Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Romantický
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (4 191)

plagát

Jab Harry Met Sejal (2017) 

Hmmm, podľa mňa dosť prvoplánové, keď to porovnám s inými romantickými drámami z indickej produkcie. Na to, aký to malo obrovský rozpočet, hviezdne herecké obsadenie a veľkolepé zázemie európskych kulís, tak to bolo veru dosť priemerné, a v podstate tu nebol žiadny ten pre indické filmy typický "waw" efekt. Postavy mali síce zaujímavé charaktery, ktoré pomaly medzi sebou čoraz viac iskrili, ale to bolo akurát tak všetko. Zápletka nevýrazná a v neskorších fázach príbehu dosť klišovitá - to bolo dosť nemilé prekvapenie. Potenciál v tom bol, len mám pocit akoby sa chcel Bollywood silou mocou podobať na Hollywood - a tadiaľ cesta veru nevedia. Ale dosť bolo kritizovania. Ako celok to zas nebolo až tak zlé ako sa môže z môjho komentáru zdať. Je to tak, na 3*.

plagát

Khoobsurat (2014) 

Taká milá rozprávočka o kráľovskej rodine a obyčajnej ženy z plebsu, ktorá sa postará o rozruch v kráľovskom paláci. Musím uznať, že posolstvo tohto filmu bolo oveľa väčšie ako sa na prvý pohľad zdalo, a to sa mi na tom celom páčilo azda najviac. Stereotyp a komunikačná priepasť sú veľkými zabijakmi medziľudských vzťahov - to je pravda. A tak prvotný závan spontánnej drzosti prostorekej Milli napokon priniesol do paláca novú chuť do života. Takže áno, z tohto pohľadu to bolo výborné. Ale inak to bola viacmenej klasická šablóna akoby vystrihnutá z romantickej rozprávky. Aspoň že ten dôvtip a iskra medzi Milli a Vikramom to celé držali nad hranicou priemernosti. Takže také lepšie 3*.

plagát

Bez cukru (2007) 

Rozhodne zaujímavý námet, hoci mne nijako obzvlášť neimponoval. Amitabh je zaiste elegantný a sympatický muž, no táto jeho postava mi prišla dosť neurotická a nestála - ale to bola asi jediná voda na mlyn celého príbehu, lebo bez jeho arogantných a sebavedomých výstupov by to asi nemalo potrebný spád. Tabu ma v tomto prípade až tak nebavila. Možno je pravda, že vek je len číslo, ale 30 rokov je predsa až príliš. Film ako taký pôsobil na mňa takým neutrálnym dojmom - nenadchol, ale ani nenudil. Trochu mi bolo ľúto, že v tom nebolo viac dôvtipu - tých príležitostí tu veru bolo pomerne dosť.

plagát

Tubelight (2017) 

Pre každého, kto už videl Little Boy, to už asi nebude také "waw" ako pre ostatných, nezasvätených do šablóny tohto námetu. Bohužiaľ, americkú predlohu som videl, a napriek tomu, že v indickom podaní sa snažili čo najviac okolností a detailov zmeniť, tak tie hlavné zlomy a pointy zostali zachované (a teda už bez toho prekvapivého waw efektu). Salmanovi takéto role duševne nevyspelých mužov riadne sedia, ale už to začína byť tak trochu klišé (alebo viac ako len trochu?). No ale čo sa tohto filmu týka, tak musím uznať, že vizuál bol super, a v podstate aj to prenesenie konceptu Little Boya do indického prostredia prebehlo vcelku obstojne. Avšak, keď už človek dopredu vedel, kam to celé mieri, tak to stratilo to svoje celkové čaro.

plagát

Jagga Jasoos (2017) odpad!

Indickú kinematografiu zbožňujem, ale nemôže byť každý film skvelý, dokonca niektoré nedosahujú ani len priemernosť, no a bohužiaľ je tu ešte maličká skupinka filmov, pri ktorých vyjavene krútim hlavou a v podstate nechápem, čo tým vlastne tvorcovia (v tomto prípade konkrétne Anurag Basu) chceli povedať. A práve Jagga Jasoos patrí do tej poslednej kategórie. V podstate, nehorázna absurdita plná hlúpych scén, nezmyselných zvratov v deji a priblbého excentrického prevedenia. Opäť raz musím použiť hlášku z Pelíškov - "To muselo dát příšernou práci, a přitom taková blbost!". Ranbira nejako obzvlášť nemusím, a v tomto prevedení už vôbec nie. Katrina Kaif patrí medzi moje obľúbenkyne, a myslel som, že po Bang Bang! už nič horšie s ňou neuvidím. Teraz budem dúfať, že Jagga Jasoos už nič neprekoná (hoci toto je naozaj ťažký oriešok). Proste katastrofa...

plagát

Mom (2017) 

Vo filmoch o rafinovanej a dômyselnej pomste sa zvyknem vyžívať, a tak som sa aj na tento film pochopiteľne tešil. Po scenáristickej stránke to občas pokrivkávalo a niektoré momenty mi prišli až prehnane "prepálené" (dosť vzdialené od uveriteľnej logiky), ale treba uznať, že spád to malo vynikajúci! Ravi Udyawar mohol trochu menej tlačiť na pílu, ale aj tak veľmi dobré. Napätie tomu rozhodne nechýbalo, a tak to bol veru thriller ako sa patrí. Boj dobra so zlom, resp. prevzatia spravodlivosti do vlastných rúk, keď už sa dôkazy stratili v časopriestore. Takže spokojnosť, až na tú prehnanú snahu o senzačné zvraty, ktoré tomu skôr uškodili ako pomohli.

plagát

Jugni (2016) 

V podstate pekný film, ale bez výraznejších turbulencií v deji. Teda myslím, že by sa s tým príbehom dalo pohrať aj oveľa viac, lebo všetko prebiehalo na môj vkus až príliš hladko. A ani pesničky ma až tak nezaujali, hoci práve tie mali byť tou podstatnou súčasťou filmu. Ale inak ten rámec deju mal celkom slušné predpoklady na kvalitnú dramancu, no napokon to dosť zaostalo za tým potenciálom, keď vezmem do úvahy ako dokážu Indovia aj zo slabšieho scenáru vyťažiť oveľa viac ako sa núka.

plagát

Mukti Bhawan (2016) 

Film ma zaujal so svojou lokáciou v kultovom Varanasi na brehoch posvätnej Gangy. Rozhodne je to čarovné miesto, v ktorom snáď na každého doľahne ten pátos kremačných ghátov, kde sa človek dôsledne zamyslí nad vlastnou smrteľnosťou. Čo sa týka filmu, tak základný námet v podstate zaujímavý, avšak po dejovej stránke strašne nevýrazné, až by som dokonca použil nelichotivé slovo - nudné. Keď ma na filme viac bavia scenérie a kulisy ako samotný príbeh, tak to nie je moc dobrá vizitka. Napokon ma však najviac bavila celá tá "omáčka" reálií vo Varanasi, ktorá v tomto prípade dosť zatienila tú epickú líniu. Bohužiaľ...

plagát

Pevnosť Boyard (2017) (relácia) 

Pevnosť Boyard sama o sebe nemá zlú ideu... Akurát ten formát, ktorý je stále dokola o tom istom z toho robí čisto neoriginálnu fádnosť a vďaka účinkujúcim pseudo-celebritám aj infantilnú trápnosť. Moderátorské duo tomu tiež nijako extra nepomáha - Nikodým je až otravne excentrický a Hágerová totálne nevýrazná. No a súťažiace "celebrity" sa predbiehajú vo svojich afektívnych poruchách - a treba uznať, že konkurencia je vysoká!

plagát

Inkognito (2015) (relácia) 

Comeback Inkognita po pár rokoch je celkom obstojný. Napriek niekoľkým výhradám, je to stále jedna z najnormálnejších pravidelných relácií produkovaných na Slovensku. Stále je to celkom pozerateľné a dá sa pri tom dokonca aj pobaviť (čo je pri slovenskej produkcie viacmenej výnimočné). Moderátora Voštinára moc nemusím, ale v tomto programe je celkom znesiteľný (napriek občasnej infantilite). No a rozhodujúcim faktorom sú pre mňa samozrejme "hádači", od ktorých často záleží atraktivita konkrétnej časti. Najradšej mám určite tandem Hudák & Čekovský, celkom fajn sú aj Forgáč a Kramár, ďalší sú taký priemer, no doslova alergický som na múmiu Studenkovú a otrasne trápneho Tabačeka, ktorého považujem za najneznesiteľnejšiu postavu slovenského "showbiznisu".