glamgirl

Hotová kulinárska relácia... len mi nejde do hlavy, ako môže niekto (špeciálne kojot Wile, ale všeobecne ktokoľvek) vedieť, ako chutí Road Runner - keďže sa nedá chytiť. Dvaja malí diváci sú zlatí, hlavne výslovnosť jedného z nich pri slove "p-sychiatrist".

Nesúhlasím s názorom, že film je zlou adaptáciou knihy. Ja som síce najskôr videla film a až potom som si prečítala knihu, no obidve formy Christianinho príbehu sú pre mňa rovnako strhujúce. Hoci film obsahuje menej faktov, vynecháva v podstate len osobnú históriu hlavnej hrdinky a jej neskoršie znova a znova opakované návraty k droge; v zásade je v ňom všetko, čo je dôležité. Navyše je výborne obsadený, natočený v prostredí, kde sa to všetko dialo a je v ňom štedro použitá hudba Davida Bowieho z albumov, ktoré táto ikona narkomanov, pretože sám ním bol, nahral v období svojho berlínskeho pobytu – všetko je nádherne prepojené a ako vedľajší produkt to prináša úžasné koncertové vystúpenie Davida vo filme, ktoré ma načisto odrovnalo, hoci zaspieval len jednu pieseň (Station to Station); natočené je spôsobom, v ktorom nenormálne vynikne jeho charizma, od nástupu a prikročenia k mikrofónu cez spev a gestikuláciu... Veľkým plusom je aj fakt, že film človeka dokáže emocionálne vyčerpať a preniesť na diváka niečo z tej depresívnej a beznádejnej atmosféry anonymného sveta berlínskych narkomanov.

Dokument, ktorý sa zameriava hlavne na známych sériových vrahov-kanibalov, podrobnejšie rozoberá život a činy Alberta Fisha, Andreja Čikatila a Jeffreyho Dahmera. Hoci sa v ňom vyjadruje niekoľko odborníkov (kriminológ, agent FBI...), informačne zostáva dokument na polceste - hlavne preto, že sa zameriava viac na opisovanie zločinov a menej (hoci predsa) na osobnosť sériových vrahov. Laika pravdepodobne uspokojí prepieranie detailov vrážd, no človek s profesionálnym záujmom by prijal hlbšie ponorenie sa do zvrátených myslí. Výborný dokument pre širokú verejnosť. (Čo ma však dvíhalo zo sedacej polohy je český preklad "serial killer" na "masový vrah" - ide o zámenu pojmov, sériový vrah nie je to isté, čo masový vrah!)

Vydarené spojenie Davidovej hudby a jeho herectva v promo filme k piesni Blue Jean. David v ňom stvárnil dvojrolu; ako neúspešný Vic sa snaží zbaliť dievča predstieraním, že sa pozná so speváckou hviezdou Screaming Lord Byron-om. Hoci je pre Vica takmer nemožné dostať sa na Byronovu show, nakoniec sa mu to podarí, dokonca sa dohodne s Byronom, aby sa pri ňom zastavil a pozdravil ho. Akcia sa však pre Vica neskončí dobre, jeho potencionálne dievča odchádza s Byronom a Vic zostáva sám. Film obsahuje narážky na Davida a jeho kariéru; David si uťahuje sám zo seba nielen prostredníctvom manierovej star Byrona ale aj (tragi)komickým zobrazením Vica.

Čiernobiely nemý krátkometrážny snímok plný paranoie. David Bowie ako oživený obraz už vo svojich začiatkoch dokázal svoje herecké kvality.

Aj keď film Zámena nie je práve klenotom kinematografie a nevyznačuje sa ktovieakými kvalitami, rozhodne mu nechýba potenciál; akurát je natočený viac harlequinovsky, než je preň vhodné. Ale to až v druhej polovici, keď nastupuje aj romantická zápletka okorenená intrigami, prvá polovica je vcelku príjemná a dynamická. Herecké výkony kanadsko-maďarskej produkcie sú zväčša priehľadné a nepresvedčivé a celé to pôsobí akoby narýchlo zbuchnuté, no nedostatky zase vyvažuje hudba, zábery Paríža, kostýmy a dynamický strih. Všetko je také pol na pol a dokonale priemerné, no nemôžem si pomôcť, vždy si tento film rada pozriem.

Romantický film bez zbytočného pátosu a presládzania o tom, ako sa dvaja rozdielni ľudia žijúci v odlišných svetoch musia spoznať a prispôsobiť sami sebe, aby mohli byť spolu. Marceau a Lindon svoje úlohy zvládli veľmi presvedčivo a prirodzene. Filmu prospieva aj intelektuálny nádych. Niektoré zábery by si zaslúžili zarámovať, pretože zachytávajú atmosféru okamihu. Hudba osemdesiatych rokov je fajn, ale titulná pieseň je krásna a reprezentatívna. Veľmi európsky a môj obľúbený romatický film.

Z tohto animovaného filmu vyžaruje silná nostalgia za časmi nevinného detstva podčiarknutá precíteným úvodným slovom Davida Bowieho a nádhernou hudbou Howarda Blaka - pri piesni Walking in the Air som si dokonca trochu zaslzila. Predlohou pre film je detská knižka Raymonda Briggsa, z ktorej tvorcovia prebrali nielen autorov štýl animácie ale aj bezslovnú koncepciu. Čarovný svet detskej fantázie je konfrontovaný s realitou a tento princíp spolu s ostatnými zložkami filmu robí zo Snehuliaka nestarnúcu vianočnú klasiku.

Dala by som * navyše za Roberta Schwartzmana v roli Michaela a za skladbu Blueside (Rooney), ale to by som už asi nadhodnocovala film...

Zmiešame spolu dávku dobrodružstva, histórie a romantiky, pridáme staroegyptskú kliatbu, trochu nadprirodzena a okoreníme to vtipnými hláškami. Po spracovaní získame film Múmia, ktorý patrí medzi moje obľúbené. Nie je novinkou vo svojom žánri, no spája v sebe presne tie ingrediencie, ktoré na mňa zaberajú. Stephenovi Sommersovi sa nedá nič vyčítať, ale čo robí Múmiu takým filmom, akým je, sú herci a ich postavy - dobrodruh Rick (Brendan Fraser), neuznaná egyptologička Evelyn (Rachel Weisz) a jej brat Jonathan (John Hannah), ktorý asi nikdy nedospeje, no a v neposlednom rade sám Imhotep (Arnold Voosloo). Vtipné scénky a zábavné hlášky nás sprevádzajú celým filmom. (Zo slovenského prekladu sa mi veľmi páči Beniho nadávka "do psej matere!".) Okrem toho sa spolu s postavami môžeme prebehnúť po temných chodbách hrobky, previezť na ťavách a vypočuť si trocha hieroglyfickej egyptčiny. Lákavé, nie? Takže, zhrňme si to: Mám rada staroveký Egypt (ako asi každý), mám rada múdre ambiciózne ženy a mužov, ktorí v sebe majú šarm zlých chlapcov, ale pritom sú milí a pozorní. Mám rada napätie rozvíjajúcich sa vzťahov a mám rada nepodarených vtipných bratov, ktorí vždy dokážu odľahčiť situáciu. Mám rada dobrodružstvo a šťastné konce. A preto mám rada tento film...