rudeboy

Pekne animovaný seriál pre deti z Disneyho dielne. Nemôžem povedať, že som sa pri ňom bavil tak ako pri Káčerovcoch, ale napriek tomu ma vždy dokázal pripútať k televíznej obrazovke. Mojou najobľúbenejšou postavičkou sa stal tlstý myšiak Monthy a jeho hláška: "Cítim tu niekde sýýýr..." :-)

Rola ako ušitá na mieru Bolkovi :-) Naozaj vtipné, dá sa na to pozerať 1000x a tie hlášky sú už dnes legendárne.

Režisérsky debut Dariusza Jablonskeho nie je určite zlým filmom, ale sú tu isté nedostatky, ktoré mu bránia prekročiť pomyselnú hranicu priemeru. Vizuálna stránka filmu je naozaj veľmi pekná od farebnej poetiky až po kameru. Film je točený podľa literárnej predlohy a to je možno kameňom úrazu. Ja osobne som ju nečítal a myslím si, že Jablonski nedokázal film správne naservírovať divákovi, tak aby prekročil prah hľadania a dokonale porozumel filmu (znalosť predlohy by isto pomohla). Film zrádza aj jeho tempo, ktoré je zo začiatku veľmi zdĺhavé. Akoby sa tu naťahovali nepodstatné pasáže a to dôležité je stále tak trochu bokom (to sa ku koncu našťastie zlepší). Aj vykreslenie dedinského prostredia či začiatok vzťahu Macháčka s Fialovou (ktorá mi do filmu príliš nesedí) je len akési nesúrodé povytrhávanie fragmentov z kontextu. Dabing väčšinou neriešim, pretože filmy pozerám v originálnom znení, ale keďže sa jedná o slovenskú koprodukciu, musím smutne skonštatovať, že je strašný! Hlasy až na výnimky vôbec nesedia k postavám, vyznievajú príliš pateticky a divák má skôr pocit, že počúva rozhlasovú hru. Čo sa týka hercov, je to absolútny priemer (to čo dokážu zahrať vždy). Za týmto nedostatkom môžeme hľadať pravdepodobne slabú režisérsku taktovku, ktorá nedokázala s hercov vyžmýkať čosi viac. Jahodové víno je film o živote na okraji, o viere, láske i o smrti. Nesie v sebe isté posolstvo, ale mal na viac. Trochu lepší priemer.

Kultová rozprávka pri, ktorej som sa bavil ako malý chalan a teraz hádam ešte viac :-) Všetko perfektne vymodelované z plastelíny, vtipné príhody a fantastická zvuková zložka. Jednoducho old school ...

Takmer 20 rokov museli všetci fanúšikovia dobrodružných filmov, čakať na legendu žánru - charizmatického archeológa v obnosenom klobúku. Aký je teda jeho comeback? „Vcelku vydarený ale...“, povedal by som. Štvorka v sebe nesie značný Spielbergov rukopis, tak ako tomu bolo aj v predchádzajúcich častiach, čo je podľa mňa veľké plus a odráža sa to najmä na celkovom vizuále filmu. Príbeh je vcelku dobre napísaný, len je strašne lineárny, bez výraznejších vedľajších dejových zápletok. O to viac akcie film prináša. Avšak niektoré akčné scény sú trochu pridlhé, napríklad naháňačke na jeepoch skrz džungľu by pár minút dolu pridalo na atraktívnosti. Čo sa týka záveru filmu, ktorý je (mám taký pocit) dosť kritizovaný za prvky sci-fi (nechcem to povedať priamo, aby som nepokazil tajomstvo – kto videl, vie o čom hovorím), nie je až taký zlý, respektíve nehodiaci sa do filmu, pretože v celej snímke sa hojne vyskytujú narážky na fenomény 50-60. rokov USA: studená vojna a s ňou súvisiaci strach z atómky (+ jej testovanie), obviňovanie nevinných zo sympatií ku komunizmu, vzájomná nenávisť rockerov a „high society kids“ (bitka v krčme je naozaj super :D)... Z tohto uhľa pohľadu sa aj rozuzlenie javí ako ďalšia narážka na „to čo mútilo hlavy americké, 60. rokov“. Indy je stále v slušnej forme a myslím, že aj dnes pobaví nejedného diváka.

Vizuálne veľmi príťažlivý film, ktorý svojim dynamickým príbehom dokáže pohltiť diváka. Príbeh je vystavaný tak, aby bol ľahko stráviteľný pre mainstreamového diváka, ale obsahuje aj druhý plán, ktorý by mohol zaujať aj vyspelejšie publikum. Vo filme sa nájdu aj prekvapujúce miesta: napr: keď sa odhalí Smithova robotická ruka, som si chvíľu myslel že aj on je robot :D (ktovie ako by to potom pokračovalo). Taktiež je na filme dobré, že sa dokázal vyhnúť niektorým blokbustrovým klišé: hlavní hrdinovia sa do seba prekvapivo nezamilujú. Vytknúť sa dá občasná absencia logiky (ale ako diváci musíme prijímať hru, do ktorej nás tvorcovia vťahujú) a miestami veľmi tupé dialógy, ktoré sa snažia byť vtipné, ale nakoniec vyznievajú trápne. Keď to celé zosumarizujem, vychádza mi to na nadpriemernú pukancovicu.

Najlepší film s Paulom Villaggiom. Absolútne bláznivé, komické a talianské :-)

Taký fajn film o tak uletenom "športe" ako je sedenie na drevenom kole. Keď som šiel do kina vôbec som nevedel, čo mám čakať a možno aj preto som opúšťal sálu vcelku spokojný. Na tomto filme sa mi veľmi páčilo, ako sa pohrával so žánrami, a tak sa chvíľu pozeráte na love story v milostnom trojuholníku,potom na historickú reflexiu komunistického hnutia v povojnovom Holandsku, nasleduje akčný prepad banky ústiaci do groteskného záveru a celé je to vlastne život jedného "športovca" vyrozprávaný členom komisie, ktorá má zvoliť najlepšieho športovca storočia. Trošku mi však vadila kamera, ktorá síce nebola zlá, ale potenciál oveľa lepších záberov tu určite bol.

Naozaj drsný film s brutálne naturálnymi zábermi zobrazujúcimi násilie všetkého druhu, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani David Cronenberg. Príbeh, ktorý je mimochodom podľa skutočných udalostí je vcelku zaujímavý (i keď treba uznať, že nie až veľmi originálny), herci hrajú tiež obstojne, nato že nepatria do prvej triedy a hudba skvele ilustruje rôzne časové obdobia, ktoré film zobrazuje. Úplne bezchyne je zobrazené predovšetkým prvé obdobie života Carltona Leacha, keď bol aktívnym "tiežfanúšikom" kladivárov z West Hamu - tak zabudnite na sračky typu Green street hooligans - toto je dokonalé vyobrazenie futbalového násilia. Nemôžem nespomenúť scénu z fanúšikovskej bitky, kde je detailný záber na hlavu dobitého fanúšika, ktorý má v ústach vizitku chuligánov z West Hamu: "CONGRATULATIONS! YOU HAVE JUST MEET I.C.F." :-)

Šablóna z Roadtripu nastriekaná na mapu Európy. Jedna z mála vtipných pasáží je tá s anglickými hooligans :-)