Aljak

Nemôžem si pomôcť, ale historické filmy ma proste takmer za každým dostanú. Obzvlášť, keď je príbeh postavený na skutočných dejinných súvislostiach alebo aspoň v reálnom dejinnom kontexte s dobovými reflexiami ako sú kostýmy, reálie, vzhľad miest, a pod. No a tento film to dokázal napokon úplne všetko poňať tak, aby som mohol konštatovať moju veľkú spokojnosť. O arménskej genocíde sa toho už popísalo dosť - a zďaleka to asi nebolo až tak jednoznačné ako si mnohí myslia, ale jedno je isté - tak ako pri každej vojne, aj tu trpeli najviac bežní a nevinní ľudia. Čo sa filmového príbehu týka, tak nemám žiadne väčšie výhrady, hoci niektoré reakcie postáv boli dosť neuveriteľné (najmä Chrisove priateľstvo k Michaelovi napriek tomu čo si všimol), ale inak ma zápletka so zakomponovanou lovestory aj so všetkým ostatným naozaj bavili. Takže chválim a s čistým svedomím dávam 5*.

A takto to dopadne, keď niekto popapá príliš veľa psychotropných látok. Nie, nenarážam na žiadnu z postáv (hoci aj medzi nimi sa našli kadejaké indivíduá). Ana Lily Amirpour musí mať zrejme bezhraničnú fantáziu, no zaujímalo by ma, či na tento film došla s čistou hlavou (tipujem, že nie). Žasnem nad tým, aké chujoviny už dokážu niektorí natočiť. Nič proti moderným žánrom, ale toto proste nie!

Mumbai aj s Dhobi Ghatom som navštívil začiatkom roka - o to väčší zážitok boli pre mňa tieto scenérie rušného veľkomesta na pozadí tohto zaujímavého príbehu popretkávaného až nevídanou nádielkou platonickej lásky. Jednoznačne najcharizmatickejšou postavou bol pre mňa Munna - taký nedocenený dobrák plný túžob, a po spoznaní sympatickej Shai, aj plný lásky - žiaľ, platonickej (ale tak to bohužiaľ býva). Ale celkovo mal tento film parádnu atmosféru, to treba uznať. O každej z týchto štyroch postáv (Arun, Shai, Munna a Yasmin) by sa dal kľudne natočiť aj samostatný film - alebo sa ešte viac ponoriť do tejto vytvorenej fúzie - rozhodne by ešte bolo o čom...

Podľa popisu to znelo vcelku lákavo, ale napokon bol film po dejovej stránke dosť priemerný a tá mysteriózna fáza na konci už bol len akýsi zúfalý pokus o dramatizáciu. Vďaka Marion to bolo predsa len hneď znesiteľnejšie - neuveriteľná žena. V tomto prípade bola tá jej postava dosť pomätená, no musím uznať, že to zahrala veľmi obstojne a tie jej hysterické výpady boli naozaj emočne vypäté. Pochvalu si však isto zaslúži aj Alex Brendemühl - a jeho postava sympatického Josého, ktorý ma na konci aj kúsok dojal, keď objasňoval Gabrielle svoje mlčanie o skutočnej pravde.

Nie som fanúšikom "nemých filmov", ale v tomto prípade akosi ani nebolo čo povedať, resp. nebolo to komu povedať. Celkom smutný pohľad do domácnosti manželského páru, ktorý žije "spolu" ale v podstate "bez seba". Celý film tým pádom pôsobí dosť depresívne a tá manželská dvojica už pôsobila skôr ako bezemoční roboti ako ľudské bytosti. A čo je na tom najsmutnejšie? Že takto to u mnohých indických párov zamestnaných vo fabrikách aj reálne býva...

Väčšinou takéto filmy o bankových prepadoch moc nemusím, ale že to malo takéto slušné herecké obsadenie a režíroval to Zach Braff, tak som sa na to napokon dal. Bola to v podstate skôr taká oddychovka - nič mimoriadne prevratné, ale zas ani žiadny brak. Niektoré scénky a neustále doťahovanie sa hlavných aktérov boli nadmieru vydarené, no dejová línia bola na môj vkus až príliš priamočiara a takmer bez prekvapení. A to pri filmoch o vykrádačkách baniek býva dobrým zvykom do toho zamiešať aj väčší kus napätia a zložitejšie zápletky. Ale čo už, aj tak to malo vcelku fajnovú atmosféru.

Fajnový malayalamský film :) Kerala v tomto prípade "kolonizuje" karnatakskú metropolu Bangalore. Film ako celok ma bavil, hoci nie rovnomerne od začiatku až do konca. Prvá hodinka bol v podstate len taký prológ, v ktorom sa zoznamujeme s trojicou hlavných postáv. Musím uznať, že táto fáza ma až tak neupútala, hoci zaujímavé životy Divye, Arjuna a Krishnana dávali dobrý základ pre črtajúce sa zápletky po príchode do Bangaloru. A potom sa to celé začalo otvárať a postupne spoznávame prostredníctvom prichádzajúcej reality a odkrývaniu minulosti skutočné charaktery postáv, a samozrejme aj ich aktuálnych túžob. Vynikajúca atmosféra a veľké prekvapenia tvoriace nečakané zlomy deju, ktoré dokázali skvelo udržiavať celkový spád filmu. Aj tak ma najviac fascinovali tie okolnosti okolo Dasa a jeho minulosti (kto by to bol na začiatku čakal?). Ale celkovo to bol pôsobivý filmový zážitok s kvalitným dejom a pozoruhodnými osudmi postáv. Aj keď ten koniec bol taký všelijaký, so závanom klišé.

Tak toto bola jedna obrovská čierna nigga telenovela! Určite to bolo zaujímavé, ba priam fascinujúce - avšak nie až tak v tom pozitívnom zmysle slova. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak to bolo fakt ako v telenovele - akurát že namiesto intríg a klebiet sa tu bojovalo päsťami a zbraňami. Takže takto to vyzerá v černošskom ghette? Celý deň len pobehovanie po vonku, basketbal, štetky, a pouličné šarvátky? No ďakujem pekne. Nehovoriac o tom, že to ich afektívne správanie pôsobilo mimoriadne absurdne. No a v hlavnej úlohe "tenisky"! Ja neviem, som zmätený - ale ak to budem hodnotiť ako paródiu, tak aspoň na 2* to bolo.

Kali = Hnev. A práve tento element dominoval celému filmu. Prvá polka bola trochu jednotvárna a v podstate sa to točilo stále okolo Siddharthovho neskonalého hnevu a následnej agresie. Avšak potom, keď sa manželská dvojica vydáva na cestu, razom sa to celé poriadne rozbehlo a napätie priamo úmerne rástlo. Už dlho ma na filmovom pláte nikto tak strašne neiritoval ako ten vodič kamiónu, ktorý sa tu zjavil. Podobne aj ten personál reštaurácie popri ceste. Napätie by sa dalo krájať. No tamtie akčné scény a bitky ma vôbec nebavili, a zbytočne to bolo až neprirodzene prehnané. No, ale v konečnom dôsledku akurát tak 3*.

Čo ja viem. Akosi nedokážem zdieľať to všeobecné nadšenie ostatných, no možno budem jediný, koho tento krátky film v podstate ničím extra neoslovil - ani mizerná animácia, ani post-apokalyptický koncept, ani depresívny príbeh, no možno akurát tak to záverečné posolstvo o ocenení prítomnosti skôr ako sa z nej stane minulosť...