Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Akčný
  • Horor
  • Komédia
  • Dokumentárny

Obľúbené filmy (9)

Sedem

Sedem (1995)

Nepredvídateľná predvídavosť. Sk*rvený klenot žánru, ktorý asi nikdy nebude prekonaný.

K zemi hleď!

K zemi hleď! (2021)

Po viacerých zhliadnutí konštatujem, že je to takmer dokonalý film. Katastrofická dráma, ktorá je vtipná iba tým, že presne zobrazuje našu hlúposť a bezvýznamnosť vdnešnom skorumpovanom svete a film je nádherné miesto na zobrazenie ľudskej hlúposti. Je to tragická satira skrytá v krásnych metaforách a McKay v tejto vynikajúcej a dôležitej dráme pre ľudstvo drží zrkadlo každému aspektu modernej spoločnosti a berie do úvahy všetky z nich: médiá, politika, reakcie ľudí na globálne problémy a tak ďalej. Rozumiem tým rozpruplným recenziám, no Don't Look Up je jeden z najlepších filmov za posledné roky.

Zelená míľa

Zelená míľa (1999)

Tento film som videl nespočetne veľa krát a predsa ho vždy pozerám ako prvý raz. Človek by povedal, že po opakovanej projekcii film stráca na čare, ono to je aj logické, no nie v tomto prípade. Vždy si zo snímku viem vziať niečo nové, nejakú zdanlivo postrádateľnú myšlienku, ktorá postupne začne naberať na váhe.  Človek predsa potrebuje na nejaké veci čas a možno aj dospieť, aby si z kultových filmov vedel odniesť nie iba vizuálny zážitok, ale uchmatnúť si z toho posolstvo, ktoré má väčší, hlbší dosah. Toto sa netýka iba filmov. Máme nespočetne veľa možností sa učiť, vnímať a priestor na to, byť videný a počutý. Pri najmenšom by sme si mali uvedomovať váhu podobných diel ako je toto, pretože ich nie je veľa a svoje posolstvo, výpovednú hodnotu si budú so sebou niesť aj ďalšie generácie a aj ďalšie generácie posadí tento film na zadok. Treba oslavovať a vždy pripomínať časy, kedy vznikali kvalitné filmy s dušou, ku ktorým sa pristupovalo s citom nie iba so zámerom čo najväčších tržieb, ale dať divákovi nevšedný, emotívny zážitok, na ktorý si spomeniete už iba pri názve filmu. Ten pocit je tak hlboko zakorenený, že si presne pamätáte na tie emócie, na ten silný príbeh, ktorý autor s láskou reprodukoval divákovi. Zelenú Míľu netreba predstavovať všetci vieme s čím máme dočinenia a vieme že je to nadčasový, veľmi kvalitný počin. Pre mňa je obzvlášť inšpiratívnym, náučným a má špeciálne miesto v mojom rebríčku. Vďaka za takéto diela, ktoré vedia veľmi jednoducho zmeniť pohľad na svet. Všetko je to iba o tom, či sme ten pocit ochotný ďalej rozviť a nakŕmiť. Ani neviem či som našiel správne slová a bol dostatočne zrozumiteľný, no chcel som povedať že milujem Zelenú Míľu hlavne kvôli jej sile, láske a presahu.

Prekliate dedičstvo

Prekliate dedičstvo (2018)

Asi pri žiadnom filme som nemal nepríjemnejšie pocity ako pri tomto. Začalo to pozvoľna, pomaly. Režisér si dal záležať na postupnom budovaní atmosféry a to pomalé zoznamovanie sa s postavami s dejom, filmu svedčalo. Bavili ma  dlhé zábery kamery, ten pocit, keď viete že sa niečo zlé deje, ale ani za toho boha neviete že čo. Strach z neznáma je pre mňa ten najväčší strach a presne to vo mne vyvolával tento snímok. Druhá polovica je brilantný psycho triler s prvkami nadprirodzena ktorý ma za*ebal do kresla a už nepustil. Veľmi nepríjemne dialógy a opäť pomalé rozuzlovanie zápletky z filmu robí niečo čo si veľmi rád pustím znova. Všetko to vyústilo do veľkého finále, ktoré si tento film zaslúžil a ja som bol nad mieru spokojný. Samozrejme za zmienku stoja aj výborné výkony hercov, ktorým som dovolil vtiahnuť ma do deja a všetko im zožrať aj s navijakom. Skvelo zvládnutý film po všetkých stránkach.

Zabitie posvätného jeleňa

Zabitie posvätného jeleňa (2017)

Nepríjemný film, ale patrí ku špičke svojho žánru. Teda aspoň pre mňa. Niektoré pasáže vyvolávajú veľmi veľké nepohodlie a to ma strašne fascinuje. Obdivujem toho, kto ma dostane z mojej komfortnej zóny. Ťažká psychológia postáv, vo filme nikto nie je normálny, ale hrajú to viac ako uveriteľne. Malý, nechutný diablik Martin ťahal celý film. Išiel za svojou pomstou a odnáša si to celá rodina po fyzickej a psychickej stránke krutým spôsobom. Niektoré dialógy sú úsmevné, Farell masturbuje v detstve svojho otca? Wtf? Niektoré naopak skutočne znepokojujúce. Veľmi ma to bavilo, jeden z tých filmov kde to všetko smeruje do jednej veľkej prdele, len to ide všetko krásne pomaly a dej sa zarýva pod kožu hlbšie a hlbšie. Uvedomujem si že film nesedí každému, nie je to ľahké sledovanie, ale divákovi, ktorý má záujem o tento žáner ponúkne zarážajúce finále, ktoré mňa osobne dostalo. A aby som nezabudol, tie pomalé nájazdy a hra kamery idú ruka v ruke so správne hororovou hudbou a posúvajú snímok na vysokú úroveň.

Coco

Coco (2017)

Najlepší animovaný film o tom niet pochýb. Dych berúca animácia s nádherným príbehom a chytľavými piesňami. Škoda že v dobe vydania som nebol usoplené dieťa, ktoré by to posadilo na prdel. Ale nebudem klamať, aj dospelému človeku zovrie aspoň jeden egreš a ujde slzička. A ak je človek citlivka ako ja, ubehnú aj dve pretože, koniec krásne a nenásilne zahrá na city a nikoho nenechá chladným. Veľké plus dávam za posolstvo, ktoré film nesie, nie je to len prázdne divadlo, ale nezabudnuteľný animovaný zážitok pre deti ale aj dospelých.

Múmia

Múmia (1999)

Film môjho detstva. Pamätám sa na to, ako som s dedkom po prvý krát pozeral túto dobrodružnú výpravu do Hamunaptry a hltal každú jednu scénu s otvorenými ústami. Miloval som ten film, miloval som ten príbeh a miloval som čas s mojím starkým a vždy mi ho Brendan Fraser pripomenie. Tento snímok má v mojom srdci veľmi špeciálne miesto a je to pre mňa kultová záležitosť, s ktorou si pripomínam staré časy a aj to že som už starý pes. Každopádne je to aj bez spomienok veľmi kvalitná sonda do Egyptskej mytológie aj keď fiktívna, ale pútavá a práve to mi chýba v dnešnej kinematografii to dobové, dobrodružné prevedenie. Je to moja srdcovka z viacerých dôvodov a nedám na ňu dopustiť. Spomeniem ešte, že to bola pre mňa v mojich tínedžerských časoch uspávanka. Vždy keď som prišiel domov pod obraz boží a potreboval som nejaký “podmaz” do zaspávania aby som sa nedoblval pustil som si Múmiu. Dnes som už veľký chlapec a viem že budem blvať s Múmiou a aj bez nej. Krásne spomienky.