bloodline

Superman, Top Gun, The Incredibles... Green Lantern vykradol viac exkluzívnych hrobov ako je zdravé, aj keď sa dá niekedy z kolektívnej krádeže vystrúhať mahagónová truhla. Žiaľ, v prípade Green Lantern rúbal Campbell a spol. vysoko nad svoje možnosti, preto vyznie táto spleť farieb častokrát ako nevydarená reklama na hovoriace pero od marťankov. Bavil som sa ani nie na pol plynu, ale očakával som horšiu nálož filmovej kremácie aká ma nakoniec čakala. Priestoru na zlepšovanie vytvoril Ryan Reynolds viac ako dosť, len aby tvorcovia pokračovaním nekomponovali zelenú labutiu pieseň celému projektu... 2 a 1/2*

Herecký kumšt obalený v klaustrofobickej zlatej klietke finančných tokov a transakcií. Výkony spočívali so slovného pingpongu permutácií, konjugácií a vektorových nezmyslov, nad ktorými ani môj polopatistický duch nestratil hlavu a pätu. Gloriola finančného monštra vypláva decentne na povrch bez pompy a slávy. Jednoduché, priamočiare dielko, neurazí, ale ani neohúri, napriek tomu kráča so vztýčenou hlavou rovno do vytýčeného cieľa. Spokojnosť s videným a počutým.

Nápad za milión s chytrým využitím časovej variability a s nepochopiteľným nezúročením ponúkaného potenciálu. Všetko sa začne rúcať po príchode Amandy Seyfried na scénu. Chémia s Justinom nefunguje, pôsobí stroho, necharizmaticky... Esprit vypŕchol rýchlejšie ako sladký pocit žuvačiek Pedro. U mňa 0 bodový zásah na vysokých podpätkoch, žehlila exoticky futuristická výprava, pôsobiaca s invenčným prelínaním minulosti a prítomnosti nezvykle diogenovsky "cool". In Time v priamej konfrontácii s The Island narazil na horu železobetónu. Keď už tupú akciu, nech má aspoň zlaté dno dláždené explóziou a letom čohokoľvek. Inak si neviem predstaviť bdelý koniec pod záštitou horiaceho subwoofera.

Bolestivý hollywoodsky brainwashing gigantických rozmerov. Námetová impotencia umocnená vykastrovaným scenárom a hereckým sebatrýznením. Odložený syn, múdrejší ako predsedníctvo Mensy, jazykovo vybavenejší lepšie ako orácie amerických prezidentov, skrachovaný tatko s pokriveným vzťahom, minulosťou a zadĺžený viac ako Lehman Brothers, dojímavá spomalená scéna tesne pred orgazmom... Stačí objaviť zhrdzavený odpadkový kôš a hurá, idú sa vyhrať Majstrovstvá oblasti Krompachy a priľahlých galaxií... Jednoduchý recept na splnenie amerického "sna", však? Ale no tak pán Levy, toto sme tu už mali stokrát len v inom obale. Jemne futuristická výprava stála viac-menej za vrece zemiakov, vizuálne chválitebné a inak vykrádanie hrobov rokov 80-tych. Ak mám toto porovnávať s Rise of the Planet of the Apes, potom si Real Steel hodil uterák do vlastného ringu. Bohužiaľ, na príklade Real Steel môžeme stále vidieť ako jednoducho sa dá zarobiť slušná kôpka peňazí bez štipky originality poskladanej do neforemnej zhrdzavenej škatule na zlatom podnose. Aj v tomto spočíva kúsok originality, že pán Levy? Našťastie sa mi podarilo prejsť týmto lobotomickým experimentom bez ujmy.

Koncept postavený na prvkoch The Amityville Horror a Shutter Island si hereckým zastúpením vydláždil ambiciózny cieľ, ktorý sa však zďaleka nenaplnil ani do poloprázdneho pohára. Prvých cca 20 minút pútalo pozornosť, ale postupne sa z toho vyvinula len povinná jazda bez akejkoľvek zmyslovej vnímateľnosti. Ďaleko za očakávaním dopadla pozícia Naomi Watts. Jej rola neoslnila a skončí akurát tak na smetisku filmových dejín. "Čerešničku na torte" vystrúhal Jim Sheridan maximálne zbytočne rýchlym záverom... Na počiatku bol chaos a Dream House...

Stará dobrá akčná all-star old-school trhavina, ostrejšia ako britva Sweeneyho Todda. Sly Stallone skonštruoval pevný základ pre ešte explozívnejšiu dvojku, ktorá zaklope granátom na dvere. Hrejivé výbuchy, litre krvi, tony munície či rozdávanie úderov jedna radosť, pookriali srdiečko nejedného bonvivána klasického akčného žánru, ktorý musel od vytrženia roniť slzy radosti pri pohľade, na zrejme už kultovú, kostolnú scénu. Mašinéria však mala aj o jeden kaliber menej, v podobe nedostatočného priestoru pre legionársku čatu Sylvestrovej družiny. Dúfam, že pri dvojke postihne detonáciu kino aj s mojou telesnou schránkou. It's your turn Arnie... :)

Čím ďalej dejová linka pokračovala, tým viac sa vzďaľovali vyhliadky na lepšie hodnotenie... Slušný úvod zostal jedinou zaujímavou a svetlou spomienkou na značne kvalitou podvyživený "alienwestern". Herecké a vizuálne výkony obstály, čo nemôžem povedať o poriadne mizernom závere. 2 a 1/2*

Kŕčovito nablyšťaná promenáda nevkusnej nudy prerušovaná snahou o vtip. Eddie Murphy ako poradný orgán vo vedľajšom prevedení, Ben Stiller ubral na trápnosti, ale tentokrát nepresvedčil o svojom "výkone" ani porotu Razzie Award (alebo to mám považovať za úspech?)... No a všetko zostalo na pleciach toho najstaršieho. Alan Alda by pôsobil hodnoverne aj z reklamy na použité plienky :) Jediné, čo zanechalo v pamäti viditeľný zážitok je znovu ten krásny červený elegán... 2 a 1/2*

Láskavé pohladenie nostalgie bez príkras či nádychu modernej doby. Filmové Dom Pérignon pre fajnšmekrov sa nezaobišlo bez chybičky krásy v podobe elementárnej dejovej kostry, ktorá tiež, svojsky, odráža lesk začiatkov profesionálnej filmovej produkcie. Očakávania naplnené do bodky, ocenenia za excelentné výkony v správnych rukách (za všetky patrí špeciálne uznanie pre Jeana Dujardina, odviedol mimoriadny výkon), čo viac som si mohol priať. Dôstojná pocta a poklona.

Neškodná oddychová záležitosť na víkendovú siestu so sympatickým obsadením a s vyváženou romanticko-komediálnou vizážou podchytená jemným prienikom drámy. Nad návštevou kina som ohrňoval nosom, ale na svoje osobné sympatie si Friends with Benefits počkalo a zaslúžene. Nejde pri tom o žiadny hymnus na jednorazové hýrenie či baladický nekrológ večnej lásky, ale štruktúrovo jednoduchý produkt zábavnejšieho elementu hollywoodskej produkcie. Kvalitatívne zaostalo za Crazy, Stupid, Love, o priemere zasa nemožno hovoriť. Palec hore za asi najvtipnejšie (prvé) harašenie (Justina a Mily) na striebornom plátne :)