Cappuccino

Pomerne slabšia epizóda, ktorá sa rozbehla až v druhej v polici, keď nastal menší zlom v príbehu. Podľa hodnotení však verím, že ďalšie časti môžu stáť za to, a tak im dám určite šancu.

Skvelý náhľad na trestanca, ktorý sa dostal do väzenia už ako tínedžer a nikdy sa nevrátil naspäť na slobodu. Páčilo sa mi Jamesove vyobrazenie cez prvé video, na ktorom pôsobil ako skutočný šialenec nerešpektujúci akékoľvek pravidlá a jeho následný menší prerod potom, ako ho kontaktoval bratranec s rodinou. Činy Jamesa Robertsona sa nedajú v žiadnom prípade ospravedlniť, ale záverom epizódy sa vynára otázka, čo by z neho bolo za človeka, keby sa narodil do harmonickej rodiny. Ale takých prípadov je, samozrejme, skutočne veľa.

Stopáž je, samozrejme, poriadne prestrelená a určite by sa dala ešte prestrihať. Napriek tomu mi film prebehol poriadne rýchlo a oproti pôvodnej verzii je Snyderova Justice League o triedu lepšia. Steppenwolf pôsobil tiež oveľa schopnejšie, vďaka čomu boli súboje výrazne napínavejšie ako vo verzii Whedona.

Je v pozadí celého diania skutočne tajomný kult alebo si hlavná hrdinka vytvorila v hlave vlastný svet? Podobných námetov sme už mali viac a určite aj lepšie spracovaných. Problémom je, že tvorcovia celý čas ťahajú diváka jednou cestičkou a nedávajú mu žiadne výrazné náznaky toho, že by pravda mohla byť iná. Cieľom je, aby všetko na konci otočili a vyvolali šok, ktorý sa však u mňa nekonal. Po prvé preto, že sa postavy správali veľmi predvídateľne, a tak sa dalo plus mínus odhadnúť, kam sa dej posunie v najbližších minútach, a po druhé preto, že dialógy medzi nimi bolí extrémnym klišé, a tak som si k nikomu nevytvoril žiaden vzťah a nezáleželo mi na tom, čo sa s nimi stane. A to mám Emilea Hirscha ako herca rád.

Charlieho Hunnama aj Ramiho Maleka mam rád. V remake-u Papillon mi však obaja prišli pomerne nezaujímaví. Bol som síce zvedavý, či/ako/kedy sa dostanú z väzenia, ale ich pokusy vo mne nevzbudzovali žiadne emócie. Jednou z najsilnejších scén pritom mohli byť dlhé roky na samotke, ktoré mali ukázať šialenstvo zapúšťajúce korene do mysle trestanca. Mal som však pocit, že to Papi zvládol bez sebemenších problémov.

Miestami som nemohol uveriť, že Covenant natočil Ridley Scott. V Prometheusovi pekne načrtol pozadie vzniku votrelcov, rozšíril mytológiu, navodil skvelú atmosféru a fakt som sa pri filme dobre bavil. I keď sa v prvej časti správali niektoré postavy miestami naozaj hlúpo, v Covenantovi sú za blbcov úplne všetci a stále. To, čo predvádzajú prvú hodinu, sa dá porovnať s obeťami zo starých slasherov v štýle Piatku trinásteho. V druhej polovici sa akcia značne utlmí a začne sa sústreďovať na dialógy nezaujímavých a nesympatických ľudských hrdinov a tajomných androidov. I keď som motiváciu Daniela úplne nepobral, veľmi ma zaujímal jeho príbeh. Tam ale všetky výraznejšie klady tohto filmu zrejme končia.

Prometheus som si ako sci-fi film skutočne užíval, bavil ma každým dúškom až do poslednej minúty. Dojem mi nepokazilo ani miestami veľmi obmedzené správanie postáv (prvé úmrtia – keď sa približovali k mimozemskej príšerke bez akéhokoľvek rešpektu + porodenie/vyrezanie mimozemského tvora – nikto si nevšimol, čo sa stalo). Trochu ma však sklamalo príliš naťahované a prekombinované pozadie vzniku Votrelca, ktoré sa určite dalo podať lepšie.

Priestory katakomb boli spočiatku zaujímavé, film ale za celý čas nepriniesol nič, kvôli čomu by ma udržal v napätí.

Oproti predošlým častiam je to o triedu nižšia kvalita. Väzenské prostredie malo väčší potenciál a mám pocit, že ho Fincher nedokázal plnohodnotne využiť. Nepodarený CGI Votrelec bol trochu komický, oproti jednotke a dvojke mi v snímke veľmi chýbala hororová atmosféra, ale akciu som si užil.

Slušný vizuál a potenciál na dobovú atmosféru celkom zabíjajú chabé dialógy. Na slovenskú produkciu to však nie je tak zlé a keby som nežil v časoch streamovacích služieb, ktoré sú plné oveľa kvalitnejšej tvorby, možno by som dal seriálu šancu.