Daddko

Ruský špión kôli ktorému právny štát Švédsko zneužije tajnú políciu, Srbi nájomní vrahovia (bývalí sniperi), ktorých zbije pisálek od novín ...to je neuveriteľná zápletka. Lepší by bol námet ako im to tam islámski teroristi rozbíjajú v no-go zónach (film vyprodukovali Švédsko, Dánsko, Nemecko).

Na svoju dobu odvážny film. Zachycuje život statkárov a poľnohospodárskych robotníkov kdesi na severe Talianska od začiatku 20 storočia po ukončenie 2 svetovej vojny. Začalo to dobre, ale potom sa z toho stal jednostranný pohľad na historické udalosti, akási komunistická propaganda. Taliansky fašizmus nebol nemeckým nacizmom. Po nástupe Mussoliniho za prededu vlády ministri neboli jednofarební čiernokošeliari. A boli aj červené košele, ktoré sa vo filme neobjavujú. Taliansko po vojne bolo hospodársky omnoho slabšie ako porazené Nemecko. Do roku 1926 sa toho veľa zmenilo k lepšiemu, nastal čas prosperity. Potom Mussolini nastolil tvrdú diktatúru, spojil sa s Hitlerom a začal sa pád. Jedna porážka za druhou, bosích Etiópčanov ešte zvládli ale Severná Afrika, Albnánsko samí neúspech a katastrofa v Grécku. Musel zasiahnuť Wehrmacht a viacmenej to bolo šťastie pre ZSSR lebo operácia Barbarosa sa oneskorila a Blitzkrieg na východe zastavila ruská zima, inak by sa Nemci dostali hravo do Moskvy.Film má prvky Felliniho natur postavičiek, skvele zahral negatívca Attilu Donald Sutherland. Koniec filmu zlý, čistá komunistická propaganda. Neviem prečo, jeden z nádejníkov k politike hovorí “Neviem čo je socializmus, mám len hlad“. Predčilo to aj sovietske budovateľské filmy. Plus, mínus je to za 3*.

Kombinácia scenára kde sa prelínajú aktivity nevidiacich a masakrom Židov v roku 1942 Horthyovskými vojskami a pašovaním zbraní do Kosova je ako kapustnica s višňami v liehu a posypaná horkou čokoládou. A herecké výkony nehodné ani amatérov k tomu. Odpad odpadov !

Tak to dal režisér Lugin a jeho syn Alexander, ktorý napísal scenár príliš veľa na lyžičku vojenským veteránom a obhájcom vojny v Afganistane. Afganistan bol sférou záujmu Ruského a Britského impéria už v 18 storočí, ale vojnu viedli len Briti. Podpora Afgánskych komunistov zo strany ZSSR a Talibanu na strane USA nakoniec viedla k útoku sovietskych vojsk v roku 1979 a vojna trvala do r. 1989, kedy nastal ekonomický kolaps ZSSR a jeho postupný rozpad. Na strane ZSSR padlo 15 tisíc vojakov a 50.000 zranených. Na strane Afganistanu sa straty odhadujú na 1,0 mil. mŕtvych a prevládajú civilisti. Film (05/2019) podľa mňa opisuje čo sa tam skutočne dialo, tentokrát bez heroizmu a romantických scén. Blížia sa posledné dni pred stiahnutím 108 motostreleckej divízie, nikomu sa už nechce zomrieť. A komplikácie narastajú, je zostrelený syn veliteľa generálporučíka a skončí v ako zajatec mudžahedínov. Konšpiračné hry, mudžahedíni kupujú ruské zbrane od staršinov, KGB platí výpalné mudžahedínom za voľný prechod, zrada, šmelina a vojna bez pravidiel. A na konci pomsta sovietskeho veliteľa. Skvelé a reálne bojové akcie, psychické kolapsy pri zastrelení prvého vojaka a výčitky svedomia nad spálenou zemou a mŕtvymi. Veľmi dobré herecké výkony málo známych hercov. Gen. Gromov, veliteľ 40 armády v Afganistane to označil ako rusofóbny film. Ja súhlasím s kritikou :" V Bratstve nie je takmer nič, o čom by sme nevedeli o vojne v Afganistane, ale hlavné posolstvo filmu je iné. Bratstvo je pacifistický film, ktorý zachytáva detaily, realitu, psychologickú rovinu, emócie a nečakané zvraty . Bratstvo je prvým skutočným filmom o Afgánskej vojne". Asi sa dnes v Rusku nenájde nikto, kto by si to chcel zopakovať. Film na úrovni Čistilište o Čečenskej vojne. Bez váhania 5*. Pozn.: ku komentáru Petry Procházkovej som sa neprepracoval, ale keďže bola z Ruska vyhostená ako persona non grata a píše do SME a DeníkaN je jasné v koho drese s 50 stars jazdí. Keby boli metále za Rusofóbiu a Islámofíliu tak ich má.

Film srbského režiséra Zorana Mašireviča, ročník 1960 ktorý sa narodil na srbsko-maďarskej hranici. Vyštudoval FAMU u prof. Václava Vorlíčka. Dej sa odohráva po skončení 2. sv. vojny v mnohonárodnostnej Vojvodine, kde okrem majoritných Srbov žijú silné komunity Nemcov, Maďarov, Slovákov a Rumunov. Vojna sa síce skončila, ale Titovi partinzáni rozpútali novú – vysídliť Maďarov, Nemcov, pozatvárať nepohodlných a začína kolektivizácia. Starousadlíkov nahrádzajú prisťahovalci z národov Juhoslávie, pôda sa dostáva za zásluhy (partizáni). Ale nie nadlho, komunisti nerozlišujú medzi starými vlastníkmi pôdy a novousadlíkmi. A tak sú všetci týraní rovnako. Takú krvavú kolektivizáciu myslím nezachytil žiadny čsl. film. Mučenie, zatváranie (Goli otok), rabovanie a snaha o vyhladovanie (plnenie kontingentov) z detí sa stávajú udavači vlastných rodičov. A k tomu trochu maďarského šovinizmu a lokálpatriotizmu, ktorý sa však rozplýva vzájomným porozumením, láskou a spoločným utrpením. V širších súvislostiach sa film mohol začínať vtrhnutím fašistického Horthyovského vojska do Vojvodiny v 1941, vyvražďovanie Srbov a židov (tých na okupovanom území vyhladili aj bez koncentrákov), oslobodením a kolektivizáciou. Takto by to malo výpovednú hodnotu ako napr. film Sokol ga nije volio https://www.csfd.cz/film/233616-sokol-ga-nije-volio/komentare/ Aj vzhľadom na to dávam 4*

Akční / Krimi / Thriller ...ja by som dodal s prvkami komédie, ladený protiukrajinsky a rasisticky. Povedať dnes niekomu v USA čiernej pleti že je neger tak to Afro-Američania vypália aj Dolný Manhattan. Starší brat Tatar (Viktor Suchorukov) tam odchádza s heslom „Slobodu Angele Davis“, kto už si dnes spomína ako sme za sociku na ZDŠ všetci od prvákov podpisovali petíciu aby túto komunistickú Afro-Američanku pustili z basy. A cestu staršieho brata Tatara z Moskvy do NY som si prehral 3x, od usmievaj sa... to majú radi, cez vot dyurody (zmrdi) až po nadávanie Ukrajincom do banderovcov. Viacej netreba, komentárov je tu dosť, je to čistých 5*. Len.... vždy mi príde ľúto že ikona ruskej kinematografie Sergej Bodrov ml. už tu nie je. Česť jeho pamiatke.

X-té psychické vydieranie na tému deti a Holocaust. S úcty s obeťami Holocaustu 1*.

Dej sa odohráva za vlády najväčšieho z cárov Ruska Petra Veľkého. Rieka Tobol oddeľuje Ruské impérium od kočovných hôrd potomkov Džingischána : Джунгары = Kalmici. Títo bojujú s Čínou, dobývajú východný Kazachstan. Mesto Tobolsk je centrom gubernie a gubernátor skorumpovaný miestny vládca. Peter Veľký po víťazstve pri Poltave nad Švédmi ďaľšiu vojnu na východe nechce, buduje ľodstvo a stavia St. Petersburg. Ale intrigami je cárska armáda vtiahnutá do boja. Toľko história. Film je pre mňa sklamaním, s druhotriednym režisérom, hercami a zlým scenárom toho veľa nenarobíš. Navyše historicky veľa nezrovnalostí. Bojové scény amatérske, sentimentálne limonádové scény, bojovníci po boji čistučkí a vyžehlení. Jediný s kým som bol spokojný je len Dmitrij Ďužev ktorý hraje cára Petra Veľkého, ten ostatných výškou aj výkonom predčil o dve hlavy. Žiaľ slabé 3* a z toho jedna za výkon Ďuževa.

Najhorší film čo som doposiaľ s Clintom videl.

Pokračovanie platenej Rusofóbie režiséra Loznicu. Ako môže Bielorus trvalo žijúci v Nemecku podporovať režim novodobých Banderovcov? V Rusku sa neukázal ani nepamätá. ПИЗДЕЦ !