javlapippi

"Lebo to je teraz najdôležitejšie, nevylámať si zuby!" Horolezectvo nie je špás, zisťujú účastníci himalájskej výpravy, ktorých okrem počasia potrápia zdravotné problémy ako bolesť zuba, prechladnutie, omrzliny končatín, hnačka, snežná slepota a nakoniec fatálne zranenie v miestach, kde už ani líšky nedávajú dobrú noc a životaspásna odborná pomoc nehrozí. A vtedy nastupujú zásadné etické otázky a možno kruté rozhodnutia. Herecké zloženie horolezcov dobré, napätie a konflikty medzi nimi tiež fajn, ale keď už sa jednalo o československú výpravu, mohli Brabca nechať hovoriť po česky, prípadne nechať rolu rovno jeho dabérovi Záhradníkovi. Kanyza slovenčinu zvládol obstojne. Páčilo sa mi aj konštatovanie nepálskeho šerpu o tom, že lezenie na osemtisícovky je kratochvíľa bohatých belochov. Za štyri jelenie loje.

Filmárka Šulcová so svojim štábom cestuje po svete, točí dokument o Nehruovi v čase mníchovskej zrady, zatiaľ čo sa jej doma aj vďaka častej neprítomnosti rozkladá rodina s Matyášom a malou dcérou. Svetobežnému životu je koniec, keď vo Švajčiarsku skončí pod kolesami ožratých Švédov Vašuta a Gučíka, aby pripútaná na lôžko s vidinou straty bipedálnej lokomócie prehodnotila životné priority. Psychologicko-filozoficko-cestopisno-vzťahová dráma vcelku baví, len občas to spojenie žánrov trochu zaškrípe. Trochu divná je aj dokonalá čeština v rôznych kútoch sveta. Čo oceňujem, je realistická hlavná postava, inteligentná, cieľavedomá, v kolektíve obľúbená, pracovne sa realizujúca a ťažkému osudu sa nepoddávajúca, to všetko ale na úkor rodinného života, kedy si manžel vcelku pochopiteľne nájde druhú a dcéra trávi viac času s babkami a tetami než s vlastnou matkou. Môže byť, za tri kazety s ambientnou hudbou.

"No a sudá vas kto zval?!" Blondiakovi Pepíčkovi cestovanie do krajiny zasľúbenej zachutilo a tak si po roku dal repete, tentokrát o niečo uvedomelejšie, legálnejšie a kolektívnejšie. Spolu s ďalšími dvomi pioniermi vyhral oblastné kolo vedomostnej geografickej súťaže a výlet do Odesy. Samozrejme naša uvedomelá mládež nejde len okukovať pamätihodnosti a nakupovať suveníry, ich vznešeným cieľom je odovzdať zabudnutú fotografiu tankistovi osloboditeľovi, predtým však musia podniknúť detektívne pátranie a s minimálnymi indíciami ho nájsť. "Vy znájete, naše rebjata znajut óčeň charašo Sovjétskoj sajúz. Oni znájut vsje garadá a dáže ulíce." Našťastie sú sovietski ľudia ochotní a urobia všetko pre zdar akcie, od pionierskych penpalov, cez srdečných náhodných okoloidúcich, chápavého šéfredaktora novín až po generála na dovolenke, ochotného telefonovať do tatranského pionierskeho tábora a čakať pri aparáte, kým šarvanec zbehne z grúňa na poštu alebo štartovať Mig kvôli dievčine, ktorej ušla loď. Multikultúrna pokroková družba je spečatená zborovým protivojnovým spevom pri vatre, okolo ktorej sa nájde aj zopár šikmookých a tmavších tvárí. Nakoniec všetko vyvrcholí dojemným koncom, prenášaným rádiovými vlnami. Oproti o rok staršiemu "V 6 ráno na letišti" pribudlo ruštiny, znalosť ktorej sa u pionierov, ktorým bol film určený, pokladala za samozrejmosť a titulky opäť absentujú. Inak sa jedná o rovnako angažovanú chcenú aj nechcenú dobovú zábavu za tri signály druhej umelej družice. "Jiščo raz uvižu, uši aderú!"

Mladý nedoštudovanec je odlifrovaný z Prahy do Bulharska, aby sa stal biznismenom. S germánskym spoločníkom dramaticky vydraží stroskotaný vrak lode za závratnú sumu a vyberie sa zistiť, či sa im záchranou a speňažením nákladu vynaložené prostriedky vrátia a nebodaj aj niečo zarobia. Počas cesty ukáže hacknutý kompas smerom k národnému protitureckému odboju. Na záver dostane hlavný hrdina veľkú lekciu ako to chodí v biznise. Veľmi nenáročná, ale zato výpravná dobrodružná koprodukcia určená mládeži, kde sa síce okrem nám neznámych bulharských predabovaných hercov mihnú vo vedľajších roliach Macháček, Racek a Suchařípa, no nemajú veľmi čo hrať. Za dva a pol pohárika mastiky s vodou.

Britský sitkom odohrávajúci sa v antickom Ríme, konkrétne v Pompejach, kde hlavným hrdinom je otrok Lurcio. Ten na úvod každej epizódy vyjde z domu svojho majiteľa senátora na ulicu, aby pri studničke vyrozprával prológ z histórie alebo mytológie, pri čom je vyrušený šialenou vešticou, ktorá pokrikom "Beda, beda, trikrát beda!" oznamuje budúce nešťastie. Potom mu jeho starý mierne senilnejúci pán Ludicrus Sextus alebo jeho o niečo mladšia a nadržanejšia manželka Ammonia zadajú úlohu, ktorú väčšinou z objektívnych príčin nie je schopný splniť, z čoho vznikajú vtipné situácie. Pomedzi to sa zjaví ich priblblý panenský syn Nausius, aby prečítal nerýmujúcu sa ódu na svoju aktuálnu vyvolenú a o niečo menší priestor dostane aj ich dcéra Erotica. Táto pravidelná šablóna je doplňovaná dvojzmyselnými vtipmi, sexuálnymi narážkami, búraním štvrtej steny a komentovaním kvalít scenára ústrednou hviezdou Frankiem Howerdom, ktorý ide na plný plyn. Príbehy rozoberajú historické udalosti ako zabitie Júlia Cézara, Spartakovo povstanie, výpravy do Británie, prípadne problémy s hľadaním panien do vestálskeho chrámu či paródiu na Jamesa Bonda. Je to vtipné, ale nie je to na pozretie si viacero častí na jeden záťah, plus tie frky v britskej angličtine s historickými odkazmi ma nútili občas zastaviť video a vygúgliť si pointu. Za tri vnadné Rimanky v sexy tunikách.

"Nech si tu lyriku, číst básničky má ten, kdo jim rozumí!" Vekovo a názorovo nesúrodé manželstvo Vejmělkovej a Nového je vystavené zaťažkávacej skúške na dovolenke v Bulharsku, nevydrží a skončí sa tragédiou. Svoje urobí aj mladý sympatický lokálny poeta Popjordanov, ale hlavný podiel si odmieta pripísať síce inteligentný, ale inak despotický debil manžel s parochňou a kotletami. Po rokoch už bez parochne a kotliet prichádza na miesto činu on a osve aj už vyrastený syn/polosirota Vaculík, aby postupne odkrývali ako to vlastne celé bolo. Film skáče v čase dopredu a dozadu, pokúša sa tváriť poeticky a pschologicky, no výsledok je taký nejaký mdlý, na čom majú zásluhu aj herecké výkony zúčastnených a asi aj režiséra Adamca, ktorý si strihol menšie cameo, ako Jirka, od ktorého sa dá požičať auťák na výlet do Bulharska. Filmy a seriály scenáristky Zinnerovej mám inak celkom rád, ale tento patrí k tým menej podareným. Za dva a pol nočného plávania k majáku. "U nás minerálkou nepřipíjíme."

"Vraťte se do postele, jdu zjistit co se děje, určite to bude běžná noční přestřelka." V rámci hospodárskej pomoci rozvojovej krajine sa niekoľko desiatok československých občanov, vrátane rodín s malými deťmi, odobralo podporiť papierenský priemysel do Angoly. Vďačná krajina sa im odmenila občianskou vojnou, únosom a viac než dvojmesačným peším pochodom drsnou prírodou s nedostatočným turistickým vybavením a chatrnou stravou. Scény putovania pod uniformovaným ozbrojeným dozorom, pribúdajúce choroby, čoraz väčšia únava, napätie, neistota a z nich vyplývajúce nezhody sú na televízny film hodne dobré. Rozpočet síce na nejaké exotické exteriéry nevydal, dojem Afriky v Českom krase sa pokúšajú vyvolať černošskí komparzisti, trstinové chyže a jeden leopard. Film tiež dáva možnosť vidieť známe herečky bez mejkapu, špinavé a spotené. Za najväčšie negatívum pokladám absenciu titulkov pri častých dialógoch v portugalštine. Slušný počin za tri a pol škorpióna v deke. "Zvolíme zástupce, já za vedení, Ivan za partaj a ty za ROH."

"A kde si vlastně lítal celej den?!" Malý organizovaný vítač a pionier Pepíček navštívi sociálne zariadenie v Tupoleve a odletí omylom do Moskvy. Tam sa trochu stratí a trochu blúdi, ale čoskoro nájde lokálneho vrstovníka Mišu a svorne si naplno užijú práve prebiehajúci svetový festival mládeže a študentstva, čo znamená rozospievané a roztancované ulice moderného mierového veľkomesta, plné alegorických vozov s mávajúcimi pokrokovými mladými ľuďmi z celého sveta. Rozjuchaný optimizmus je celkom nákazlivý, všetci sú veselí a ochotní pomôcť, od pilotov a letušiek až po taxikárskeho veterána osloboditeľa, takže po objasnení Homolovej diverzantskej záhady, povození na eskalátoroch (metro ešte v Prahe nebolo) a zhliadnutí kvanta exotických lúčnic sa náš školopovinný hrdina stihne do večera navrátiť do rodného kraja. Detský film z čias, kedy sa u nezletilých divákov nepredpokladala neznalosť ruštiny, takže titulky nečakajte, rovnako ani realizmus v podobe pasových kontrol a iných úradností. Čoho sa vám naopak dostane v miere viac ako hojnej je propagácia internacionálnej mierovej družby a chcenej aj nechcenej zábavy. Za tri onálepkované čemadány.

"Pogromy se nedějou jen u vás, v Evropě." Československý (doslova) doktor prichádza vykonávať lekársku prax do exotickej Kambodže s veľmi nešťastným načasovaním. Sotva sa aklimatizuje a ožení s miestnou divadelnou umelkyňou z lepšej rodiny, začne revolúcia. Ako cudzinec je deportovaný a vyhne sa tak následnej niekoľkoročnej hrôzovláde, po ktorej skončení prichádza do spustošenej krajiny hľadať svoju polovičku a medzitým narodené potomstvo. Natáčanie prebiehalo v Kambodži ani nie dekádu po páde khmérskeho režimu, takže kamera zachytáva až dokumentárne jeho následky a hojné počty miestnych komparzistov museli mať na onú dobu ešte veľmi živé spomienky. Je pravda, že Pol Pot to celé dotiahol do extrému aj v porovnaní s čínskymi aj sovietskymi kolegami a vo filme zaznievajúca kritika vyznieva miestami všeobecne k akejkoľvek totalite, aj keď je nenápadne zdôraznené, že ideologicky čerpali pomýlení súdruhovia revolucionári z nesprávnych francúzskych zdrojov. Veľmi silná téma a keby ju dostal do rúk schopnejší režisér, mohlo to byť aj za plný počet. Takto dostávame síce pôsobivý film, ktorý ale zráža nižšie pár nedostatkov na čele s Kňažkom predabovaným Čepkom, ktorých mám oboch ako hercov rád, ale takto dohromady im to ozaj nesvedčí. Za štyri rozdupané ampulky inzulínu. "Vy v Evropě jste stratili zásady, nemáte žádnou morálku, jste všichni zdegenerovaní."

Banská spoločnosť by rada ťažila na posvätnom mieste domorodcov, tí ťažbe bránia, pokusy o dohodu nefungujú a tak sa stretnú na súde. Mohla z toho byť otrepaná prvoplánová agitka s nenažranými biznismenmi a ušľachtilými bušmenmi, to by ju ale nesmel natočiť Herzog. V jeho podaní sa jedná o stret dvoch kultúr natoľko odlišných, že o nejakom vzájomnom porozumení a dohode nemôže byť reči. To je sprevádzané atmosférickými skorodokumentárnymi obrazmi za zvukov operných árií alebo didžeridú na polopúšť pokrytú kopami zeminy po skúšobných vrtoch a odstreloch, sediacich Aboridžincov s fľaškami piva hľadiacich skrz stavebné mechanizmy mlčky k východu, babičku márne zháňajúcu strateného psa alebo kultúrny šok z mestskej dopravy. Zaujímavý filmový zážitok, za štyri kazety s nahrávkou komentáru víťazného argentínskeho futbalového zápasu. (vďaka Willy Kufaltovi za zaradenie do premietania)