Hellblazer

V roku 1978 prišiel Meir Zarchi s jedným z vôbec najkontroverznejších filmov vôbec, "I Spit on Your Grave," ktorý bol vo svojom čase zakázaný vo viacerých zemiach, kritici ho pochovali, široká verejnosť odsúdila a tento názor panuje prakticky doteraz. Hlavným dôvodom prečo je film tak zatracovaný je jeho extrémne grafické a brutálne znázornenie znásilnenia ženy. Pochopiteľne, že film nie je pre každého, pretože nejde o zábavný alebo oddychový film, ale ide o film, ktorý poskytuje zamyslenie a realistickú ukážku mučenia človeka druhým človekom s následnou pomstou. Nie je mi celkom jasné prečo je film tak odsudzovaný v porovnaní s debutom Cravena "Last House on the Left", ktorý je po všetkých stránkach horší. Nielenže pôsobí ešte lacnejšie a amatérskejšie, ale Cravenov film je vo svojej podstate ešte úchylnejší a viac manipuluje s ľuďmi, pričom príbeh je to skoro rovnaký. Dôležitým faktorom je, že hlavná hrdinka je inteligentná a pochopiteľne by mohla ísť na políciu, ale aký by to malo efekt, keď po pár rokoch by boli prepustení a mohli v tom pokračovať? Z toho dôvodu sa rozhodne vykonať pomstu sama. Ďalším dôležitým faktorom je to, že Meir Zarchi nevykreslil mužov čisto ako násilníkov, pochopiteľne sú to takí typický "vidiecky burani", ale napríklad ich vodca má ženu a deti, ktoré miluje. Ku kladnému hodnoteniu prispieva aj predstaviteľka Jennifer Camilla Keaton, ktorá síce nie je ani z ďaleka dobrá herečka, avšak jej slzy, krik a strašné zážitky sú veľmi presvedčivé a preto je v očiach diváka sympatická a človek jej jednoducho musí pri vykonávaní pomsty držať palce. Pre mňa je "I Spit on Your Grave" jedným z najlepších exploitation filmov, všetkých čias...

Konečne som si našiel čas na jeden zo základných kameňov hororového subžánru nazi-sex-ploitation. Šéfka nacistického tábora Ilsa je presvedčená, že ženy majú vyšší prach bolesti a preto na nich vykonáva rozličné pokusy, navyše je sexuálne neukojená a preto počas večerov súloží s väzňami a pokiaľ sa jej nedostane patričného uspokojenia nasleduje kastrácia, avšak do tábora sa dostáva Wolf, ktorý má ohromnú výdrž a tým pádom dokáže Ilsu uspokojiť, ktorá má teda o sex postarané a medzitým sexom a mučením plánujú väzni útek. Čo si budeme nahovárať, príbeh je to strašný a slúži prakticky len na to aby sme sa mohli presunúť z jedného mučenia k druhému, prípadne si odskočiť k sexu, ale tak kto pozerá takýto film kvôli príbehu? Čo sa týka sexu tak je to veľmi decentné a pomálo, ale nahoty si človek užije až, až. Mučenie má prakticky vždy erotický podtón a väzenkyne sú väčšinou "full frontal", no a Ilsa s jej pomocníčkami zase polonahé. Aby som nezabudol, herci sú príšerní, ale tak, čakal snáď niekto niečo iné? Našťastie sa film neberie príliš vážne a pokiaľ k nemu budete pristupovať podobne, tak sa rozhodne zabavíte.

Roth sa vytiahol, skvelá pocta slasherom zo 70/80 rokov, ktorá je zrejmá od začiatku s jasnou citáciou Halloweenu prípadne Black Christmas a končí parafrázou na večeru u Leatherface. Zlá, miestami až amatérska kamera, hlúpe dialógy, blbí policajti ("It's a blood", "Son of a Bitch"), nahota, originálne úmrtia, toto všetko evokuje staré slashery, ktoré mám tak rád a k tomu množstvo scén, ktoré sa vám zaručene vryjú do pamäte (pochybujem, že niekedy zabudnem napríklad scénu s trampolínou, pripadne znásilnenie "human turkey" za účasti mladého publika) a pritom to celé nemá ani 3 minúty. Navyše ono to naozaj aj vyzerá ako trailer zo 70 rokov, ku ktorému neodmyslitelne patrí opakujúci sa názov "Thanksgiving" a zlý voiceover ("White meat! Dark meat! All will be carved!"), ktorý mimochodom nahovoril sám Eli. Úžasné...

Najkrajší a zároveň tak zvrhlý romantický film s nádherne dojemným koncom.

Broken bol pre mňa jeden z najočakávanejších filmov, bohužiaľ to nakoniec nedopadlo najlepšie. Trailer sľuboval "gore as hell", avšak po skončení filmu zistíte, že všetky scénky, ktoré stoja za zmienku sú práve tie z traileru, čo by nebol problém, pretože nepotrebujem masaker nonstop 90 minút, ale problém nastáva vtedy, keď zvyšok filmu je vyplnený poväčšinou nudnými dialógmi, ktoré nikam nevedú. Vizuálne je na tom Broken na svoj rozpočet veľmi dobre (500 000 USD je na dnešné pomery niečo neuveritelné), maskéri odviedli vynikajúcu prácu, podobne aj herecké výkony sú na takýto film na slušnej, avšak nie dobrej, úrovni. Určite nejde o zlý film, má svoje skvelé momenty, ale to medzi tým je až príliš nudné a nezáživné a pritom stačil trošku zaujímavejší príbeh, aspoň sa dozvedieť čo to o únoscovi a mohlo to byť oveľa lepšie, takto môžem film doporučiť len fanúšikom nízkorozpočtových exploitation. 70%

Najväčším kladom tohto klasického príkladu slasheru z 80-tych rokov je plno skvelých hlášok a jeho celková zábavnosť, vďaka čomu ani na chvíľu nenudí, navyše stopáž je ideálna, človek sa ponorí do príjemnej vianočnej atmosféry a bodycount je hodne vysoký. Nechýba tak typická a pre slasher z tohto obdobia povinná nahota, nejaký ten sex, originálne úmrtia a k tomu všetkému Santa so sekerou v ruke je veľmi cool. (Byť medzi tými deťmi na konci filmu, asi mám traumu do konca svojho života) Bodycount: 13

"Look into the mirror where the secret lies, just turn the lights down low and say it five times, from the spirit world comes a spiteful slave, seeking retrobution from beyond the grave....I leave no evidence and I leave no signs, because of hooked hand, many yeah have died, I'm out to get you, any way I can, this is not a game, it's real life the Candyman..."

Ach jaj, tak to zas máme riadnu sračku, problémom však je moja slabosť pre Lauru Gemser a preto odpad! nebude, ale inak je to príšerná debilina, ako veľa podobných filmov z tohto obdobia, ktoré boli v tom čase populárne a točili sa ako na bežiacom páse. Už názov Emanuella dáva tušiť, že tu bude plno nahoty a sexu, avšak všetko je to hrozne zle natočené a nudné a tým pádom to ako erotický film zlyháva a podobne je to aj s tým kanibalizmom, ktorého tu je hrozne málo a keď sa ku koncu konečne objaví nie je na ňom nič šokujúceho. Dialógy sú ako z pomocnej školy a celé je to hodne pitomé (dvojica sedí v aute pod mostom a bavia sa o kanibaloch a potom: "You´re crazy" "Maybe, but now I wanna make love" "Right now?" "Right now", vystúpia z auta, no a potom im stačí jeden stĺp a denné svetlo im neprekáža) a vôbec absolútnym vrcholom je striedanie dňa a noci v priebehu sekundy, preto berte moje hodnotenie s veľkou rezervou.

Tak na 3krát sa mi to konečne podarilo dopozerať, a pýtate sa prečo toľko problémov s dopozeraním? To, že sú tu mladí pekní ľudia, avšak nie herci, s tým nemám problém, pretože keď sa Jordana Brewster plazí, tak veľmi dobre vrtí riťkou a potom sa mi na to aj dobre pozerá alebo v tom, že postavy sa chovajú úplne blbo a celý dej je o ničom, to mi tiež nevadí, horšie je to s tým, že je to neskutočná nuda a navyše niekto nepochopil v čom spočívalo kúzlo pôvodného TCSM. Znechutenie, ktoré dokázal vyvolať za pomoci čistého, su rového a naturalistického násilia bez kvapky krvi, sa nedá len tak napodobniť a to, že to Jonathan Liebesman nahradil odpílenými nohami, skalpovaním a vnútornosťami, vždy v detailnom zábere a litrami krvi, je pochopiteľné, lenže Liebesman je tak neschopný, že aj tak žiadne znechutenie nevyvolá. Z Leatherface sa stal obyčajný vraždiaci stroj, ktorý pocit strachu nenavodí ani u malého decka. V konečnom dôsledku je dobré, že tento film vznikol, pretože pri ňom vynikne skutočné umenie akým je pôvodný TCSM. Bodycount: 10

Kurevsky zábavné Béčko, len škoda, že trailer sľuboval predsa len trochu viac. James Gun sa po scenáristickom úspechu na remaku Dawn of the Dead rozhodol zrežírovať aj niečo sám a my môžme byť len radi. Z filmu je cítiť radosť a vidieť, že James vyrastal pri Lloydovi, čo sa na ňom v nemalej miere podpísalo a Slither tým pádom pripomína jemnejšiu verziu Tromy za väčšie peniaze. Výborne obsadené a napísané postavy na čele s Nathanom Fillion v roli hláškujúceho šerifa, very funny starosta a samozrejme Michael "napadnutý" Rooker. Škoda, že sa to až moc chválilo tým aké je to Béčko a pritom Hell v tom nevidel žiaden sex, dokonca ani poriadne nahú babu :o(