Cappuccino

Hodnotiť po prvých dvoch dieloch mi príde scestné, ale nemôžem si pomôcť. From Breaking Brad to Saul Goodman.. Jimmy, válíš! Oproti Breaking Bad však ale nemám pocit, že by seriál potreboval úvodné časti/sezóny na rozbeh veľkej partie. U Better Call Saul sa jednoducho bavím od prvej minúty. 1. séria - 85% - Prvá sezóna má muchy, ktoré treba dobudúcna vychytať, ale po zrátaní plusov a mínusov ohlasujem pomerne slušnú spokojnosť. Určité diely boli fakt skvelé (02,06,09), iné zas pomerne nedotiahnuté (05,10), ale to tak už býva. V porovnaní prvej sezóny BB a BCS u mňa vyhráva Saul, takže nevidím najmenšie dôvod na to, aby som sa netešil na ďalšiu sériu. __ 2. séria - 90%

Z každej strany som bol vopred upozorňovaný, že himym postupom času strácal kvalitu, čo dokážem na vlastnej koži potvrdiť. Prvé serie som zhltol abnormálnou rýchlosťou (to môže byť zapríčinené aj skúškovým obdobím), avšak tými ďalšími sa ešte doposiaľ predieram už nie príliš sviežim tempom. Niečo tomu začalo chýbať, ale čo? Nenazvem to teda dokonalosťou, no aspoň kvalitou. __ Po zhliadnutí všetkých deviatich sérií by som rád vyjadril viac menej nadmernú spokojnosť, aj keď kvalita niektorých dielov bola klesavá/stúpavá, v konečnom dôsledku sa nemám zas tak príliš prečo sťažovať, i keď konkrétne posledná epizóda mi vzhľadom na takú tú často "odľahčenú-komediálnu atmosféru" seriálu prišla až zbytočne nasilu prekvapivá, ako keby sa tvorcovia snažili ohúriť nie úplne čistým happy-endingom a mierne šokovať divákov, ale ja to beriem. Či už official ending alebo alternative, s himym-om som si užil pekné časy.

Na to, že sa nejedná o žiadnu hĺbkovú sondu do mysle diváka, mi prišla 141 minutová stopáž absolútne prestrelená. Pokiaľ by The Judge spracuvával zložité téma, ktoré si vyžaduje vyše dvojhodinovú rozpravu na obšírne predloženie všetkých detailov, ktoré tvorcovia ponúkajú, budiž, ale "obyčajná", klišé story linka odľuky/neporozumenia vzájomného vzťahu otec-syn, v kombinácii so súdnou sieňou nie je skutočne nič nové. Navyše spracovanie je poňaté skôr takým klasickým štýlom bez špecifického rukopisu autora, takže dve hodiny a dvadsaťjedna minút - skutočne nie. Ale inak je Robert Downey Jr. a sudca Duvall herecké duo k pohľadaniu a koniec koncov sa na film pozerať dalo, netvrdím, že nie. Kameň úrazu v podobe čísla 141 ale nepustí s hodnotením ďalej.

Lepší priemer, taká pohodová oddychovka, nič čo by spravilo dieru do žánru komédie, ale na druhej strane ani nič, čo by urazilo (teda, ako koho, viz politická nekorektnosť, na ktorej si The Interview zakladá).

Tak toto už hej. Naozaj pekne spracovaný dokument, z ktorého našťastie nesrší nejaká lacná patetickosť, ktorá vás má dojať k slzám (ale i tak si pravdepodobne ku koncu trochu poplačete). Práve naopak, 38ka je oslavou Palovho života, nie trúchlením nad jeho stratou. Skladám tvorcom poctu a pokoj všetkým zosnulým. Ach, a tie ZOH 2010, doteraz si pamätám ako som bol počas celého zápasu (SVK-CAN) a najmä v posledných minútach v maximálnom napätí. Nostalgia.

Neviem či to bolo tým, že sa mi dobre pozeralo na Shiri Appleby alebo ma film zaujal svojím celkovým dojmom. Každopádne niesom jeden z tých, ktorí cez sviatky pozerajú nemastné-neslané vianočné filmové polotovary, ktoré nám podsúva komerčná televízia, pretože zo všetkej tej klišovitosti mi je na grc, ale Vianočný sen.. no, ten má niečo do seba. Slabšie štyri hviezdy.

Na prekvapenie o stupeň menej kvalitnejšie (vtipnejšie) než dvojka. Alebo to bolo tým, že som si druhú časť užil v kino atmosfére a tým pádom mi všetko prišlo o čosi viac funny? Hard to say..

K dvojke som sa dostal prostredníctvom kina bez predošlej znalosti prvej časti (čo mimochodom nie je vôbec žiadna prekážka) a poviem vám, tak dobre som sa už dlho nezasmial. Skvelé herecké obsadenie, od známe po menej známe tváre, no predovšetkým všetci do jedného skutočne sympaticky pôsobiaci blázni. Vtip strieda vtip a vy sa vynikajúco bavíte, skutočne odporúčam. Hurá na prvý diel!

Opäť to bude v zrovnaní s Pánom Prsteňov slabších päť hviezd, ale opäť si nedokážem pomôcť a kvôli svojej fanúšickej zaslepenosti musím prekúsnuť viacero menších či väčších nedostatkov. Láska k Stredozemi je totiž príliš veľká! Hlavným mínusom je pre mňa (a to sa týka celej trilógie Hobbita) zbytočne veľké hrajkanie s CGI a miestami hanebne malý dôraz na samotný dej. Verím, že keby Peter viac vsadil na scény typu tzv. (záverečného) "porozumenia bez slov" medzi Gandalfom a Bilbom, moje divácke srdce by zaplesalo viac než nad stovkami useknutých hláv počítačovo upravených orkov. Ale koniec koncov, musím pochváliť heroický útok skupiny trpaslíkov na čele s Thorinom, čo by veľkú morálnu podporu bojovníkov, vyhnanie Morgothovho sluhu z Dol Gulduru, milé odkazy na LOTRa (mithril, Legolasova ďalšia misia-cesta za budúcim kráľom Gondoru a predovšetkým nostalgický záver). Ja vám neviem, ľudia, chápem, kvôli čomu sa pohoršujete a hlásate relatívnu nespokojnosť (narážam na troj-hviezdové hodnotenia), ale ja som jednoducho spokojný. And, oh, where the road then takes me? I can not tell. We came all this way, but now, comes the day, to bid you farewell. Bye, Middle-earth :)

Som skôr zvyknutý na gangsterky dramatického typu, kde môže aj ten najväčší "hrdina" schytať kedykoľvek guľku do hlavy. Neohrozené postavy mi v tomto žánre jednoducho nesedia (aj keď dokážem akceptovať, že bol film natočený podľa komisku, v ktorom sa Sullivan prezentoval ako riadny búchač). Road to Perdition je natočený zručne, ale príliš šablónovito, so skutočne predvídateľným záverom. Celkový dojem vylepšuje aspoň herecké obsadenie a Newmanov soundtrack.