Daddko

In natura film, nekonečná, nevľúdna krajina na konci civilizácie ktorá má však svoje čaro a v ktorej človek je nezávislý a slobodný, prostredie kde môžu žiť len silný jedinci žijúci polodivokým životom. A k tomu sonda do Ruskej duše. Hlavnou postavou je mladý lekár Miťa, nik nevie ako sa tam dostal. Jeho ordináciou je polorozpadnutý dom bez tečúcej vody, lieky temer žiadne, sanitku nahrádza konský záprah a voz, operačný sál je kameň pod holým nebom. Hygienik od Čiernej/Tisov na západ len neveriacky hlavou krúti. Nevypĺňa lajstrá zdravotným poisťovniam, zato však musí ovládať morzeovku a našťastie ešte neprepadol všelieku vodečke. Veľa práce nemá, klienti sú miestni obyvatelia zväčša pastieri, jeden 40 dní pije a doktor ho preberá z delíria špeciálnou metódou resuscitácie šokom (len pre silné povahy), silné vášne sem tam končia streľbou, tak na príjem vozia aj postrelených a porezaných. Doktor ako doktor, tak aj krava je pacient. A čomu by lekár neuveril je mystérium zmŕtvych vstania na vlasné oči. Koľko divákov tohto filmu sa zamyslelo a chceli by žiť aspoň na chvíľu týmto neuponáhlaným in natura životom v nekonečnom obklopení prírody, bez politikov, masírovania médiami a všeobecnej nevraživosti. Že to zatiaľ nik nedal do odpadu svedčí o pozitívnom prijatí divákmi. Nič nemení ani fakt že celý film je fikcia. Nechápem prečo to ide ako príbeh z Kazachstanu. Toto nie je typický stepný Kazachstan s jurtami, stádami oviec, volne sa pasúcich tiav. Kazachstan má na dĺžku 3300 km, to je Bratislava – Moskva a späť, 9 najväčššia krajina na svete. Vo filme je možno Kazašská pahorkatina kdesi na hranici s Čínou, step je absolútna rovina kde ani po niekoľkých hodinách jazdy autom neuvidíš kopček. Pastieri Moskali? Nepredstaviteľné, tento film by som zaradil časovo do obdobia rozpadu ZSSR, Rusi to tam len riadili, velili vojskám a polícii a samozrejme dávali príkazy ÚV Kazachstanu. Vypasené stáda kráv na tej vyprahunutej zemi bez vody? Možno, ale len na jar keď sa to všeko na chvíľu zazelená. Jedinou aziatkou (aziatom) vo filme je aj tak Ruská herečka. S hercami na csfd je to poprehadzované, Miťu hraje Oleg Dolin, ruského policajta skvele zahral známejší Roman Maďanov. Asi humoru mohlo byť viac, ale jasných 5* a dal by som ešte jednu pri spomienkach na chvíle v Kazachstane.

Dvaja dobrodruhovia (technici) v lete kdesi na vzdialenej metrologickej stanici v Arktíde robia merania a keďže na automatickú stanicu peniaze nie sú, tak to robia ako v roku 1935 t.j. zapisujú ceruzskou a posielajú do centrály. Starší skúsený a zodpovedný, vykonáva precízne svoju prácu mladší je praktikant a aj keď nie je čo iné robiť aj to čo má fláka. Dlhé zábery na nezvyčajnú krajinu, slušný príbeh, sem tam ruská „dedovčina“ a nejaké to zaucho, zahĺbiť sa do tej drsnej krajiny ...vydarené dielo. A zgustol som si na tom, čo dokážu ruské ruky zmajstrovať z kadejakého odpadu a k tomu ich tradičný neporiadok.

Pred týmto filmom som videl "Hviezdy na čapiciach" tam to bolo za 4*. Toto je katastrofa a pritom o bielom terore Horthyho (toto bol rok 1922) by sa dal nakrútiť film za 5*. Toto je len akési bezduché poflakovanie sa po Puste.

S odstupom času temer 40 rokov od prvého a hneď úspešného filmu Emira (Nemanja) Kusturicu by sa to dalo premenovať aj na Spomínaš na mladé časy v Sarajeve Emir ? Film zachytáva život obyvateľov multietnického Sarajeva začiatkom 60-tych rokov 20 storočia, kde sa toho od atentátu Gavrilu Principa v 1914 na arcivojvodu Ferdinanda veľa nezmenilo. Ak, tak len vláda Titových komunistov a pokus o pozdvihnutie kultúry zanietenými propagandistami. Presne v takomto prostredí vyrastal sarajevskýr odák Kusturica. Raz sa jeho matka sťažovala švagrinej na svojho pubertálneho syna,ťažkého záškoláka a odchovanca ulice „Polovica jeho vrstovníkov je buď v base alebo v polepšovni. Čo z neho len bude?!“ Našťastie to dopadlo dobre.Tak je to i vo filme, zapálení komunisti, prostí a veselí Bosniaci,rakija, pospievať si, požartovať a neodmysliteľné dno spoločnosti zlodej a prostitútka.A tú s takými vnadami by nebránil len zamilovaný adolescent Dino. Na Kusturicu málo humoru, dobrej balkánskej muziky, uletených scén. Hlavná postava Dino (Slavko Štimac) je osobitná kapitola. V čase natáčania táto detská hviezda mala už 20 rokov, ale vyzerá skutočne ako 16 ročný. Konečná scéna zachycuje nové panelákové Sarajevo a auto s rodinou ktorá sa sťahuje. Rovnako ako Kusturica s manželkou a deťmi preč zo zapadákova Sarajevo kde ho miestni recenzenti a komunisti šikanovali za scenár k politicky ladenému filmu Otec na služobnej ceste. V roku 1965 som prechádzal 1x Bosnou, cesty od Františka Jozefa, chlapci vyholené hlavy a veľké uši, sem tam hodili len tak po aute kameň. Tam to kľudné asi nikdy nebolo a nebude. Film za 4*a 1* za nostalgiu pravého Balkánu ako si ho do dnes pamätám.

Dej filmu sa odohráva v Hornom Sliezsku, ktoré počas 2 sv. vojny bolo súčasťou Veľkonemeckej ríše kde žili už po stáročia vojnami posúvaní Nemci a Poliaci. Z Viedne kdesi do vyhladzovacích táborov ide cez Sliezsko vlak z ktorého sa podarí vyskočiť židovským manželom Eckert. Pani Rózu nájde miestny sedliak Herr Leon Wolny. Je to prísny majiteľ statku, starý mládenec, ktorý nemá skúsenosti so ženami, nábožensky zaťažený bývalý seminarista. Mať ženu v dome mu dvíha hladinu testosterónu na najvyššiu mieru. Ukrýva ju v dome, zatajuje jej že manžel žije a napokon dosiahne milostný pomer. Sľubuje dokonca manželstvo po vojne i keď vie že jej manžel bude možno na žive. Drží ju vlastne ako zajatkyňu a jej situáciu využíva k sexuálnemu područiu. Ani v Sliezsku, i keď je tam lepšia situácia ako v neďalekom Generálnom gouvernemente, ktorému vládne železnou rukou Hans Frank sú represie voči židom na dennom poriadku. Je sedliak, chce mať viac a viac pôdy a preto kupuje od ukrývajúceho sa žida Rubina priľahlý sad aj s nehnuteľnosťami, skôr sa to dá nazvať skvelá arizačná kúpa. Svedomie má čisté, pred vojnou sa Rubin naňho díval z vysoka, teraz sa to otočilo. Okolnosti nútia Herr Wolneho židovku Rózu presťahovať do iného úkrytu, ale toto už psychicky na dne Róza nezvláda.... Tento príbeh muža a ženy sa mohol stať vo vojne aj v mieri a pravdepodobne by ho asi najlepšie zhodnotil sexuológ resp. psychiater. Skvele ako zvyčajne zahral Armin Mueller-Stahl ktorému sa len 4 roky pred natočením filmu podarilo Erikovi Honimu utiecť z DDR.

Príliš veľa tragédie v jednom filme. Podobne ako kontraverzný režisér Lordan Zafrenovič ide o jednen z najkontroverznejších filmov natočených počas komunistickej Juhoslávie a celého sovietskeho bloku. Režisér Zafrenovič patrí do tzv. „Pražskej školy“, študoval u Oskarového Emara Klosa. Ako Chorvát (!) kritizoval fašistické Ustašovské Chovátsko, bol disidentom a väznený za Tita, ale v 1989 bol členom vedenia komunistickej strany Chorvátska, po nástupe nacionalistického Tudžmana odišiel radšej do dobrovoľného exilu na viac ako 10 rokov. Žil v Paríži a Prahe. Po smrti Tudžmana sa vrátil a pokračuje v práci v Chorvátsku. Film Večerné zvony je politická dráma a zachytáva obdobie rokov 1928 až 1948 veľkých spoločenských zmien v Juhoslávii. V Európe nastupuje nacizmus, v Chorvátsku fašistické Ustašovské hnutie a zároveň silnie komunistické, až napokon vypukne druhá svetová vojna. Po vojne v 1948 sa Tito, teraz už Krvavý pes rozchádza so Stalinom a Východným blokom. Nastupuje znárodňovanie, vyháňanie iných národností (Maďari, Nemci), kolektivizácia. Hlavným hrdinom je Tomislav, intelektuál, spočiatku až fanatický komunista. Neváha dať stranícky pokyn k bratrovražde. Všetky tieto udalosti majú vplyv na jeho rodinný a súkromný život a domino efektom všetko padá k tragédii. Na rozdiel od predchádzajúcich filmov Zafrenoviča (Okupácia v 26 obrazoch, Pád Talianska) tento až protikomunistický film Východný blok sabotoval. Na svatbe Tomislava sa objavuje ako gratulant budúci minister domobrany Chorvátskeho fašistického štátu Slavko Kvaternik (dvojka po Pavelovičovi) a mladomanželom blahoželá biblickým : Milujte sa a množte sa. Pripitý svadobčan Edo doplňuje... a jebte a jebte. Našťastie (aspoň pre mňa) to 3 roky po uvedení filmu s celým socialistickým blokom jeblo.

Najprv som si pozrel film a až potom som si prečítal obsah od autora Incantator. To som potom videl asi iný film ! Režisérka Márta Mészáros je tvorkyňou prvého maďarského filmu, ktorý režírovala žena (Eltávozott nap 1968). Je známa najmä tým, že kombinuje autobiografiu a dokumentárne fakty v ktorých žila. Prelamovala bariéry a cenzúru Kádarovho gulášovho socializmu a bola vnútorným hlasom maďarskej kinematografie. A teraz k filmu. Začnem exkurziou do histórie. Maďarsko po 1 a 2 svetovej vojne bolo porazenou krajinou. Po 1. svetovej vojne prišli o 72% Uhorska, 2 sv. vojna priniesla okupáciu Červenou armádou a nastolenie komunistickej diktatúry. Ťažké straty na životoch vo vojne po boku fašistického Nemecka, masívne vyvražďovanie židov po nástupe Šípových krížov, masové znásilňovanie žien ˇvojakmi ČA. Povojnové prvé slobodné voľby vyhrala síce Maloroľnícka strana, ale v Maďarsku vládla ČA a tak nastupuje teror Matyáša Rákosiho (pôvodné židovské meno Rosenfeld). Asi si zobral za vzor revolucionára a súkmeňovca Lea Trockého (Bronštein), po nástupe k moci 1000 nepohodlných nechal popraviť, 100.000 pozatváral. A tu sa začína príbeh filmu v stalinovskom Maďarsku. Zo ZSSR sa vracia ešte dieťa Juli a jej dedo. Návrat zariadila vzdialená príbuzná Magda, presvečená stalinská revolucionárka žijúca za zásluhy životom komunistickej verchušky. Je bezdetná a snaží sa o adopciu Juli. Problém je ale v tom, že Juli v podvedomí má z nej strach, jej odpor postupne silnie a dedo je na strane svojej vnučky. Ďaľšou neznámou je otec Juli (jej mama zomrela, to si pamätá), v rodine je tabu kam a za čo zmizol, ale Juli nestráca nádej a snaží sa zistiť jeho osud. Doba pokročila, začínajú sa vykonštruované procesy procesy. Rajk je prvým obetovaným (potom Slánsky a spol, Husák, Gomulka....). AVH (ŠtB) pritvrdzuje, ľudia sú väznení po tisícoch. Magda je povýšená na majora a stáva sa riaditeĺkov väznice. Za obeť padá aj Jánoš, komunista a rodinný priateľ v ktorom Juli pociťuje otcovskú oporu, ale pre dlhoročného súdruha Magda nepohne ani prstom. Nezhody sa prehlbujú a Juli napokon nájde silu a od despotickej Magdy odchádza aby hľadaľa svoj život a svoju pravdu.

Taký reálny príbeh pionierskych časov osídľovania USA, bez zbytočných potov krvi. Zaujala parná mašinka a najmä skvelá muzika Leo Cohena. Viacmenej týmto sa začala jeho kariéra skvelého hudobníka.

Na seriál veľmi dobré, prvé dve epizódy za 5, potom to začalo ísť trochu dole vodou a záver akoby z posledných síl. Veľa nepredpokladaných zvratov, život v divočine sa s nikým nemaznal, hrdina - nehrdina všetci našli svoj osud, niekto mal šťastie iným to nevyšlo.Skvelé humorné a sarkastické dialógy, skutočný gentlemanský prístup k jedinej miestnej povoľnej dáme, ktorá neskôr zatúžila len po mono vzťahu s Jackom. Ale niektoré ženy sú plemeno zradná, za 50 USD dá aj Jackovmu kamarátovi, 50 USD nie je malá suma a prísľub len Jackovi sa na chvíľu preruší. Tak akurátny pomalý dej meniaci sa s nebezpečím danej situácie, dobrá muzika, keby bolo lepšie finále mohlo to byť za 5*.

Vlieklo sa to ako zlá nemoc, potešila hudba Bob Dylana, spomienky na staré časy - Knocking On Heaven's Door a hneď som si pustil aj novšiu verziu od Guns N' Roses