Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Romantický
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (4 196)

plagát

Elena Undone (2010) 

Toto je dôležitá životná lekcia. Keď miluješ, očakávaj sklamanie... Film ako taký nebol vôbec na zahodenie, no po scenáristickej stránke napokon dosť priemerné, a záver bol ako klinec do rakvy, ktorý bol dokonalo absurdným klišé. Neviem, no mne konanie Eleny prišlo nesmierne sebecké a bezcitné voči svojmu milujúcemu manželovi a slušnému synovi. No áno, túžba sa dá asi fakt ťažko skrotiť, ale niekedy je lepšie predsa len brať ohľady aj na iných a nie len na seba. Lebo aj pár minút ukojenia túžob môže všetkým okolo dosť ublížiť. Páčil sa mi ten koncept akým bol film poňatý, ale na druhú stanu, dej príbehu celému filmu skôr uškodil, teda najmä ten koniec toho všetkého. Absurdné...

plagát

10 pravidiel ako zbaliť dievča (2014) 

Síce úplne klasická šablóna, ktorá sprevádza väčšinu filmov žánru romantických komédií, ale svojim spôsobom to bolo aspoň pútavé a dokázalo ma to zaujať, miestami aj trochu rozosmiať vďaka prítomnosti milého dôvtipu, ktorý na moje prekvapenie nebol ani až tak strašne prehnaný a trápny. Horšie to už bolo s absurdnosťou niektorých situácií, ktorá následne ťahala film dosť dole. No napriek tomu podľa mňa aj tak vydarené, dokonca aj postavy celkom zaujali, aj keď ten trápny zhúlený debilko mi išiel dosť na nervy a bez toho by som si tento film celkom rád predstavil. Svarinská tiež nepatrí medzi tie herečky, ktoré by prekypovali mojimi sympatiami, ale tak celkom sa dala, hoci pre tú postavu by som si vedel predstaviť aj inšiu a sympatickejšiu herečku. Nuž, nevadí. Aj tak solídne 3 hviezdičky za celkový dojem, ktorému dopomohla aj výborná hudba.

plagát

Dve podoby januára (2014) 

Fascinujúca atmosféra Grécka v čase 60tych rokov doplnená zaujímavým trojuholníkom hlavných postáv unikajúcich pred zákonom. Bolo zaujímavé sledovať vývoj vzájomných vzťahov tejto trojice, hoci vzťah Chestera a Colette mi prišiel dosť odmeraný. Najpozoruhodnejšou postavou celého príbehu bol jednoznačne Rydal, a to či už vo vzťahu ku Colette alebo aj k samotného Chesterovi. Aj keď by som ocenil väčšiu pestrosť dialógov a aj samotný príbeh mohol mať podľa mňa oveľa výraznejšiu atmosféru, pretože základ bol podľa mňa veľmi dobrý. Takže celkovo mám z toho skôr priemerný dojem, aj keď treba uznať, že záver bol vynikajúci, ale ani to už nevytrhlo film z 3-hviezdičkového hodnotenia.

plagát

Bez šance (2013) 

Spočiatku celkom dobrý nábeh na kvalitný psycho-thriller, no napokon to trestu hodne zahodili a stal sa z toho úplne priemerný priamočiary thriller bez akéhokoľvek prekvapenia. Dokonca aj to napätie sa mi zdalo úplne také umelo vytvorené. Jediné čo pôsobilo napínavo boli nedôverčivé vzťahy medzi dvojicou vydieračov, ktorí napokon doplatili na svoju chamtivosť. No nič, pozerateľné to bolo, ale dojmy to vo mne nezanechalo žiadne. Za pár dní si už asi ani nebudem pamätať, že také niečo som pozeral...

plagát

Veľký draft (2014) 

Fajn námet o celom tom pôsobivom zákulisí vyjednávania pred draftom a počas draftu. Aj keď hneď na úvod musím povedať, že oveľa viac by som ocenil, keby bol sfilmovaný radšej námet z hokejovej NHL, keďže NFL ide prakticky úplne mimo môjho športového sledovania a fandenia. Nuž, ale aj toto bolo zaujímavé a pekne vystihnuté aké šachy sa odohrávajú medzi manažérmi veľkých klubov. Aj keď musím s poľutovaním uznať, že ten záver mi prišiel dosť absurdný. Hlavne keď Seattle Seahawks vymenili všetko to čo ešte pred pár hodinami získali a v podstate boli zmierení, že Boa aj tak mať nebudú. Áno, šport síce často postráda logiku, ale žeby až takto? No nie...

plagát

Šéf (2014) 

S tými filmami o varení a reštauráciach sa akoby vrece roztrhlo... Nuž, pri takej početnosti už je treba vymyslieť aj nejaký poriadny príbeh s dobrou zápletkou. Prvá polovica bol úplne bežný kuchársky film, ktorý ničím nenadchol. Aspoň, že potom prišla fáza pojazdnej reštaurácie na kolesách, ktorá ma celkom oslovila. Nielen to samotné varenie, ale aj putovanie po americkom juhu a prehlbovanie vzťahov medzi ocom a synom. Kubánska hudba ma moc neberie, takže tá mi miestami skôr prekážala, ale film ako celok sa napokon celkom dal, aj keď to nebolo nič čo by prekračovalo nejaký pomyselný priemer v tomto žánri filmov z reštauračného prostredia. No a inak nechápem toho natvrdlého majiteľa, ktorý sa k svojmu kreatívnemu šéfkuchárovi správal tak nedôverčivo a odmietol akúkoľvek diskusiu ohľadom nejakej inovácie v oblasti menu.

plagát

Farba kože (2008) 

Juhoafrický apartheid je obrovskou studnicou námetov pre množstvo drám. Tu bol námet o to lepší, že zobrazoval skutočný príbeh čiernobielej Sandry, ktorá bola pre bielych príliš málo biela a pre čiernych zas príliš málo čierna. Tými 4* som si síce neni až tak istý, ale rozhodne je to film hodný pozornosti, hoci občas sa mi vývoj deju zdal až trochu príliš prehnaný. Aj keď nedokážem posúdiť ako bola skutočnosť prikreslená, ale na mňa osobne nepôsobil film až tak autenticky. Ale treba uznať, že príbeh bol veľmi pútavý a rovnako aj celý osud hlavnej postavy Sandry.

plagát

Fakjú pán profesor (2013) 

Nemcom sa občas dosť zadarí a podarí sa im vytvoriť fakt dobrú komédiu, presne ako aj v tomto prípade. Miestami síce trošku príznemný a perverzný humor, ale ja osobne som sa celkom bavil. Školské prostredie je vo filmoch vždy plné potenciálu a ponúka sa množstvo námetov. A toto ma naozaj bavilo, hlavne keď Zeki nastúpil do školy, tak tie jeho hlášky stáli za to, ale vlastne aj potom v neskoršej fáze filmu, keď už bol poslušnejší. Tá dementná trieda plná anarchie si zaslúžila fakt poriadnu drezúru, a kto už by to zvládol lepšie ako niekto, kto nemá žiadne morálne zábrany? Škoda tej občasnej plytkosti, ale aj tak veľmi vydarené a najmä ako komédia to u mňa splnilo svoj účel, keďže som sa viacero krát naozaj z chuti zasmial.

plagát

The Single Moms Club (2014) 

Čakal som, že to bude oveľa horšie, no napokon sa to celkom dalo. Síce nič nadpriemerné, ale ako oddychovka celkom fajn. Prvá polovica filmu mi síce prišla dosť plytká a povrchná, no potom sa to pekne rozbehlo a keby mal celý film kvalitu ako druhá polovica, možno by som premýšľal aj nad 4*. Takto je to síce len za 3*, ale zato úplne bez váhania. Najviac sa mi páčila tá časť filmu, keď tie slobodné matky si tak navzájom uvedomili, že svoje deti zas až tak dobre nepoznajú. Len škoda, že práve tomuto bolo venované vo filme dosť málo priestoru, pretože práve táto téma odcudzenia detí od vlastných rodičov bola pre tento film úplne kľúčová. To ostatné ma až tak neupútalo.

plagát

Láska, súdruh! (2013) 

V prvom rade, kto čaká komédiu, ten sa jej veru nedočká. Skôr by som to charakterizoval ako romantickú drámu. Atmosféra a aj prostredie heslinského festivalu mládeže ma bavili, ani dejová línia so zápletkou neboli na zahodenie, ale aj tak mi to prišlo také nevýrazné. Obzvlášť, keď vezmem do úvahy ten potenciál aký by som v prípade takýchto retro filmov určite očakával oveľa viac využitý. Takže celkový dojem z toho celého je viacmenej priemerný. Určite potešilo viacero úsmevných momentov a neustálych predsudkov západu a východu, ktoré boli počas studenej vojny na dennom poriadku. Hoci aj v tomto sa naskytalo ešte oveľa viac možností na rôzne narážky vtedajšej doby.