exe.

Prvá časť The Nun od Corina Hardyho dopadla katastrofálne a zlyhávala skoro vo všetkom, v čom sa ako horor dá zlyhať a Michael Chaves ide presne v jeho šľapajach. Druhý diel je opäť slabý jak čaj a tápa vo vlastnej blbosti, nelogickosti a v slabosti námetu ako takého, príbeh je ľahko predvídateľný a obsahuje kopec nudných pasáží, ktoré väčšinou nie sú ani pre dej podstatné a kým sa všetko rozbehne, trvá to sakramentsky dlho a celé je to točené bez nejakého náboja a iskry, ktorá sa snaží stavať na atmosférickej stránke s hromadou jumpscare scén, ktoré čoraz viac strácajú zmysel a ľudia, ktorí sa podieľali na výrobe filmu, tak asi im nikto nepovedal, že menej je niekedy viac. Ďalším mínusom je samotná výprava, ktorá nie je bohvie ako zaujímavá, dĺžka filmu tomu ešte viac podkopáva nohy s faktom, že The Nun 2 je dejovo a príbehovo prázdny, ničím nevýrazný skvost, ktorý sa snažia zachrániť poslednou pol hodinou, v ktorej to konečne naberie aspoň ako takú atmosféru, kde som sa pohrával s myšlienkou, že aspoň za snahu dám tu slabú jednu *. Ale podobne ako u prvého dielu, dvojka ma svojím finálnym stretom a zakončením dokázala totálne odrovnať a ponúkla jeden z najhorších endingov, pri ktorom človek nevie, či sa má smiať alebo plakať, ale ako sa hovorí - Vo víne je sila! V červenom, podotýkam.

Na Gran Turismo som nemal nejaké veľké očakávania, ale film dokázal príjemne prekvapiť svojim spracovaním a kvalitou, čo zážitok zdvihlo ešte vyššie a prekonalo moje očakávania. Pred zhliadnutím som som si kládol otázku, čo dokáže takýto film v dnešnej dobe ponúknuť, keďže konkurencia je dosť veľká a čakal som niečo na štýl Le Mans '66 alebo Rivals. Neil Blomkamp je znakom toho, že keď si sadne za režisérsku stoličku, jedná sa o záruku kvality a práve tento film je dôkazom toho, že Blomkamp je späť vo forme. Po celý čas si film drží zaujímavý a pútavý drive s plynom na podlahe s pútavým hereckým obsadením a samotným vývojom postáv, hlavných a aj vedľajších, ktoré podávajú skvelé výkony a aj keď nesledujem takéto športy (iba viem, že existujú), tak počas celých dvoch hodín som nepociťoval náznak nudy, skôr naopak. Zábery sú krásne a majú čo ponúknuť, práca s kamerou je skvelá, nápaditá a hravá, ako som dúfal, po vizuálnej stránke si tak isto nemôžem sťažovať a veľké plus aj za emocionálnu stránku v poslednej trištvrte hodine, kde sa dal hlavný hrdina spoznať ešte bližšie a dosť to pridávalo na jeho vývoji (po havárií). Film má svižné tempo a vie, ako zapôsobiť a získať si priazeň divákov, dialógy dávajú zmysel a plusové body aj za pekne podávané CGI, ktoré bolo v niektorých scénach neuveriteľné. Gran Turismo teda považujem za slušný nadpriemer, čo sa v poslednej dobe často nevidí a aj keď nie ste nejaký autičkár, tento snímok dokáže aj napriek tomu zabaviť a ponúknuť slušnú jazdu. Je len otázkou času, kedy vyberú aj TOP 10 najlepších hráčov Battlefieldu alebo Call of Duty a pošlú ich na reálne bojisko niekde do Iráku, Afganistanu alebo do mexických štvrtí ovládanými drogovými kartelmi - bez pause, back to game, reset, s jedným životom a bez cheatovacích programov.

Nič viac, len ďalší slabý a nevýrazný počin Liama Neesona, ktorý už nemá čo ponúknuť a Retribution je len jeden z ďalších nevýrazných projektov Liamovej filmografie, ktorý v dnešnej dobe asi len ťažko dokáže ohúriť a prísť s niečím novým, čo by divák nečakal. Scenár je neskutočne suchý a nezaujímavý, dejová línia nemá skoro žiadne zaujímavé črty a vývoj jednotlivých postáv má asi takú hĺbku ako jama pre nebožtíka v Mexiku v kartelských štvrtiach. Samotná realizácia je skôr uspávacia ako napínavá a vzhľadom k tomu, že je to z 80% vykrádačka nemeckého filmu s totožnými scénami, tak zážitok je o to menší a samotná nespokojnosť väčšia a aj keď sa film snaží vyeskalovať finálnym rozuzlením, tak v konečnom dôsledku je to len ďalší, rýchlo zabudnuteľný brak so slabými thrillerovými prvkami a jediné, čo vie daný film ponúknuť, sú výbuchy áut a zopár policajných naháňačiek, ktoré však na nabudenie dojmu akčného filmu rozhodne nestačia. Počas hodiny a pol sa neudeje nič mimoriadne, sledujete vlastne len konverzáciu medzi hlavnou postavou, neznámym atentátnikom a tupých rozhodnutí (teda hlavne Interpolu), kde si s plot twistom rozhodne hlavu nelámali. Potenciál to síce malo, ale ten zostal žiaľ nevyužitý, takéto filmy by mohli byť zaujímavé v roku 2010 - 2015, ale rozhodne nie v roku 2023. Je to ako keby zamestnávateľ v dnešnej dobe požadoval životopis napísaný na písacom stroji, ktorý treba založiť do obálky a poslať poštou.

Prvý Thor bol skvelý skoro po všetkých stránkach, akcia, dej, vývoj, to všetko fungovalo. Pri ďalších dieloch začala značka čoraz viac upadať a nedokázala si navodiť ten feeling z originálu, ale tam sa to nieslo ešte na hranici pozerateľnosti a znesiteľnosti. To však nemôžem povedať o Love and Thunder, ktorý stavia na totálnych absurdnostiach a nezmyselných až uspávacích dialógov, slabej akcie, ktorá sa odsunula na vedľajšiu koľaj a viac sa film venoval uspávacej romantike s hromadou zbytočných kecov a s odfláknutým endingom. Štvrtý samostatný filmový Thor mi prišiel ako paródia na vlastnú značku s kopou nasilu tlačeného humoru, z toho je viac ako trištrvtina nevtipná až trápna, teda pokiaľ nie ste žiak prvého stupňa základnej školy. Vtipy suché a trápne na úrovni Gabriela Žifčáka, ktoré namiesto toho, aby bavili, tak dokázali nabudiť skôr facepalm, čiže o komédií sa tu hovoriť nedá. Romantická stránka je ďalším mínusovým aspektom, ktorá dokázala prehĺbiť moje utrpenie ešte viac, pretože vývoj Thorovej "lásky" je ako humor, čiže suchý, nezaujímavý, priam až uspávací. Romantická a komediálna rovina zlyháva na plnej čiare a tak som dúfal ešte v jedno záchranné koleso na potápajúcej sa lodi - akciu. Tá si viedla nie najhoršie, ale rozhodne sa z nej dalo vyťažiť viac, takže taktiež bieda. Akčné prvky s celkom dobrým CGI dokážu aspoň trochu pridať vierohodnosti filmu a Christian Bale bol dobrá voľba na zápornú postavu, ktorá mala celkom dobrý vývoj a len kvôli nemu by som bol ochotný zvýšiť hodnotenie, ale lepší a zaujímavejší koniec by napísal aj týpek s alzheimerovou chorobou. Vzhľadom k tomu, aký výkon podával Christian Bale počas celého filmu, tak finálny súboj je odfláknutý a je to pľuvnutie Baleovi a aj divákom do ksichtu. S Thorom to je ako s Titanicom - prvý Thor sa vydal na zaujímavú plavbu bez menších problémov. Druhý a tretí diel narazil na ľadovec, kde sa začal pomaly, ale isto potápať a Love and Thunder dokázal dosiahnuť dno Atlantického oceánu.

Síce som od toho veľa nečakal, ale Final Girl mi ponúkol ešte menej, ako som si predstavoval. Štvorica mladíkov v čiernych oblekoch loví v lese ženy a práve špeciálne vytrénovaná Abigail Breslin je tá, ktorá má ich vražedné besnenie zastaviť. Hlavná hrdinka je síce pekná a aj sympatická, ale danú rolu som jej veril ako politikom chrbtovú kosť. Samotné prevedenie je primálo prepracované a priveľmi predvídateľné, o horore sa tu nedá hovoriť v žiadnom prípade, napätie a atmosféra sa asi v tom tmavom lese úplne vytratili a stala sa z toho len nezáživná zívačka, ale aspoň to všetko to zachraňuje kratučká stopáž, ktorá nedonúti diváka, aby to vypol alebo pretočil na samotný koniec, aj keď menšie náznaky tam byť môžu. A keď som si po dlhej dobe myslel, že som dostal film so sympatickým hereckým obsadením, tak všetko to pokazil slabý a odfláknutý scenár, nezáživné herecké výkony a slabá výprava. Začiatok filmu je síce celkom v pohode, v prvej polovici sa divák zoznamuje so samotnou motiváciou jednotlivých postáv, ale hlavne so špeciálnym výcvikom mladej vražedkyne, kde si to drží ako taký drive, ale nejako extra zaujať to nedokáže, aj keď nejaké tie svetlé chvíľky sa tam nájsť dajú a aspoň prvá polovica sa nesie na hranici ako takej pozerateľnosti. Avšak v druhej polovici to všetko začne upadať a k tomu ešte prirátajte plocho napísané postavy s nezaujímavým a predvídateľným dejom, ktorý prakticky nemá čo ponúknuť. Nie je to horor, nemá to napätie ani atmosféru, nulové gore a od slasheru to má tiež pekne ďaleko.

Jednoduchá nenáročná hororovka s komediálnymi prvkami, ktorá si drží ako taký drive, ale dokonalé to rozhodne nie je. Podobných zombie filmov bolo viac a aj trochu lepších, avšak klinika, v ktorej ste objednaný na plastickú operáciu zmenšenia pŕs, kde je katastrofálna hygiena, doktor a sestry tesne pred operáciu popíjajú kávu a kde vám netreba ani testy, tak to už je druhá vec, taká klasika v Európe. Zápletka a ani samotné spracovanie nie je originálne a nie je ani najlepšie napísané, ale účel zabaviť a nesrať sa s logikou vychádza, ako má, herecké výkony sú na poloamatérskej úrovni, ale neberiem to ako mínus, skôr naopak, herci boli celkom pozerateľní, aj keď viete, že to nie je žiadna sláva, na takýto žáner to v pohode stačí a keď nemáte prehnané očakávania, tak Yummy je na jedno pozretie ako stvorený. Dialógy sú na tom podobne, z mála rozumné a zaujímavé nápady a zväčša bizáry, ktoré by človeku v danej chvíli nenapadli a niektoré hlášky a scény fungujú, ako sa patrí. Lars Damoiseaux natočil blbinu, ale s vedomím, že vie, že to bude trochu bizár a tak sa k tomu aj stavia, čo cením rozhodne viac, ako keď sa nejaké filmy snažia tváriť seriózne a naplnia viac podstatu komédie, niekedy až trapnosti, aj keď to v žiadnom prípade nebol zámer. Horory z nemocničného prostredia mám celkom rád a je len otázkou času, kedy si všimnú, v akom stave je naše zdravotníctvo. Nemocnice u nás túto podstatu napĺňajú už iba svojim vzhľadom (vonkajším, ale hlavne vnútorným). A kým by Maaike Neuville dostala len termín na plastiku, bola by už nej dôchodkyňa, ktorú držia nažive len prístroje.

Tento dokument stavia na tému, ktorá je už dlhé roky verejnosti známa a žiaľ stále aktuálna, ktorú môžeme ešte stále nájsť v článkoch, ktorých stále pribúda - sexuálne zneužívanie detí farármi. V dokumente je niekoľko výpovedí obetí, ktoré boli zneužívané duchovnými od mladého veku s celoživotnými následkami a teraz dostali šancu poukázať na vinníka a aspoň malým krôčikom vzbudiť väčší záujem o túto citlivú tému, o ktorej mnohí nechcú ani počuť a namiesto toho, aby sa dané veci riešili, tak sa len zametajú pod koberec s myšlienkou, že chvíľu sa o tom bude rozprávať a raz na to spoločnosť aj tak zabudne. Iba jeden muž (teda skôr dedo), vyobrazený ako prvý sa svojej obeti ospravedlnil a dokázal dať aspoň trochu najavo, že ho to mrzí. Ďalší už ale takí úprimní neboli a kamere sa vyhýbali ako čert krížu a keď už na nich došlo, tak sa obhajovali nezmyslami typu "Za to môže Satan" a podobnými suchými výhovorkami, ktorý by im neveril ani hluchý. Zarážajúce je aj to, že niektorí kňazi, ktorí majú súdom zakázané priblížiť sa k deťom (súdnou cestou to trvá kľudne aj 5 a viac rokov), tak ďalej majú pri sebe miništrantov a deti, ale najhoršie je to, že aj keď o tom cirkev vedela, tak nepodnikla žiadne kroky, čo len svedčí o tom, že cirkev vie, že ma vo svojich farnostiach pedofilov (pričom paradox je to, že cirkev pedofíliu odsudzuje) a vypovedá to o jej morálnom rozklade. Po dopozeraní tohto dvojhodinového dokumentu som sa vrhol hneď aj na druhý diel, ktorý sa trochu odlišuje od prvého dielu, zatiaľ, čo prvý diel stavia skôr na emóciách, druhý nahliada hlbšie do sexuálnych zneužívaní. Obidva dokumenty vo vás zanechajú vnútorný pocit nespravodlivosti nad samotným systémom, že všetci nad tým len zatvárajú oči a jediné, čo sa zmení, je preradenie kňaza do inej farnosti a tam to končí. Všetko to začína vo Vatikáne a končí v tých najmenších dedinách. Nechcem tým hádzať všetkých kňazov do jedného vreca, existujú aj takí, ktorých to baví a vnímajú to ako svoju prácu, ale všeobecne je katolícka cirkev jedna z najväčších pedofilných organizácií, ktorá je navyše podporovaná ľudom a dotovaná štátom. A stavím sa, že všetky tie úniky a doznania o zneužívaných deťoch je len mizivé percento z toho, o čom je spoločnosť informovaná a skutočné čísla sú niekoľkonásobne vyššie.

Na horor celkom fajn, ale samotné prevedenie mi neprišlo nejako extra zaujímavé a samotný The Boogeyman vlastne neprišiel s ničím novým, príšera, deti, čiže v podstate to, s čím prišli filmy ako Come Play, nedávno videný Cobweb a kopu iných hororov s takouto tematikou, takže keď chcete vidieť 100 krát videné a ničím prekvapivé dielo, nech sa páči. The Boogeyman neprichádza s ničím novým, samotná atmosféra je síce ako tak zaujímavá a v niektorých momentoch to vie celkom slušne udržať diváka v ako takom napätí, ale na celý film to ani zďaleka nestačí, pretože dlhé a niekedy až nezmyselné dialógy len zabíjajú podstatu filmu a podkopávajú ho ešte hlbšie. Jedná sa o ľahký a nenáročný hororík, ktorý keby bol v kategórií PG-13, nečudoval by som sa a celkom by mu to aj prospelo v tržbách. Koniec filmu a samotné rozuzlenie deja, ktoré sa snaží prísť s atmosférickým vyvrcholením, nemá taký účinok, aký by sa očakávalo a vzhľadom k tomu, že samotného "Kostlivca" uvidíme až v úplnom závere (ktorý vyzerá celkom slušne), nie je to práve to najuspokojivejšie vyvrcholenie a dalo sa z toho vyťažiť viac. Na jedno pozretie to celkom ujde, atmosférou si to tiež celkom plní svoju funkciu, celé to ale zabíja samotné prevedenie, až vykrádanie. Kto videl minuloročný Smile, tak pochopí, že tento film je svojím začiatkom skoro rovnaký - pacient spácha samovraždu a začnú sa diať divné veci. To je tak, keď otec dvoch detí a dobrý psychiater potrebuje dobrú psychiatričku.

Obrovský hype v podstate pre nič, Barbie je zdĺhavá a nudná zlátanina, ktorá záhadným spôsobom pobláznila celý svet a všetci sa z nej išli, veď viete čo. Niečo mi asi ušlo, lebo je to popisované ako romantická komédia, ktorá komédiou nie je ani zďaleka, alebo mi len utiekli všetky scény, ktoré sa (asi) snažili o nejaký ten náznak, vtipné hlášky nefungujú a nikdy v živote som nepočul slovo Barbie (a aj Ken) tak často, ako v uplynulých necelých dvoch hodinách, ale keď práve toto bola tendencia, ako ešte viac znechutiť už znechutený film, tak tu si Barbie plní svoju úlohu viac než dostatočne. Nepomáha ani slabý a nezáživný scenár, slabé vývojové prvky postáv, ktoré sú napísané dosť povrchne a nechápem obsadenie Sharon Rooney, na ktorú treba širokouhlú kameru, aby sa vôbec celá zmestila do záberu, kde navyše vykrikuje feministické poznámky, čo ma dokázalo ešte viac odradiť od následného dopozerania, ale úprimne, od Grety Gerwig sa toho veľa čakať nedalo. A už vôbec nechápem, prečo tam museli nacpať kopu otravných pesničiek (áno, Barbie je aj muzikál), ktoré sú pre dej úplne nepodstatné a len zbytočne zdržujú (mám namysli muzikály celkovo) celý film, ktorý by sa v pohode zaobišiel aj bez zbytočnej hudobnej nič nehovoriacej, skôr otravnej zložky. Ďalej sa mi len potvrdzuje fakt, že veľké a dosť ohlasované projekty Hollywoodu sa u mňa končia buď totálnym fiaskom, alebo slabých priemerných a podpriemerných skvostov, napríklad nezmyselne nadhodnotený The Last of Us a podobne. A samozrejme, veľký hype na tento rúžový odpad mal za následok napríklad, že ľudia sa rozhodli vo veľkom objednávať rúžové truhly na motívy tohto filmu. O dosť väčší bizár je ale to, že film Barbie mal slúžiť na otestovanie kvality vzťahu partnerov. Ako? Zoberte svojho partnera do kina na tento film a keď sa mu nebude páčiť, dajte mu kopačky (článok tu). A toto trhá rekordy v sledovanosti a návštevnosti kín? Vážne má toto na konte cez 1 miliardu? Videné prvý a posledný krát a tento ružový odpad splachujem do ružového hajzlu večného zabudnutia.

Spíte v posteli a z ničoho nič sa zobudíte s krvavou rukou v neznámom dome, v ktorom sa nikto nenachádza, teda okrem papierikov polepených všade po stenách s nápismi "Don´t stay in there too long", a "Don´t go outside", tak hneď začnete mať pocit, že niečo nie je v poriadku. Postupne sa viac a viac odhaľujú súvislosti tak, aby to všetko do seba zapadlo a prinieslo aspoň niečo, čoho by sa mal divák aspoň nejako chytiť. Neviem, kde robím chybu, ale mne tento počin okrem nudy nepriniesol absolútne nič, Christopher Lee Page bol síce dobrá voľba a len vďaka nemu som dopozeral film až do konca, ale čo sa atmosféry týka, sledovanie hororu, kde nájdete dva jumpscary, ktoré sú slabé ako energy drinky za 40 centov, inak povedané - nestoja za veľa, tak niekde je chyba. V podstate vlastne len sledujete zmäteného muža, jak chodí po dome a zbiera lístočky s nápismi, film je bez dialógov, občas sa tam vyskytne menšia forma monológu, ale inak celých 76 minút sa tam skoro nič nedeje, celkové prevedenie je suché, nudné a nezaujímavé, samotný koniec moc osloviť nedokázal a horor to je len na papieri. Jediné, za čo som rád, je výber sympatickej hlavnej postavy a na to, že sa jedná o úplne prvý film Davidsona, som ochotný nad hodnotením prižmúriť oko a tú jednu slabú * predsa len dať, aj keď inak by som pleskol bez váhania odpad.