Aljak

Môj dojem z filmu bol priamo úmerne spätý so správaním Rama. Prvá polovica, kedy sa Ram správal ako sebavedomý rozmaznaný blbeček, ma nijako extra nenadchla a tento frajírek mi išiel miestami nehorázne na nervy. Navyše aj Sona sa správala ako nejaká nemravná dievčina (čo dosť kontrastovalo s jej výchovou pod dohľadom brata). Jedinou útechou v tejto fáze filmu bola akurát tak Anchal Singh (Sonina kamoška Ria), ktorej to v okuliaroch neuveriteľne pasovalo... Avšak po tom ústrednom zlome, kedy sa príbeh prehupol zo svadby na farmu, sa mi film začal postupne páčiť viac a viac. A napokon bolo z toho celkom vydarené posolstvo o odhodlaní bojovať za každú cenu za svoj vysnívaný cieľ. Motivácia dokáže človeku dodať obrovskú silu. A aká môže byť silnejšia motivácia ako samotná Láska? Takže keď to tak zhrniem, odhliadnuc od tej teatrálnej svadobnej časti (kde mi bol Ram absolútne odporný) a prehnaných akčných scén (ale také tam boli našťastie len dve), tak film bol naozaj vydarený, čomu dopomohla výrazným spôsobom aj veľmi pekná symbolika.

Svadobná bollywoodska romantická dramédia ako sa patrí :) Pri sledovaní tohto filmu mi prišlo trochu ľúto, že indická produkcia sa čím ďalej, tým viac amerikanizuje, a takéto kúsky, ktorých bolo kedysi až-až sa stávajú už skôr raritou. Mere Yaar Ki Shaadi Hai potešilo a zaujímavý svadobný trojuholník napriek občasnej rozpačitej klišovitosti sprostredkoval príjemný filmový zážitok. Jediné, čo mi na tomto dosť prekážalo, bola tá trápna teatrálnosť, ktorou sa prejavovali ako Sanjay tak aj Rohit. Ale na druhú stranu, to ostatné bez problémov prekrylo tento nedostatok. Najmä dialógy stáli za to, a samozrejme aj vydarený soundtrack. Takže za mňa veľmi dobré, hlavne tá bollywoodska nostalgia. Poučenie na záver: Vždy hovorte to, čo cítite (aj keď z vlastnej skúsenosti viem, že to nie vždy končí tak šťastne ako tu).

Posledné roky nám Poliaci viac krát ukázali, že vedia točiť kvalitné filmy. Podatek od miłości by som však do tejto kategórie zrejme nezaradil. Vo svojej podstate ten základ filmu nebol vôbec na zahodenie, ale niečo zásadné tomu proste chýbalo. Áno, postavy sú sympatické, dej odsýpa, ale celú dobu som mal pocit, akoby to točili Francúzi a nie Poliaci. Napriek veľkej snahe o dôvtip to pôsobilo často príliš sucho (samozrejme, našli sa aj svetlé chvíle), no a každému bolo asi jasné, kam sa celý dej poberá. Nuž, je to film z kategórie nemastné-neslané... Takže mňa osobne nenadchol, no zároveň to nebolo úplne beznádejné.

Kto videl taliansky originál Perfetti sconosciuti, tak asi bude trochu sklamaný. Existujú naozaj kvalitné remaky, ale toto by som nazval skôr kópiou ako remakom. Akosi som dúfal, že španielski tvorcovia sa talianskou verziou len inšpirujú a napriek rovnakému princípu si dajú záležať aspoň na tých okolnostiach, ktoré túto zaujímavú hru na úprimnosť sprevádzajú. Ale kdeže. Jediné, čo je iné sú herci, mená a kulisy. Ešte aj niektoré dialógy sa mi zdali rovnaké... Takže človek si pri sledovaní tohto skôr zaspomína na parádny film Paola Genoveseho. Ale ak niekto nevidel taliansky originál, tak si to určite užije! P.S. Ale treba uznať, že vďaka Dafne Fernández (Blanca) a Juane Acosta (Ana) bolo sledovanie tohto plagiátu celkom príjemné :)

Neviem ako vás, ale keď som pred pár rokmi videl, že film pochádza z nemeckej produkcie, tak ma to zrovna nelákalo. Ale teraz sa karta otočila a Nemci naozaj točia dobré filmy, často dokonca nad hranicou priemeru. Čo sa týka Klassentreffen, bolo to nápadité, v mnohých ohľadoch aj vtipné, no bohužiaľ občas aj zbytočne nevkusné (zložka komédií, ktorej som nikdy neprišiel na chuť). Každopádne, trojica bizarných chlapíkov ťahala celý film nad hranice priemeru, a takou milou ozdobou bola aj Lilli. Naozaj škoda toho občasného tlačenia na pílu, ktoré bolo viac na škodu ako úžitok. Preto sa skôr prikláňam k 3* (ale globálne to bol skutočne lepší priemer).

V rámci francúzskej komediálnej produkcie jeden z tých lepších kúskov za posledné obdobie, ale stále to nedosahuje kvality niekdajšej zašlej slávy. Základ tejto komédie je v podstate úplne prostý a dej priamočiary, ale ako sa vraví - v jednoduchosti je krása. Paradoxne, filmu najviac uškodilo to zbytočné tlačenie na pílu a zveličovanie niektorých scén, ktoré by aj bez toho vyzneli s príjemným dôvtipom. Bohém Adrien v úlohe učiteľa v škôlke bol skutočne nápaditý (aj keď mi v mnohých ohľadoch pripomínal Zekiho z Fack ju Göhte). Ale z celkového pohľadu, fajn oddychovka, ktorá síce nesiaha k métam nadpriemernosti, no rozhodne sa človek pri tom nenudí.

Pekný film, ktorý určite zaujme svojim námetom, ale aj perspektívnym posolstvom "ukrytým" v pointe dominujúcej v podstate naprieč celým príbehom. Scenár sám o sebe mal v sebe silný potenciál, ktorý mal veľké predpoklady na to, aby sa pekne rozvíjal. Oceňujem, že napriek čiastočnej predvídavosti film konfrontuje viacero foriem dobročinnosti - od tej vypočítavej, cez účelovú, až po tú nezištnú formu. Trochu ironicky však pôsobí samotná hlavná postava (redaktorka Kate), ktorá sa po celý čas tvári ako príkladná moralistka, a pritom sama sa správala občas ako totálna oportunistka (čo samozrejme vyžadovala aj jej práca). Ale OK, odhliadnuc od toho, film bol pekný, posolstvo ďalekosiahle, takže zaslúžené 4*.

Nie som z tých, čo by sa išli potrhať za akčnými filmami, ale toto ma jednoducho zaujalo námetom. A napokon som rád, že ma ten akčný žáner neodradil. Nebolo to síce nič nadpriemerné, ale ani podpriemerné. Na moje prekvapenie som sa na dialógoch celkom dobre bavil, a odhliadnuc od tých akčných scén to bolo vcelku pozerateľné. Kumail (teda Stu) bol skvelý a jeho hlášky a reakcie boli to úplne najlepšie na celom filme. Škoda niektorých úplne zbytočne prehnaných teatrálnych scén, ktorými trochu utrpel celkový dojem z filmu, ale nevadí - zaslúžené 3* (mohli byť aj 4*, keby to bolo bez toho občasného teátra).

Vo svojej podstate je to typický rodinný film, ktorému samozrejme nemôže chýbať veľká pointa s výrazným odkazom a širokospektrálnym posolstvom. Scenár bol výborný, ale to prevedenie bolo v mnohých ohľadoch na môj vkus až príliš teatrálne a značne preafektované. Ako fanúšika motoršportu ma prostredie závodných automobilov pochopiteľne potešilo, ale pri tých pretekárskych scénach som nevychádzal z údivu, keďže to bolo maximálne nereálne. Ale OK, beriem to tam, že film mal úplne iný záber a toto bola len tá omáčka (no aj tá sa dá robiť oveľa poctivejšie). Rani je zlatíčko, a inak tomu nebolo ani v tomto filme. Saif ma až tak nezaujal, ale možno za to môže aj tá jeho ľahkovážna a sebavedomá postava. Každopádne, to ústredné posolstvo bolo naozaj pekné (škoda, že sa to nedá povedať aj o celkovom prevedení filmu).

Snubný začiatok, ťažkopádny stred a mdlý záver. Úvod bol naozaj pútavý a zaujímavý, čomu som sa úprimne potešil. Bohužiaľ, to prvotné očarenie postupne padalo v dôsledku nezaujímavého vývoju deju, ktorý sa po príchode do Benátok koncentroval v podstate okolo toho istého. Takže to celé upadlo do takej monotónnosti s dôrazom na Sattarovu alkoholickú vášeň a Adiho ľahkovážnosť. Škoda, po tom pútavom začiatku som čakal niečo naozaj kvalitnejšie. Potenciál v tom bol rozhodne oveľa oveľa väčší.