javlapippi

"Když já sbírám zahraniční špunty vod limonád a takovej kroužek tady není!" Úspešne prebehnutý deň otvorench dverí pokazia Brázdovi Vaculíkovi nezhody s frajerkou Mílovou, na ktorých má svoj podiel aj zabuchnutá šťanda Olina Chrtková, ktorá to skúša najprv líbesbrýfmi a neskôr obvineniami z harašenia. Ďalej sa rieši práca vo výškach, útek z domu do pavlačového pelechu neresti Slamáka Langmajera a šikanovanie kučeravého Novotného. Náš hrdina pociťuje silnú skepsu a má zajačie úmysly. Kvalita za štyri konektory do jazykovej učebne.

"Vlasy má sčesaný do patky, do očí mu není vidět, tady v uchu to má náušnici, chtělo by to ještě kroužek do nosu!" Otec Somr predpovedá budúce módne trendy, protekčný hajzlík Miky Duchoslav uniká zaslúženému trestu a ešte zvádza Slamáka Langmajera na šikmú plochu. "No co je kluci, nemáte bejt na schůzi?!" Vojta Potměšil si po kúpeli posiluje sebavedomie so slobodnou matkou Krbovou, zatiaľ čo Vaculíkova polovička činnosti podobného druhu v internátnej izbe odmieta. "No podívejte, květiny na internátu jsou obrazem vaší svazácké aktivity..." Aspoň mu to umožnilo zdekovať sa zo zväzáckej schôdze, ale o niečo neskôr v postkoitálnom uvoľnení sľubuje veci, ktoré asi nemyslí úplne vážne. "To mi ho musíte tak dráždit?! On mi pak chce diktovat přímo do stroje!" Výborný druhý diel, pribudli konflikty s vedením, dokonca aj nejaké náznaky šikany, zábava pokračuje za štyri ohnuté šrobováky. "Podívej se, jsi mistrem odborného výcviku a ne mistr světa!"

Vaculík priamo z vojny nastupuje do hlavného mesta ako majster odborného výcviku, čím popudí frajerku Mílovú a jej rodičov, ktorí s ním mali iné plány. "Teda vy umíte běhat, soudruhu!" V učilišti aj internáte si ho všetci pamätajú z jeho učňovských rokov, takže si rešpektu neužije ani od kolegov pedagógov a vďaka nízkemu vekovému rozdielu ani od zverených žiakov, Duchoslav Miky dokonca neváha zneužiť jeho naivity a mäkkej povahy k vlastnému prospechu. "V samoobsluze odcizil kefír." Posledná šanca do srdcí oprsklých pubertiakov by mohla byť prostredníctvom modelárskeho krúžku. "Zakoupili jsme autodráhu, chlapci se přitom ventilují." Úvodná epizóda baví za štyri zlomené vrtáky.

Dobývanie ropy v extrémnych podmienkach na Sibíri je činnosť natoľko dôležitá a náročná, že na ňu nestačia ani osvedčené a skoro dokonalé nákladiaky z Tatry. Podnik teda vyšle skupinu skúsených šoférov, aby oranžové mašiny otestovali priamo na mieste a pripomienkovali, čo treba k ich absolútnemu zdokonaleniu. Náročná práca pri teplotách hlboko pod nulou môže skúseného šoféra zlomiť, ako sa stalo uzimencovi Jandákovi, alebo ho zoceliť a urobiť z neho lepšieho človeka. To sa stane Kanyzovi, ktorý sa z ľahkovážneho frajera a sukničkára stane zaprisahaným monogamistom s úprimnými citami k miestnej felčiarke Margarite Alexandrovne. To nejde pod fúzy jej bývalému Arkadijovi a tak započne súťaženie medzi nimi aj automobilovým priemyslom oboch spriatelených krajín. Nápad by celkom ušiel, problémom je nezáživné filmové spracovanie, nijako oslnivé herecké výkony a mne konkrétne u filmov tohto typu lezie na nervy, keď všetci v Česku aj Rusku hovoria dokonalou češtinou, akurát niektorí Česi sa tvária, že predabovaným Rusom nerozumejú a čakajú, až im to iní Česi preložia. Za dve neexistujúce injekcie proti mrazu.

"No dovolte pane! Toto dítě má morální nárok na místo u okna! Dítě je naděje národa a nesmíme mu bránit, aby vidělo co nejvíce!" Jazzový orchester pod vedením kapelmajstra Hrušínskeho vyráža špeciálnym čedokovým vlakom na filmový a hudobný festival do Juhoslávie. Bohužiaľ odišli bez speváčky, ktorá si pomýli železničné stanice a snaží sa kolegov hudobníkov dostihnúť lietadlom a autom. Okrem spomínaných spôsobov vyspelej socialistickej dopravy, ktorú treba prezentovať, dôjde aj na plavbu loďou, keď už sme na tom Jadrane. Nie príliš náročná, ale celkom vtipná dobová komédia mi hudobným, cestovateľským a kolektívnym námetom evokovala mix filmov Hudba z Marsu, Výlet po Dunaji a Andělovských veselohier. Je tu plno vtipných postavičiek ako o komforte ostatných sa neustále uisťujúci vedúci zájazdu Kopecký, pašeráčka pršiplášťov Zázvorková, malý okuliarnatý génius Chudáček, pevec sukničkár Cortés, profesionálny rekreant prepočítavajúci slnečný svit na koruny Deyl, komediálne nie naplno využití členovia orchestru Štercl, Menšík, Lipský, Effa, Hlinomaz a ako speváčky predabované aj prespievané cudzinky, Srbka Miletić a Poľka Połomska. Dej svižne odsýpa bez nudných miest, nechýbajú chorvátske scenérie, temperamentné balkánske nepredabované a neotitulkované dialógy, pravdepodobne na posilnenie krátkodobej československo-juhoslovanskej družby a zopár lepších bigbandových inštrumentálnych a slabších spievaných hudobných čísel. Nie je to nejaký nezabudnuteľný majsterštyk, ale pobavilo ma to za tri neprečítané telegramy. "Pane, vy jste muž a vezete dámské prádlo! Za to vás mohu klidne zadržet!"

"To jsi to všechno ukradla, nebo ti to darovali?" "Prosím tě, kdo ti dneska něco daruje!?" Marxistický prezident fiktívnej juhoamerickej krajiny čelí ekonomickej a politickej kríze, nepomáha už ani zvolávanie miliónových manifestácií a nakoniec podľahne fašistickému puču podlého generála. Kým sa tak stane, máme tu nejaké dramatické situácie, chvíľami až politicky thrillerové, nejakú propagandu a na záver aj akciu. Zaujímavý námet, inšpirovaný udalosťami v Čile, bohužiaľ dosť nezáživne spracovaný, takže nejaký extra filmový zážitok nehrozí. Jedná sa o veľkú koprodukciu štyroch krajín (ZSSR/Maďarsko/ČSSR/Kolumbia) a ešte viacerých národov (Litva, Estónsko, Moldavsko), viditeľný československý podiel predstavuje akurát vedľajšia rola Jitky Zelenohorskej. Za dve prezidentské rany z bazuky. "Tyto výhružky přicházejí od důstojníků." "Z čeho tak usuzujete?" "Soudím tak dle velikého množství hrubých pravopisných chyb v těchto dopisech."

"Ak vás ten príbeh nudí, znamená to, že ste bez srdca." Zdá sa, že budem musieť navštíviť kardiológa. Napriek osvedčeným ingredienciám ako sex, násilie a exotické destinácie ma táto experimentálna zmeska umeleckých scén prepojená halucinačným príbehom väčšinu času nudila. Jediné spestrenie boli fešné Francúzky, hodne často polo alebo úplne nahé. Dal som po čase zase raz príležitosť obávanej množine filmov s názvom "Francúzi v 60. rokoch točia na Slovensku umenie", s ktorou síce mám neblahé skúsenosti z minula, ale v rámci aktuálnej exoticko-koprodukčnej výzvy som neodolal. Predpokladám, že mi to ako poučenie na pár rokov zase vydrží. Za jednu limonádu s horkastou príchuťou.

Neviem nakoľko sa dej filmu zhoduje s reálnym bájkarovým životom, ale je tu predstavený ako večný provokujúci rebelant, ktorý sa vlastným ostrovtipom z otroka dopracuje najprv k slobode a potom až do hodnosti veľvyslanca. Počas života je tŕňom v oku vládcom, vojakom, cirkvi a inej honorácii. Príbeh je plný podobenstiev a deklamovania na tému sloboda, čo sa pánom po šesťdesiatomôsmom nehodilo úplne do krámu a tak ho radšej šupli do trezoru. Širokouhlý farebný film natáčaný pri bulharskom mori je hodne výpravný a štylizovaný, nechýbajú davové scény a interesantné kostýmy, atmosféru dotvára Liškova hudba so zaujímavými netypickými zbormi a mám dojem, že čierneodených zboristov vo filme hrali skutoční  slepci. Hlavného hrdinu si zahral Bulhar Kalojančev so skvelým dabingom Soběslava Sejka, ženské roly jeho krajanky, poetku Sapfó Antonova a bývalú Ezopovu majiteľku Rodopis Tončeva. Z našich hercov zahviezdili Lukavský ako delfský veľkňaz, Macháček ako vojenský veliteľ, Filipovský ako predajca otrokov, Kemr ako filozof opilec, Kryzánek ako lýdsky kráľ a z Čepka sa stal faraón. Veľmi pôsobivá záležitosť za štyri mŕtve sliepky.

"Když máš v oáze orchestrión..." Skupinka československých vojakov utečie z cudzineckej légie, pretože im príde málo protifašistická a oni by sa radi s tými náckami utkali. To sa im podarí už počas cesty púšťou, kedy na nich zaútočí germánske lietadlo, trochu ich preriedi a demotorizuje. Nasleduje vychechtaný diaľkový pochod plný psychedelicko-fantasmagorickej pohody bez chleba a bez vody, kde po dorazení do oázy oplývajúcej ruinami a vyschnutou studňou ich už očakávajú starí známi frickovia, majúci na našich hrdinov ťažké srdce sa zostrelenie ich letúňa. Potom tu máme nejaké prestrelky, zmeny v smerovaní hlavní a následnom demonštrovaní dominancie. Základná idea dobrá, herecké obsadenie solídne, aj turkménske púštne exteriéry by ušli, ale cenzormi zoškrtaný scenár aj samotná realizácia tejto vojnovo-psychologickej drámy majú svoje nelogické muchy, z ktorých mi najviac do uší udrela do uší až príliš dokonalá hudba ozývajúca sa z orchestriónu. Za najväčší klad naopak pokladám až fyzicky nepríjemne realistické zobrazenie telesných prejavov dlhodobého pobytu v púšti. A úvodné titulky s hlavnými hrdinami škeriacimi sa do kamery za bombastickej hudby mi pripomenuli dobové americké krimiseriály. Za tri kýble piesku.

Komédia o tom, že aj cenzor v nacionalisticko-militaristickej diktatúre je len človek. Mladý autor divadelných komédií prichádza každý deň s novou verziou scenára k prísnemu úradníkovi bez zmyslu pre humor vypočuť si vždy novú kritiku svojej práce a my sledujeme vývoj ich vzťahu a budovanie vzájomného rešpektu. Väčšina filmu sa odohráva v skoro prázdnej miestnosti s jedným stolom a dvomi stoličkami, no vďaka fascinujúcemu príbehu a vynikajúcim hereckým výkonom nenudí. Dobovú atmosféru dopĺňajú každodenné prestrihy na meniacu sa rušnú ulicu a občas aj do divadla. Pri nich mi trochu chýbali preklady nápisov na divadelných aj propagandistických plagátoch alebo rečí vyvolávačov pred divadlami a kolportéra novín. Inak ale veľká spokojnosť za štyri suši od Churchilla. (vďaka Willy Kufaltovi za zaradenie do premietania)