bloodline

Brilantne opojný kúsok technickej parády požehnaný snáď všetkými kapacitami MIT. Pán Spielberg však nedoladil svoje prednosti v príbehovej kategórii, kde mohol zahájiť priamy útok na solar vykastrovanému scenáru v Independence day. Lepšie sa kocky ani nedali hodiť, nebyť prehysterickej Dakote a menej výraznému Tomovi (česť zachraňoval iba Tim Robbins). Stávka na drsné vyznenie reality oplývala slabými momentami a do finálneho konceptu neprihrala na úspešnú žatvu kritikou ani (na Spielberga) úsečná minutáž či grcoidný záver. Navzdory kataklizmatickej omamnosti Steven na body s Emmerichom prehral, a to by sa nemalo stávať...

Sequel, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani hracívrch so svojimi jašteričkami, plazmi a inou jurskou háveďou. V mnohých prípadoch dejová štruktúra vzdáva hold impotentnej logike a nevybočuje z okov Tartaru jednotky ani o milimeter z konzumno-zábavnej magistrály. Či scenár, miestami zatieňujúc snár laškovania o svetovom miery a ochrane zvierat sporo odetých dev na Miss planéty a priľahlej galaxie. Mr. McCallister jr. však hravo hádže do rieky Hudson súčasné vianočné "rodinné" komédie a bez jeho afektovaného kriku by bol televízny program o Vánocích chudobnejší a nepozerateľnejší.

Bez tohto malého, uvrešťaného sopliaka si neviem predstaviť psychologický nábeh na vianočnú atmosféru. K zdobeniu ihličnanov či pečeniu oplátok ma síce Kevin neutrýznil, ale s duom Pesci/Stern, kúzelnou hudbou a globalizačným duchom Vianoc sa rád sprítomním do duševného stavu nebeského pokoja počas čakania na príchod Mesiáša. A aby som nezabudol... Fuller ruleeeeeeeeeezzzzzzzzzz!!!

Filmová tvorba v tom najkrajšom možnom vyjadrení. Genialita dlhší komentár nepotrebuje...

Klasická žánrovka valiaca sa zlatým oválom amerického snára sťa Danica Patrick hore Daytonou v NASCAR. A nad všetkým tróni Mrs. Smith s nevkusnou hrivou... ale aspoň valiace kamene potešili.

Piece a SHIT!

Harry Brown uspokojil sobotné chúťky na zmyselné chvíle v náručí britskej kinematografie. Drsné splašky násilia ako produkt ostrovnej adolescencie posledných 20 rokov, vymývajúca si mozog (nielen) generačne geniálnymi Boylovsko-Ritchieovskými úletmi si mädlia ruky s excelentným výkonom Michaela Caina. Presvedčivú atmosféru dotvára elementárne bravúrna výprava/kamera, katapultujúc tento výbušný britský koktail do niekoľkých silných momentov (feťácky brloh sťa výklad De Beers) a smrteľná trivialita (ako inak) donúti krútiť hlavou nad okázalým rozpočtovým barbarstvom na druhej strane Atlantiku. Skvost ochudobnila od plného bodového zisku iba nedostatočná stopáž (ktorá by nepodmienečne dokopala tvorcov k prekopaniu scenára a zocelila réžiu) a miestami degradácia schopností mužov zákona na bezduchý komparz. 4 a 1/2*

Svojim spôsobom priemerná žánrovka obohatená obligátne o perverziu, blbé reči a vydarenú akciu. Čím si ma 21 Jump Street najviac získal, tkvie v prevedení priemerných ingrediencií na fungujúcu zábavu a z pomerne predsudkovo vnímanej trápnosti, sa vykľula šmrncovná, vtipná oddychovka na víkendovú siestu.

Po 99 minútach hromženia titanov (aj keď sa vlastne hneval iba Kronos), nasledoval hnev môjho ja. Prečo sa taká tuposť natočila napriek minuloročnému fiasku? V hľadaní odpovede by ma zastavil aj chudák Sizyfos. Scenár ma unášal do Cháronových spárov na rieke Styx a efektové harašenie hypnotizovalo bravúrnejšie ako spev Sirén. Zeus sa premenil v zámorskej produkcii, z najväčšieho sukničkára staroveku a priľahlej histórie, na milujúceho a odvážneho otca so vznešenými ideálmi a cnosťami sťa Barackov prejav. Dokážem ospravedlniť Perseov boj za GRÉCKO, či nechutné znásilňovanie slovíčka triumvirát, ale nevedomosť kráľovnej Andromedy o tom, kto je Héfaistos sa rovná kopancu z Taygéta. A tie biele zuby už vypálili do mojej plazmy krajší úsmev ako môj chrup s pomocou švajčiarskej dentálnej nuclear army. V poslednej dobe Hollywood strieľa prvotriednym antickým hnojom z Augeiových chlievov, už len čakám, kedy sa objaví Héraklés.

Slušná akčná ralley s absentovaním kopanca do mašiny od úvodných uzlov lodnej pašeráckej mašinérie. Ručná kamera je fajn, ale nie miestami v okovách strýka Parkinsona. Uznanie si zaslúži výrazne lepšia druhá polovica, prirodzené schopnosti charakterov a snaha udržať dejovú líniu v realistických zaoceánskych vodách. 3 a 1/2*