Daddko

Preklad ruského Lyudoyed (Людоед) je kanibal. Toto nie je horor a podľa kontextu filmu mám zato, že Kanibal je označenie celého predošlého sovietskeho bezprávneho režimu. Bolo natočených niekoľko filmov o Gulagoch, tento je najsurovejší s vysokou výpovednou hodnotou. Režisér Gennadi Zemel sa narodil v roku 1952 Litovským rodičom v Gulagu pri Karagande a asi aj preto sa inšpiroval touto témou. Film bol natočený na základe skutočných udalostí ktoré sa odohrali v dňoch 24.5.- 26.6. 1954 v Gulagu Kengir v centrálnej časti Kazachstanu (ťažba a spracovanie medi). Bola to najväčšia vzbura v sovietskych Gulagoch vyvolaná sadistickým jednaním vedenia tábora vrátane trestov smrti bez súdu. V Gulagu bolo cca 5200 trestancov, muži – politickí, kriminálnici a ženy. Počas mesiaca vytvorili spoločné vedenie, akúsi komunitu, ale ich požiadavky neboli splnené. Ukončenie vzbury bolo rýchle. 26.6.1954 o 3:30 na tábor zaútočili tanky, rakety, vojsko (+100 psov) a za 1,5 hod bolo po všetkom. Historicky je zaujímavé že Berija po smrti Stalina chcel Gulagy pomaly rozpúšťať, lebo boli ekonomicky neefektívne (v máji 1954 bol už pár mesiacov mŕtvy a Chruščov spustil kult osobnosti až v 02/1956). Film je natočený na špeciálnom filme „žltého“ podfarbenia aby mal efekt dokumentárneho filmu. Vrele doporučujem tým, ktorí sa touto časťou dejín zaoberajú. Film má vysokú akčnosť, žiadne typicky ruské snívanie, siahodlhé sentimentálne spomienky. Osobne pre surovosť asi 2 x nepozriem. Jasných 5*

Otec, dcéra a dvaja synovci otročia na neúrodnej zemi ktorá ich nedokáže uživiť. Aj posledná úroda je sotva polovičná. Otec – gazda rieši možnosť záchrany výhodnou svadbou svojej dcéry, najprv s nemajetným susedom, ktorého bez najmenšieho váhania zamení za lepšiu partiu Švédskeho zámožného veľkostatkára i ked Švédi sú v Dánsku nevítaní. Cena výhod je napokon morálne privysoká: poruší slovo sedliaka, dopustí sa podpaľačstva, nepriamo zapríčiní smrť mladšieho synovca a podieľa sa na likvidácii staršieho a kolaboruje s príšelcami. Stráca tvár kôli mamonu ? Odsúdiť , neodúdiť jeho konanie ? Dohnal ho k tomu strach o prežitie ktoré možno prežívame aj v týchto dňoch. Na vojne sa používala veta „Keď nejde o život ide o ho...“. Toto odľahčenie žiaľ už v týchto časoch neplatí.

Filmov na tému vzťah študent a učiteľ je niekoľko (napr. https://www.csfd.cz/film/38079-vsechno-je-jak-ma-byt/prehled/) Nie je to môj žáner, skôr zvedavosť ako žije Rusko za Železnou oponou demokratickej cenzúry. Je to o adolescentovi ktorý sa sám povýšil na mladého muža a doučovateľke Francúzštiny. Smutná dráma so studenou atmosférou, pokľudná bez extrémov. Skvele zahrala nestárnúca Natalija Vdovina. Páčilo sa.

Úplne neznámy film známeho maďarského režiséra Zoltána Fábri,len čosi na imdb. Zachytáva temer neznáme osudy námedznej pracovnej sily v Nemecku počas 2. sv. vojny. Na rozdiel od POW t.j. vojnoví zajatci či už vojaci alebo civili odchádzali za prácou do Nemecka dobrovoľne. Nepoznám Maďarské štatistiky, ale na Slovensku v r. 1939 tam odišlo za prácou až 90.000 pracovníkov, postupne to klesalo na 40.000 v r. 1943 a napokon s bombardovaním Nemecka to skončilo. Žiaľ, niektorí sa už nestihli vrátiť a o ich osude sa nič nevie. Dôvod bol finančný, mzdy vysoko prekračovali slovenské pri nadhodnotenom výmennom kurze RM. Takto do Nemecka začiatkom roku 1943 odchádza aj skupina maďarských sedliakov stredného veku. Mali šťastie, ľudský veľkostatkár,slušné ubytovanie, dostatok stravy. Vojna sa ich nejako nedotýkala i keď videli ako sa Nemci správajú k POW. Je to zároveň film aj o duši Maďarského sedliaka, vrchnosť si ctí, tvrdo pracuje, je pobožný, myslí na rodnú vlasť ale keď mu niekto siahne na práva skypí mu horúca krv. Viacmenej všetko dobre dopadne, ale po roku v Nemecku mužskú časť skupiny čaká doma nepríjemné prekvapenie. Ešte sa vojna neskončla a bude asi ešte horšie.

Nehodnotím kvalitu dokumentu ale tých ľudí ktorí bojovali za záchranu prírody voči arogancii nenažraných spoločností. Film mohol byť lepšie spracovaný aby tomu rozumel aj amatér. Mohol byť doplnený o tú ekologickú katastrofu čo nastane pri ťažbe (napr. odkaliská, čo je ropné jazero so všetkými chemikáliami pri ťazbe ropy) A potom logistika odvozu, v kýbloch by to asi nenosili. Autá alebo potrubie v panenskej prírode ? Je toho fúra negatívnych vplyvov na ŽP. A úradník ktorý to odsúhlasí ťažbu a spracovanie ropy (plynu) asi nikdy ani nevidel. Inak by musel vedieť čo to tam bude za "Eldorádo". Mohol by som ešte veľa napísať, zažil som tých arogantných amerických zmrdov pri podobnom projekte.Aj cez mŕtvoly a po nás potopa. Našťastie skrachovali.

Sú dva filmy - bitka o Ržev (a určite aj dokumentárne).Tento a Bitva o Ržev (Saška) z roku 1981. Nejdem popisovať dejiny „Mlynčeku na mäso“, tých zdrojov je nekonečno. Tento je na motív príbehu Vjačeslava Kondrateva z roku 1991. V roku natočenia (2019) už zachytáva logickú realitu aká bola na bojisku a nie ako ju prezentovala sovietska propaganda, o vedúcej úlohe strany nič, naopak. Politruk je roztrasený a bez autority, dôstojníkovi NKVD (výborná mentálna analýza týchto ľudí) sa či už veliteľ jednotky alebo vojak vzoprie, to nebývalo. Nazval by som to vojenská psychodráma jedného dňa bojov so všetkými ľudskými vlastnosťami na vzorke sovietskych vojakov. Takí i onakí, hrdninovia aj zbabelci, presvečení fanatici aj reálne mysliaci ľudia, čestní aj podliaci. A keďže je to Ruský film má to aj nacionálny podtón. Žiadne špeciálne efekty, nakrúcalo sa v reálnych podmienkach zimy (-30C), bojové scény na slušnej úrovni i keď Oslobodenia to nie je. V Rusku sa film chytil, práva kúpili viaceré krajiny (USA, Japonsko,...). Slabé hodnotenie na ČSFD pripisujem nespokojnosti diváka očakávajúceho „Mlynček na mäso“.no najmä Rusofóbii niektorých kolegov.  Je asi len pre fajnšmekrov vojenskej histórie a Ruských filmov. 5*

V ´70 rokoch som mal 1 Emersona Fittipaldi a potom James Hunt. Veľký rešpekt Niki Lauda ako závodník a Lauda Air, to bola radosť cestovať. Dnešné Laudamotion s tým nemá nič spoločné a navyše nikdy neviete či nepôjdete späť Ryanair. Lepší film ako Le Mans ´66.

S históriou to má asi čosi spoločné, ale ostatné k obdobiu r. 1945 - vojnový stav, kultúra, zvyky atď - ATÓMOVÝ odpad.

Vietnamský syndróm nepustí ani po desaťročiach, tak sa treba pofúkať nejakým tým hrdinom. Len zaujímavosť, videl som fotografie a videá z Vietnamu - poznávací zájazd. Podzemné tunely. pasce atď. Pri úteku našiel Dieter Dengler v džungli topánku, Vietcongu asi nepatrila, temer všetci chodili v Ho Či Minových sandáloch vyrobených z pneumatík.

V roku 1962 královali na šachovnici Boby Fischer a Armén (sovietsky) Tigran Petrosian. Ide teda o vymyslený príbeh a Poľskú antiruskú kampaň. To nemusím. Generála KGB skvele zahral Aleksei Serebryakov.