Daddko

Čo už len povedať o OSN ? Asi ako mŕtvemu hubertus, jedna rezolúcia za druhou a nič. A aby som doplnil tento film tak USA v OSN rokoch 1993/97 zastupovala Krvavá Balkánska mäsiarka Madeleine Albright, ktorá neskoršie nechala „humanitárne“ bombardovať zakázanou rádioaktívnou muníciou Srbsko bez schvélenia BR OSN... блядь !

Kazachstan má pozoruhodnú kinematografiu, žiaľ v končinách Európy temer neznámu. Kelin je zvláštny film v niekoľkých ohľadoch. Vo filme divák nepočuje slovíčko, len výkriky, vzdychy a zavýjanie vlkov (titulky jednoducho nie sú). Hrajú ochotníci a možno práve preto výborne. Film opisuje obdobie dejín kdesi v Kazašskom horstve v ktorom rodiny žijú pôvodným životom kočovníckych pastierov do ktorého ešte nezasiahli šíritelia náboženstiev. Duchovno partí mystike a šamanom. Nevesta Kelin dospela a je na predaj. V čestnom tendri ju vyhrá bohatší z dvoch záujemcov, ale tu platí právo silnejšieho, prežiť a zachovať rod. Tomuto sa podriaďuje všetko. Skvelý dej a niekedy až zatají dych. Feministky a zástancovia Istambulského dohovoru očakávejte šok. Ako povedal prenesene jeden SK min. pôdohospodárstva, žena patrí tomu - kto ju obrába...a keď sa pominie otec, pokračuje syn.

Zabité 2 hodky, čistý odpad, ПИЗДЕЦ !

Najnebezpečnejším tvorom v tajge je človek, také je asi posolstvo filmu Uprchlíci. Dej sa odohráva v roku 1907 kdesi v Ruskej tajge. Tam cárska polícia posielala do vyhnanstva kriminálnikov aj odporcov režimu. Pavel je atentátnik, ten je na nútených prácach. Ale so skupinkou podobných sa mu podarilo utiecť. Na podobných poľujú Lovci hláv, vyvrheli spoločnosti... len nie sú v žalári. K vyplateniu odmeny postačujú aj odrezané uši. Zákon tajgy je nemilosrdný : kto je silnejší je v práve a nemá hlad. Pavel má šťastie, v úteku mu pomáha nemá Usťja,v tajge vyrastala a dokonale ju pozná. A na záver sa divák dočká myšlienky v prvej vete komentáru. Skvele sa dopĺňa dvojica Jelizaveta Bojarskaja a Pjotr Fjodorov, aj ostatní herci ako mužik a poľovník z roku 1907. A divoká príroda tajgy – šamani, medvede, vlci a kočovní pastieri to umocňujú.

Šedý priemer, na poľský film s tak vysokým hodnotením sklamanie.

Tento druh filmov pozerám zriedka, ale neľutujem.Ako rozprávočka kde sa to všetko zamotá ale koniec dobrý, všetko dobré.Z hlavných protagonistov žiarila ľudskosť a dobrota,takým moja stara mama hovorila "Dobrý člověk".

Keď som to porovnal s tématicky podobným Bittere Ernte tak je to čistý odpad.

Skvele zahral Joaquin Phoenix a dobrý podmáz ďaľšieho psychopata Gary Glitter Rock ´N Roll – (bručí v base). Majstrovská scéna z celého filmu. Ostatné klasik Hollywood, vytĺcť peniaze scénami vrážd, revolty, šokom. Tuto hral prím chudák psychopat. A divák si na konci uľahodený povzdychne.... a predsa si nežijem až tak zle. Netuším koľko ČSFĎákov to tam videla na vlastné oči. That´s Amerika, ako za čias Sever proti Juhu, len teraz každý proti každému. WTF ?

Najlepšiu historicko-zemepisnú knihu o Kaukaze som čítal od Emanuela Faita „Kaukaz“ z roku 1894, vydala Matica Česká. Odvtedy sa veľa zmenilo. Dej sa odohráva v oblasti dnešnej Ruskej federácie Kabardino- Balkaria (75% Islam) pod Elbrusom, susedia sú Čerkesi, Osetínci, Gruzínci trochu ďalej Čečenci. Netreba viacej, mlelo sa to tam stáročia. Drsná príroda, drsné povahy otrlé v nekonečných bojoch, ani 21 storočie to nezmenilo. A tento film to potvrdzuje, v rodine nepoznáš ani brata, so susedmi na život a na smrť. A drevorubači -horali to volaním polície alebo sanitky neriešia. Veľmi dobrý, nekomerčný film asi pre málo priaznivcov takýchto Ruských in natura filmov.

Oko za oko, zub za zub. Rusko -Maďarská história nie je práve najlepšia, v 1849 ruskí kozáci dali világoš Lajosovi Kossuthovi pri Világoši, 1 sv. vojna v Rusku v zákopoch, 2 sv. vojna a potom Kádarov gulášový komunizmus pod Moskvou. Film začína v roku 1944, to už Maďarské vojská (2 armády) utrpeli ťažké porážky na Done a pri Stalingrade a sovietska armáda prichádzala na územie Maďarska. A kruto sa mstili, všeobecne známe rabovanie, popravy a znásilňovanie žien. Ako každá Európska krajina aj Maďarsko/Juhoslávia malo nemeckú menšinu, Švábov. Tí boli prví na muške, pochytaní a poslaní do Gulagov. V tomto prípade kdesi do Donbasu. Keď si takýto film človek pozrie možno sa zamyslí ako to mohli v tých podmienkach prežiť. Otrocká práca, nedostatok stravy, týfus, svrab...Jediné čo chýba je neľudské zachádzanie Červenoarmejcov (na moje prekvapenie). Irén, hlavná postava prežila 5 rokov v Gulagu len vďaka tomu, že sa do nej zamiloval Šváb Raimund z Vojvodiny. Jeho 5 pravidied prežitia s nádejou vrátiť sa k najbližším sa osvedčili. Iní z toho vykľučkovali lepšie, taký diktátor Miklós Horthy si to dožil v pohode v teplom Portugalsku aj so sponzoringom bohatých židovských rodín, toto nikdy nepochopím prečo nesedel v prvom rade v Norimbergu odkiaľ ho Američania prepustili ( napr. vyvražďovanie Srbov a Židov v Báčke 1942 !!! ) A kto súhlasil s deportáciou takýchto nevinných do Gulagov si divák vypočuje na konci.