasickú anglickú legendu po svojom a Robina chcú ukázať na pozadí skutočných historických udalostí. Potenciál tu naozaj bolo cítiť, stačilo pridať nejakú vierohodnejšiu, alebo aspoň menej natvrdlú story, v ktorej Robin nedostane Marion za ženu ako odmenu za doručenie meča, v ktorej po lese nebehá maskovaný gang malých detí a v ktorej sa "anglický Jánošík" neprezentuje ako druhý William Wallace. Ridley to síce zabalil do slušivého zablateného vizuálu, no ani od neho sa človek nedočká ničoho, nad čím by si mohol divák popásť poriadne aspoň oči. Hromadné bojové scény plné hrdinských výkrikov síce zachraňujú čo sa dá, no nie sú ničím iným než rutinérskym odleskom najznámejších výjavov z iných filmov (Marion sa hrá na Eowyn z LOTR a pod. lahôdky)...50%

Efektná štýlovosť s patričným nadhľadom, v priamočiarej militaristickej akcii, ktorej na zábavnosti a kráse neuberajú nič ani nefungujúce slovné prestrelky, ani primitívna charakterizácia postáv. Účasť Samuela L. Jacksona a Scarlett Johansson síce zaváňa zbytočnosťou na hony ďaleko, no minimálne Scarlett aspoň v dvojke doniesla vo svojom koženom oblečku a-la Underworld za vagón sexppealu. Spomínanej akcie je síce poskromne, no pri súčasnej honbe za surovým realizmom poteší aj tých pár minút prehľadných leteckých parádičiek rendrovaných plecháčov.

Zbožňujem minimalistické trillery a naozaj dokážem oceniť či už ich režisérov, alebo aj scenáristov, ktorý vedia bez straty tempa udržať dusnú komornú atmosféru a napätie medzi postavami na priestore pár metrov štvorcových. Zmiznutie Alice Creedovej si síce vystačí s trojicou hercov, rovnako spĺňa aj obmedzené priestorové požiadavky a zo začiatku, keď režisérovi ešte scenárista nepodkopáva nohy blbými zvratmi je vidieť aj režisérov talent. Lenže po naozaj vynikajúcom úvode sa začína na seba kopiť jeden zvrat za druhým a film sa mení na schématický a nechutný konštrukt s tým najtuctovejším finišom, aký si len viete predstaviť...50%

Dvojhodinové utrpenie, z ktorého zážitok je zrovnateľný s dvojhodinovým nakupovaním alebo sledovavaním Fashion TV... vlastne iba hodinovým, pretože niekde po prílete do Abu Dhabí som tvrdo zaspal.... Ale tak mi treba, keď som bol lenivý vstať z gauča a vymeniť DVD v prehrávači.

Ja viem, že neustála kameramanská epilepsia, ničiaca aj tých pár akčných sekvencií, je dneska už trend, s ktorým sa musí asi rátať, no ten plánovaný nostalgický odkaz na 80-te roky pokrivkáva najviac práve v týchto momentoch, kedy má divák dojem, že kameraman niekde mimo záber musí určite od niekoho z akčného "dreamteamu" dostávať takisto do držky, keď nedokáže držať kameru na sekundu v kľude. Každopádne, už bolo tento rok aj horšie a neprehľadnejšie, no minimálne za spoločnú scénu Li vs. Lundgren by si zaslúžil strihač dostať po prstoch. Nostalgiou však človek nasiakne tak nejak automaticky už len pri čítaní hereckého ansámblu v úvodných titulkách a spoločné scény ako tá v kostole, alebo keď spolu bok po boku bojuje Li a Statham, sú naozaj srdečnými momentkami, na ktoré sa nezabúda...v rámci dokonalosti mi tam chýbali už len Gibson s Adkinsom, ale idem naivne dúfať, že sa dočkám možno v dvojke :-)

Po traileri som mal pocit, že má Salt marketingovo namierené trošku do serióznejších trillerových vôd. To, že nikto neplánoval vytiahnuť túto vypatlaninu na niečo duchaplnejšie než na tupučkú akciu s fešnou hlavnou hrdinkou je však jasné už pri letmom pohľade na vychrtnutú Angelinu, ktorú by v reále frčka do čela zlomila v páse, no tu si ako laňka zoskáče výťahovou šachtou. Lenže nechať sa len tak voľne unášať a nevŕtať sa v tom sa proste nedá, pretože nezáživná réžia to dopredu zrovna neženie a hustota okukaných klišé, nablblých dialógov a rovnako nezmyselných absurdných zvratov je tak enormná, že takto debilný scenár by vám o hlavu otrieskala aj zaschnutá spermia s tým, že urážate jej inteligenciu...

Herné Piesky času (a jeho dve pokračovania) patria určite medzi najzábavnejšie arkádové akčné hopsačky aké som kedy hral. Filmové Piesky sa síce snažia tváriť rovnako veľkolepo (tie prachy vidieť aspoň na výprave a ku koncu už zbytočne prepálených trikoch), no zábavné určite nie sú. Newell natočil podpriemernú šaškáreň s nie príliš oslnivým šaškom v hlavnej úlohe. Gyllenhaalovi to síce v slovných prestrelkách s Artertonkou celkom pristane, no akčné scény s ním sú v Newellovom podaní vyslovene žalostné. Z ladných akrobatických parkourových karambolov známych z hry dostanete na plátne smršť neprehľadných sekundových záberov na detaily tváre, alebo nejakú končatinu v pohybe. Výsledok je neprehľadný guláš skoro aj pri súboji jeden na jedného. A keď už nejaký plynulejší kamerový oblet pripomenie niečo od Ubisoftu, tak skôr než od Princa si Newell požičiava z Assasin's Creed. Hold, keď na to máš, tak sa pochváľ (Verbinski, Bay), keď nie (Newell), choď točiť svatby a akciu nechaj profesionálom.