Daddko

Dlho očakávaný NOT mainstream film o vojne Srbska s NAČO s premiérou v deň 20 výročia bombardovania Belehradu vzdušnými silami západnej demokracie nazývané aj „humanitárne“ bombardovanie alebo operácia Milosrdní anjeli. Belehrad bol v 20 storočí bombardovaný 2x. Od 6.4. do 12.4. 1941 Goringovou Luftwaffe. Bolo zhodených 440t zápalných bômb a zabitých cca 2.000 ľudí. Druhé bombardovanie bolo zahájené 24.3.1999 a trvalo do 10.6.1999, t.j. 78 dní a to bez schválenia BR OSN,t.j. podľa medzinárodného práva nelegitímne a tento raz pod vedením pražskej rodáčky Korbelovic Mařeny (All-NOT-right), nelichotivo prezývanú Balkánska Mäsiarka (a potom poskupovala s partiou strategické podniky v Kosove). Mimo iného letci Luftwaffe si zabombardovali znovu a potvrdili Goringovu školu.Bolo zhodených 14.000 bômb, navyše podľa medzinárodnými konvenciami zakázaných s ochudobneným uránom 238 a vypálených stoviek striel z vojnových lodí (mimo iné zasiahli títo kanonieri aj veľvyslanectvo Číny a zabili 3 čínskych novinárov). Bolo zabitých viac ako 2.000 civilistov vrátane 88 detí asi 1.000 nezvestných a rádovo stovky vojakov. A nevybuchnuté kazetové bomby sú postrachom v Srbsku dodnes. Miera výskytu rakoviny ťažko odhadnuteľná. A asi sa vyjasnieva, aj taký obyvateľ Vhite Domčeka McDonald priznal v 01/2019 že bombardovanie Srbska bolo chybou. Dej sa začína práve bombardovaním Belehradu neviditeľným bombardérom Lockheed F-117 Nighthawk, nasadeným 1x v bojovej akcii. Sláva netrvala dlho, jeden Srbi neskôr zostrelili. Dej filmu nie je žiadny výmysel, ale na základe reálnych udalostí konfliktu ruských výsadkárov a protiterostického komanda s musulmanskými hrdlorezmi a silami NAČO o strategické letisko Slatina nachádzajúce sa pár km od Prištiny. Konflikt sa vyhrotil 12.6.1999 keď Ruskí výsadkári zaujali bojové pozície proti vojskám NAČO. V tom čase vládol v Rusku Boris Vodkovič, Rusko ekonomicky a vojensky bolo na dne. Dovolím si tvrdiť že dnes by to mierovo a ústupom neskončilo. Na svoje si prídu aj priatelia military žánru, vojnové scény sú na dobrej úrovni. A pre citlivé diváčky upozornenie: musulmani popravujú pravoslávneho kňaza, srbského milicionára stelou do hlavy, ženy podrezávajú a následne masová poprava srbských civilov, odrezaná hlava nepriateľa má presvedčiť preživších ku kapitulácii. V závere cameo EMIR KUSTURICA, persona non grata Hollywood mainstremu a komentátorov typu Emma Smetana Pajerová (dcéra Moniky Pajerovej). A keďže Slovensko Kosovo neuznalo končím komentár....Косово је Србија! a pridám... Крым это Россия! Na IMDb cca 1550 hodnotení, za 8,2/10. Som skeptický že by sa v rámci proti Rusko/Srbskej hystérie objavil tento film v kinách a divák by mal možnosť vidieť pohľad aj z druhej strany.

Nemám rád fiktívne filmy, toto bolo niečo na tému Mengele a jeho únos ktorý sa samozrejme nikdy neuskutočnil. Potom je z toho zlátanina s ešte horším koncom. Mosad mal nepochybne výsledky, nepomerne viac úspešných ako neúspešných (napr. tzv. Lillehammerská aféra ktorá pobúrila aj chladných Nórov). To nemohli vyprodukovať niečo na základe skutočného príbehu? Zaujala len historická otázka prezentovaná vo filme SS doktorom : Ako je možné, že deportácie Židov boli bez odporu a odvahy brániť sa. Zatiaľ som odpoveď (mimo nevedeckých) ani v literatúre faktu ani vo filmoch s tématikou holocaust nenašiel. Asi nevysvetliteľné s tým potencionálom čo pred WWII mali.

Biely piesok je ruský film natočený v roku 2009 ale uvedený až v roku 2011. Dej filmu je podľa skutočných udalostí a je to príbeh kapitána sovietskej armády ktorý sa počas bojov s afgánskymi "dušmanmi" dostal do zajatia. Stal sa z neho otrok Ali, v domovine vyhlásený za mŕtveho (aj s hrobom) a ak by aj prežil tak s nálepkov zradca. Jeho gazda miestny chán nielen bojuje ale aj obchoduje s narkotikami. Jeho aktivity sú sledované tajnými službami KGB a USA, ktoré napodiv spolupracujú, čo ma prekvapilo. Ale je tu ďalší hráč, Medelinský drogový kartel ktorému kontejner kokaínu (Biely piesok) od konkurencie by znížil cenu. Ali dostáva od svojho pána šancu eskortovať kontejner (pozor ! to množstvo je v tonách) od Afgánskej hranice cez celé Rusko až do Leningradu a naložiť náklad na loď do USA. Odmenou je pas a návrat do Ruska. A tak začína ruská road (train) show ktorá zaujme diváka končiaca v USA ... a stojí to zato. Bývanie a varenie na vlakovej plošine, vodka, devušky, ťavy, sovietska krajina konca 80-tych rokov okorenená KGB,sovietskou mafiou a medelínskym kartelom. A na dôvažok krásnu Aminu hrá skôr speváčka ako herečka Zara vlastným menom Zarifa Pashaevna Mgoyan (v csfd sa jej meno s hercami neobjavuje).

Pekné dielo. Prvé čo ma napadlo je podobnosť vraždenia Ustašovcov fašistického Chorvátska (Srbov, Židov,Rómov...), o tom kvalitný film takéhoto rangu ešte nevznikol. A na druhom mieste povedzme Čečenci, podrezať, vypichnúť oči a oskalpovať. Niektorí Ukrajinci oslavujú Banderovcov ako hrdinov, zámorie s ich diasporou nakrúca oslavné filmy, napr. Zalizna sotnya: https://www.csfd.cz/film/421866-spolecnost-hrdinu/komentare/. A ich potomkovia pokračujú. Ukrajinský veľvyslanec 2.2.2019 sa pre Český rozhlas vyjadril že téma "Ukrajinskej povstaleckej armády a jej zločiny (napr. Wolyň) je v Českej republike vytvorené trochu umelo. Ide o mýtus, ktorý komunisti vytvorili v Československu po druhej svetovej vojne a ktorý je žiaľ stále nažive." Lajčák bol v 01/2019 na Ukrajine, tam ho s podobnými cipovinami neskúšali. A naviac v slovenských médiách by sa p. veľvyslanec asi nechytal, tu sme si ich zažili na v rokoch 1945-1947 na vlasnej koži.

Odpad ako vyšitý

Literatúru faktu o zločinoch komunizmu mám vcelku slušne prečítanú, ale ako väčšina ostatných na meno Toman, (Dr.h.c. univerzity Ben Guirona v Izraeli) som nenarazil. Škoda,no možno raz niekto životné osudy tohto bolševického zmrda ešte knižne zdokumentuje. Skvelá práca režiséra Trojana vrátane prekrásnych Tatraplánov k tomu, pastva pre oči. Len neviem či Zorin v podaní Adyho Hajdu mal hovoriť rusko-česky alebo sa nedokázal naučiť pár viet v ruštine. Ale to na výsledku nič nemení, zaslúžených 5*

Cosa Nostra Made in Vatikan. Len raz som mal možnosť rokovať na tému cirkevné pozemky, mám to v pamäti ako hard business.

"Tahle zemne se s nikým nemazlí"...Made in USA. Bolo by to za 5* ale skončilo to ako Osmiankova rozprávka na dobrú noc a z dobrého filmu sa stal shit.

Film v koprodukcii Kazachstan/Rusko, vôbec prvý Kazašský film v 3D formáte. Po vyhlásení samostatného Kazachstanu vzťahy neboli najlepšie, Rusi odchádzali. Ale napokon sa to dostalo do nadštardandných foriem spolupráce a Rusko pôsobí s časti ako garant suverenity Kazachstánu. Flim nemá príliš zložitý dej, skupina kazašských a ruských študentov sleduje cestu Alexandra Macedónskeho, ktorej časť prechádza Afganistanom. Toto je však vedľajšie, vo filme ide o pripomenutie kazažských veteránov – hrdinov sovietsko afgánskej vojny v hlavnej postave filmu Марат Аюмов (Marat Ayumov) je podobenstvo s Meresjevom, vo vojne prišiel o nohu ale nevzdal boj a Борисa КЕРИМБАЕVA ktorý bol pojmom v bojoch proti Afgánskym mudžahedínom, ktorí ho prezývali „кара майор“ (čornyj major). Po rozpade ZSSR prešiel do Kazažských ozbrojených síl. Film prebieha v období keď znovu USA a vojská NATO skúšajú starú historickú pravdu že Afganistan ešte nikto nedobyl a asi ani nedobyje. Zaujímavý je rozhovor dvoch veteránov vojny Kazacha Marata, kedysi sovietskeho vojaka s afgánskym veteránom bez rúk a nôh. "Rusi nám tu postavili aspoň školy a nemocnice, za Američanov fajčíme akurát Marlboro a pijeme coca-colu." A tak pestujú naďalej tradičný mak aby americký vojačik neabsentoval od heroínu. Zdá sa že ruský dáždnik voči američanom a číňanom sa Kazachom páči o čom svečí aj tento film. Film má ďaleko od môjho naj...Čistilište https://www.csfd.cz/film/232433-cistilisce/prehled/ tak za 3* a 1* pridávam za pekné spomienky na Kazachstán. Film má na IMDb hodnotenie 5,7/10 na CSFD 60% na ruskej odnoži csfd 7,4/100.

Najslabšie z Bakánskych komédií v mojom portfóliu aj pri takom dobrom hereckom obsadení. 1*