Dakken

Nepredvídateľná predvídavosť. Sk*rvený klenot žánru, ktorý asi nikdy nebude prekonaný.

Pekná atmosféra, fajn postavy, pár vydarených vtipov a nádherná Nórska príroda. Páčilo sa mi to tajomno, mytológia a aj samotný Troll bol parádny. Opozeraný, ukradnutý námet? Určite, no vôbec mi to nevadilo a páčilo sa mi to oveľa viac ako Godzilla. Tu sa držali viac pri zemi, ak sa to tak dá nazvať a vo výsledku to je fajn dobrodružná jazda s uceleným koncom.

Toto dielo stačí vidieť iba raz a navždy si ho zapamätáte a vždy sa k nemu radi vrátite.   Film nestavia na akčných scénach alebo CGI efektoch. Drvivú väčšinu tvoria dialógy medzi mužmi oblečenými vo väzenskej uniforme, ale napriek tomu vás príbeh pohltí a prilepí k obrazovke od začiatku až po koniec. Veľmi tomu celému svedčí pomalé tempo. Celá premisa vo väzenskej cele dáva lepší zmysel ak je rozrozprávaná pomalým tempom, ktoré pomôže divákovi sa lepšie vžiť s postavami a intenzívnejšie cítiť emócie, ktoré nám tento skvost ponúka. Na čom je teda film postavený? Na pevnom základe ktorý sa buduje od začiatku. A tým základom je posolstvo. Krásne vyobrazená túžba po slobode a myšlienka, že nádej nikdy neumiera. Dokonalý snímok, ktorému nemožno uprieť jeho nadčasovosť a obrovské kvality.

Ak sa má vo filme preliať krv, treba to dávkovať geniálne. Treba lišiacky vedieť, kedy a kde ju preliať, prečo k tomu došlo a tým prinútiť diváka aby ten dôvod pochopil tiež. Je to silný film, ktorý sa obsahom dotýka klasických tém umenia. Tragikomédia o láske, živote a smrti. Režisér proti sebe stavia chudobnú a bohatú rodinu a moment, kedy sa ich cesty spoja je začiatkom a aj koncom príbehu. Prvá polovica filmu je pomalšia, zoznamovacia. Pričom tá druhá je prekvapivá a nepredvídateľná. Scenár je vynikajúci, príbeh mrazivo realistický a herci hrajú ako hodinky. Film, ako je tento, snažiaci sa po príbehovej a aj po tematickej stránke by sa mohol veľmi ľahko rozpadnúť, no našťastie sa tak nestalo a Pong má svoje dielo pevne v rukách ako úd. Brilantná temná satira a silný filmový zážitok.

Gunn je komixový boh. Neuveriteľné s akým citom tvorý a pracuje s postavami na tak krátkej stopáži a jeho emocionálno-humorný rukopis sa nedá poprieť. Veľmi milý, uletený vianočný príbeh, ktorý vás pobavý, ale aj dojme. Celý tento špeciál ťahá Mantis s Draxom, čo ma ťeší. Mantis je skvelá postava a priestor si zaslúži. Cieľom špeciálu bolo pobaviť a navnadiť na Vianoce, čo sa tvorcom podarilo, ja som sa bavil a nič iné som nepotreboval.

Úvodný dvojdielny rozjazd ma navnadil a milo prekvapil. Je to výpravné, pekný vizuál, masky, kulisy a zatiaľ je tam všetko, čo by správny fantasy seriál mal mať. Hoci je príbeh trochu predvídateľný a priamočiary, nevadilo mi to. Na nič sa nečaká, stále sa niečo dialo, dej pekne plynie a dobre sa na to pozerá. Tvorcovia krásne využívajú mytológiu sveta pre vybudovanie základov seriálu a pôsobí to veľmi prirodzeným dojmom. Potešil aj návrat starých postáv a čaro pôvodného filmu, ktorým seriál dýcha. A podľa môjho názoru, si aj neznalci filmu prídu na svoje. Je ťažké niečo hodnotiť po dvoch dieloch, ale priznávam, že Willow na mňa urobil dojem a som zvedavý na ďalšie diely.

Jeden z najočakávanejší seriálov tohoto roku a vôbec nie som sklamaný, skôr udivený, na akej vysokej úrovni je dokumentárna tvorba. Nádherný dokument o zrode našej planéty, vesmíru, života a o tom, ako všetko so všetkým súvisí a je dokonale prepojené. Krásne, intímne zábery zvieracej ríše, hoci už videné, no stále zaujímavé. Veľká vďaka Netflixu za takéto projekty, je ich málo a som rád za každý jeden nový. Klobúk dolu.

Napriek tomu, že nie som fanúšik The Dark, na 1899 som bol zvedavý. Kvôli záhade okolo a celkom slušne navnadil aj trailer. Po zhliadnutí som ale sklamaný. Hlavným problémom je zápletka. To čo ma nebavilo na The Dark, ma nebaví ani tu. Celý koncept stratených lodí, ľudí, cestovanie v čase a podobných fenoménov ma nebavil. Viacerí tu spomenuli, že ich nezaujímali postavi a veru že to je pravda. Ani jedna nemala zaujímavú linku alebo nejaký moment na vytvorenie si vzťahu a boli mi úplne ukradnuté. Kvôli tomu to nemohlo fungovať ako celok, čo je škoda. Iritovali ma tie všade prítomné slziace oči hercov a pri nekonečných rozhovoroch je dosť cítiť kolísavý scenár. Mohlo sa to skôr poberať hororovejším smerom, alebo keď už stavili na mysteriózny dej, mali oveľa viac pritvrdiť, spraviť to temnejšie a možno aj trošku originálnejšie. Ale seriál má aj svetlé stránky. 1899 má pekný vizuál, zaujímavý soundtrack a určite sa nezaprie kvlaitne odvedená filmarina. Svoje publikum si nájde, pozornosť si zaslúži, ale u mňa slabučké 3 ⭐️

Tento film som videl nespočetne veľa krát a predsa ho vždy pozerám ako prvý raz. Človek by povedal, že po opakovanej projekcii film stráca na čare, ono to je aj logické, no nie v tomto prípade. Vždy si zo snímku viem vziať niečo nové, nejakú zdanlivo postrádateľnú myšlienku, ktorá postupne začne naberať na váhe.  Človek predsa potrebuje na nejaké veci čas a možno aj dospieť, aby si z kultových filmov vedel odniesť nie iba vizuálny zážitok, ale uchmatnúť si z toho posolstvo, ktoré má väčší, hlbší dosah. Toto sa netýka iba filmov. Máme nespočetne veľa možností sa učiť, vnímať a priestor na to, byť videný a počutý. Pri najmenšom by sme si mali uvedomovať váhu podobných diel ako je toto, pretože ich nie je veľa a svoje posolstvo, výpovednú hodnotu si budú so sebou niesť aj ďalšie generácie a aj ďalšie generácie posadí tento film na zadok. Treba oslavovať a vždy pripomínať časy, kedy vznikali kvalitné filmy s dušou, ku ktorým sa pristupovalo s citom nie iba so zámerom čo najväčších tržieb, ale dať divákovi nevšedný, emotívny zážitok, na ktorý si spomeniete už iba pri názve filmu. Ten pocit je tak hlboko zakorenený, že si presne pamätáte na tie emócie, na ten silný príbeh, ktorý autor s láskou reprodukoval divákovi. Zelenú Míľu netreba predstavovať všetci vieme s čím máme dočinenia a vieme že je to nadčasový, veľmi kvalitný počin. Pre mňa je obzvlášť inšpiratívnym, náučným a má špeciálne miesto v mojom rebríčku. Vďaka za takéto diela, ktoré vedia veľmi jednoducho zmeniť pohľad na svet. Všetko je to iba o tom, či sme ten pocit ochotný ďalej rozviť a nakŕmiť. Ani neviem či som našiel správne slová a bol dostatočne zrozumiteľný, no chcel som povedať že milujem Zelenú Míľu hlavne kvôli jej sile, láske a presahu.

Krásny, intímny príbeh o oddaných vulkanológoch a o láske k ničivej kráse sopiek. Zimomriavkové zábery lávových fontán a magmatických jazier, ktoré vzbudzujú rešpekt a stoja zato, byť videné. Zo snímku je cítiť veľké úsilie, odhodlanie a obeta. Celé to umocňuje až hypnoticky upokojujúci audiokomentár. Skvelý dokument.