Daddko

Režisérka Ангелина Юрьевна Никонова sa narodila v Rostove na Done, študovala v NY kde aj dlho žila a toto je jej filmový debut. Natočila to za 29 dní vo svojom rodisku, rozpočet 17 k USD a alfa samca policajta hral neherec - skutočný policajt. Dej filmu je o tom ako keď „koze je dobre tak ide tancovať na ľad“. Film bez myšlienky, posolstva, ponaučenia či vízie. Hlavný cieľ dosiahla, šokovať ako Lars von Tier. Hlavná hrdinka je psychicky narušená osobnosť chýbajúcej hard core sex až masochizmus, ktorý si dopraje s durakom policajtom. Ak k tomu pridám aroganciu (oslava narodenín), nadradenosť vďaka otcovej hrubej peňaženke, permanentná nevera a pomsta mužovi dobrákovi blíži sa charakterovo pomaly k Irene Čubirkovej. K tomu akýsi ženský sociál. náboj a dezolátny stav životných pomerov v Rusku pre potešenie Rusofóbov. Neudalos !

Knut Hamsun sa od detských rokov musel starať sám o seba, nemal hotel Mamina. V rokoch 1886-88 žil ako nádejník v USA a ako to tam zažil a všeobecne vnímal napísal v diele Z duchovného života Ameriky. Bol odporcom anglosaského kolonializmu, strieľania Indov, koncentračné tábory (vymysleli Briti dávno pred Hitlerom) v Juhoafrickej rep., podriaďovania si národov a novodobého priemyselného otroctva. V roku 1920 sa stal z neho ikona Nórov. Začiatkom vojny Britský imperializmus pokračoval, svojvoľne zamínovali pobrežie Nórska (vývoz švédskej rudy do Nemecka) a do krajiny vtrhli britské vojská. Že do vojny Nórsko posielali mladých chlapcov s 3 patrónami s tým asi nikto nesúhlasil. Tento Nórsky patriot protestoval proti Nemeckému protektorátu, za to čo povedal Hitlerovi ho z Berghofu vyhodili, snažil sa oslobodzovať väzňov. Jeho nešťastím bola jeho manželka, to bola jasná kolaborantka. Všetko mu filtrovala, dostala ho politicky a myslením mimo realitu a zneužila ho, čo sa vlastne deje ani netušil. Hamsum držal len svoju „lajnu“ protibritského a protikoloniálneho postoja posvojom a neotočil ani pri súdnom procese. To si vážim.

Pekná historická exkurzia do dejín Ukrajiny rokov 1937-1947 v mnohonárodnostnej oblasti Bukoviny. V 1971 roku sa samozrejme tvorcovia vyhli dvom historickým faktom: hladomoru v rokoch 1932-33 na Ukrajine, Južnom Rusku a Kachastánu ktorý prispel k nenávisti Ukrajincom voči Moskaľom. Čosi o tom hovoria aj filmy Поводир (2013) alebo Голод 33 z roku 1991 .Nečudo že nemeckú armádu väčšinou vítali ako osloboditeľov a mnoho Ukrajincov bojovala na oboch stranách -Banderovci a Červenoarmejci. A nenávisť pretrváva dodnes, hrdlorezovi Banderovi ( a na Slovensku sme si ich zažili v 1945-47) postavia pomník a pred nedávnom za veľkej slávy demolovali pomník najlepšiemu veliteľovi ČA Žukovovi. A takto to bolo aj v rodine Zvonarov, kde doslovne bojuje brat proti bratovi. Akosi mi tie zvyky, príroda a pomery pripomína Slovensko kdesi na Orave na konci 18 storočia. Chudoba, políčo kamenne, obrábanie ako otroci. Rumunskí žandári ako maďarskí žandári Csendőrség s pierkami z kakaša (kohúta) na klobúkoch. Rúbanie dreva a pltníci, folklór ako Gurali. Len ten trombón mi tam vadí, to je iná muzika ako robí Goran Bregovič a jeho Brass štýl. Spokojnosť 5*.

Tak taký záver som nečakal. Jasný trezorový film. Až s pádom komunizmu vyšla pravda najavo. Partizáni sa tiež delili na hrdinov a vojnových zločincov, ktorým sa ani po revolúcii nič nestalo. Nebol to síce pravý partizán, ale posledne som si prečítal o krvavom Cyrilovi (Kuchta).Tohto si dokonca v r. 1991 osobne uctil vtedajší predseda česko–slovenského parlamentu Dubček. Tak komu česť, tomu česť.

Učňovské roky kráľa Balkánskej kinematografie Emira Kusturicu. Úplne iné ako jeho ďaľšie filmy, našťastie. Dobrá téma ako sa za režimu dostanú niktoši k moci a platí to všeobecne. Téma fašistickí Ustašovci je len jemne naťuknutá, tí stvárali iné zverstvá (Jasenovac). Možno aj kôli tomu že ešte žil Tito aj s jeho filozofiou nejatriť staré rany. Nič nepomohlo, o pár rokov sa začala bratská vojna a tlie to tam ďalej.

Trochu s náboženským a rasovým podtónom, ale neuškodilo. Skvelé.

Do tretice všetko najhoršie. Nedopozeral, jedno a to isté dookola.

Hrdý to názov filmu: Bojovníci. Keď som videl po pár minutách ako civil vezme španielskemu vojakovi nabitú flintu, potom ho vlastný spolubojovník 155cm/60 kg tintítko kopne do zadku a vlastní sa medzi sebou pobijú, bolo hneď jasné ako dopadnú. Pomyslel som si na španielských frankistov a republikánov, asi sa v hrobe otáčajú. Ale čo urobíš keď je aj v španielskej armáde ráno maňana, poobede 2 hod siesta a večer fiesta. Nepochopím ako sa môže stať profesionálnym vojakom žena a ešte aj vlastným spolubovníkom nesie jedinú flintu ktorú majú. Ale nakoniec všetko dobre dopadne, tieto myši, ktoré najprv rozstrielaľi ako rešeto zachráni Kosovská oslobodzovacia armáda UCK financovaná Albánskou mafiou a podporovaná Balkánskou mäsiarkou Albrightovouá (tá a jej klanoví prívrženci na oplátku dostali potom v Kosove za zásluhy telecom a strategické podniky). Stále ale platí a platiť bude: Косово је Србија !/Kosovo je Srbsko! Dobrý komentár verbal.

Psychologická štúdia ponorkovej nemoci dvoch šialencov popíjajúcich špiritus v Grónsku. Tretí člen posádky to našťastie skoro pochopil a zmizol ešte pred tým ako si tí dvaja podpálili strechu nad hlavou. Ale aj ten mal smolu. Určite 2x nepozriem. 2* za krajinu a psov.

Nerozumiem tomuto filmu a asi som to nepochopil v porovnaní s vysokým hodnotením priateľov na csfd. Ako keby si Poliaci robili sami zo seba posmech a ich odboja vo WWII. Pokiaľ to mala byť komédia, tak asi nemám zmysel pre humor. Manželka je milenka maďarského husára, manžel je odbojová spojka ale spije sa so spojovateľkou a potom má námornícky krok a ťažkú opicu, zabalia to do Varšavského povstania... Horko ťažko som vytlačil. 1*