Plaque

Obrátenie kariet, zmena figúrok na šachovnici alebo otočenie optiky sa v tomto prípade, bohužiaľ, nepodarilo tak, ako by jeden očakával. Jednotka nadstavila kladku vyššie, ako bolo v možnostiach dvojky a tak za prvou časťou skôr pokrivkáva. Hlavné postavy stratili to čaro, ktoré ich zdobilo v prvej časti. Celý dej stratil onu premyslenosť, keď až dokonca čakáš na rozuzlenie všetkých záhad a toho, ako to celé dopadne. Niektoré akčné pasáže ma vyslovene nudili alebo mi liezli na nervy. Napríklad hádzanie karty pri okradnutí IT magnáta o supertajnýasilnýmegateroristický čip ma miestami poriadne sralo. Vôbec som nemal pocit, že ide o špičkových kúzelníkov alebo profíkov vo svojom obore, ale iba o čistú náhodu, že v tajnom laboratóriu applu zamestnávajú imbecilných strážnikov, ktorí by si nevšimli ani keby im vyviezli celý hardvér z chalupy. Na druhej strane oceňujem, že pri mnohých scénach som pocítil aspoň náznak onej zábavy, napätia a očakávania, ako to celé nakoniec dopadne. Radcliffe bol zaujímavou pridanou postavou, jeho neobmedzené finančné možnosti a jasné psychické problémy z neho robili perfektného zloducha. Navyše miestami človek nevedel, či je len magor, ale inak v pohode alebo je totalný car so všetkým, čo k tomu patrí. Škoda, že v druhej časti sa dostal do pozície usopleného decka, ktoré sa snaží všemožne zaujať ocinka. Caina mám neuveriteľne rád, no tu mi jeho postava vadila. No a nakoniec záverečné rozuzlenie, že to všetko bola iba výchovná lekcia od p. Freemana, ma úprimne rozosmialo. Ak by ma niekto zavrel do trezoru, drbol do vody a ja by som to prežil ani neviem akou náhodou, tak výchova, nevýchova, ten kto to spôsobil, by dostal poriadne na pi*u.

Suché, akostné, s jednoznačnou zlatou medailou. Prvotriedny a výberový zber, ktorý zrel v kvalitných dubových sudoch. Je cítiť po prepracovanom scenári so štipkou patričnej "nadsázky". Cítiť možno skvelú kameru, réžiu a naozaj prepracovaný dej. Plné rozmanitých tónov s charakteristickou ostrosťou vytvárajú spolu komplexné, harmonické dielo s dlhou dochuťou. Príznačná odroda Affleck navyše okorenuje tento snímok v konečne typickej polohe, keď nie je žiadnou náhradou a ani doplňujúcou ingredienciou, ale v tomto produkte zohráva úlohu presne podľa svojich možností a daností mimických svalov. Odporúčame konzumovať v enormných množstvách k akýmkoľvek druhom jedál. 100 % koncentrát, ktorý blahodárne pôsobí na vašu náladu.

Čo sa stane, keď vykradnú Kult hákového kríža, Skrytá identita a Donie Brasco? No, na to treba pretrpieť takmer dve hodiny tejto mega uletenej kraviny. Ak si niekto myslel, že nakladie do filmu vajcia plné hákových krížov, horiacich hákových krížov a horiacich krížov, pomieša to s orlicami, fúzikmi, vojenskými košeľami a červenými páskami cez ruku, pridá trochu tých elektrikárskych značiek, osolí to kuklami a okorení silnými rečami o nadradenej rase a divák zostane paf, tak sa teda neskutočne ojeb.., teda, pardon, mýlil. Nepatrím medzi Harryho fanúšikov a ani tých, čo ho z princípu zatracujú, no v tomto prípade mu to fakt nevyšlo. Neveril som mu ani hovno. Ak by som aj bol vydlabaná tekvica a la Mazurek, toto by som mu teda nezožral. Radcliffe pôsobil ako Hawking za mlada a jeho policajný odznak mu trčal z riti tak okato, že by to spozoroval aj dementný Magát. Inak veľmi slaboduchý scenár, ktorý sa snažil otvoriť množstvo závažných otázok amerického nacionalizmu, no v skutočnosti ich naozaj iba otvoril (alebo v to aspoň dúfam) a nechal tak. Vývoj hlavnej postavy je taký nijaký, jeho psychika trpí asi tak, ako tá moja, keď sa rozvaľujem v lete niekde v Chorvátsku a silácke reči plné čísiel 18 a 88 sú v podstate samá vata. K skutočným teroristom sa dostane ako slepé kura k zrnu a tak isto sa mu podarí preniknúť aj cez celú organizáciu náckov. Zaujímavý, ale zasa nedotiahnutý, je rozkol medzi jednotlivými hnutiami, ktoré sa očividne nemajú v láske. Iba Harry dokáže vďaka svojmu šarmu, nechápavému výrazu a následne premyslenému obkecu svojich vlastných nedostatkov lavírovať medzi všetkými. Mal som pocit, že to je ako s tým Jožom, ktorého má každý rád - (intro) Na prijímacom pohovore šéf robí rozhovor s uchádzačom, keď vojde jeho šéf a hovorí: "Čau Jožo, čo ty tu?", "Ale, prišiel som na pohovor..." Personalista si povie, že asi ide o niekoho dôležitého a tak ho zamestná. Joža poznajú všetci a majú ho radi a tak ho vezme na rokovanie. Vojdú do dverí a všetci hneď "Čau Jožo, ako sa máš?". Šéf / personalista nechápe, ale vďaka Jožovi sa im podarí urobiť skvelý obchod a tak ho vodí na všetky stretnutia a rokovania. V Ríme počas prestávky s významným obchodným partnerom sa Jožo prihovorí šéfovi: "Šéfko, vyleziem tam na ten balkón a zakývam ti". Šéf: "Šibe ti? Tam môže ísť iba pápež". Jožo však zmizne skôr, ako stihne čokoľvek urobiť. O chvíľu sa Jožo objaví na balkóne hneď vedľa pápeža. Obaja sa zvítajú a potrasú rukou ako starí známi. Šéf nechápe, no celý dav na námestí skanduje. Šéf sa snaží zachrániť situáciu a tak hovorí všetkým okolo seba, že toho chlapa nepozná. V tom nejaký japonský turista: "Ani ja nie, ale keď sa objíma s Jožom, tak musí byť fajn". No a Radcliffe je v tomto filme presne taký Jožo.

Jablčkársky film. Jablčkár = človek, ktorý sedí v strede veľmi frekventovanej časti mesta, najčastejšie v batikovanom tričku, flanelovej košeli alebo inom alternatívnom oblečení, číta Kafkov Proces alebo inú alternatívnu literatúru tak, aby všetci videli prednú stranu knihy, obal alebo aby bolo vopred jasné, že o čo ide. V druhej ruke drží jabĺčko - poznávacie znamenie, aby každý rozumel jeho eko orientácii. Uznanlivo pohmkáva a (iba) príliš často kontroluje okolie, koľkí si ho asi všimli. Vyznačuje sa upraveným porastov v okolí dutiny ústnej alebo vrkočom v oblasti temena. Z huby mu ide buď nezrozumiteľný blábol alebo nejaká iná kravina, ktorá má na okolie pôsobiť erudovane a sofistikovane. Zväčša nemá zmysel pre humor, pretože to čo je vtipné pre väčšinu, on považuje za trápne, hlúpe alebo vulgárne. Bežný humor nie je preňho humor aj preto, že sa neopiera o niektorú z téz Kanta, Descartesa alebo Chomského. Suchý humor, ktorý on považuje za náramne vtipný, znie asi takto: “Ako povedal Nitsche - Boh je mŕtvy - Ja však uvažujem, či niekedy žil”. HA HA HA. V súčasnosti sa najviac ponáša na hipstera, v minulosti to však bol najčastejšie tzv. “nezávislák”, alternatívec a pod. http://m2.aimg.sk/profil/klub_29789217.jpg?v=1 Jablčkársky film = Demolition a rôzny iný tomu podobný blábol. Na diváka sa snaží pôsobiť hĺbkou príbehu, analýzou psychológie postáv a netradičným, umeleckým a netuctovým spracovaním. Nič proti, no všetkého veľa škodí. V tomto filme toho bolo až cez mieru únosného, keď sa mnohé dejové linky nerozvinuli a ani nestačili uzavrieť. Film je pretkaný potenciálne skvelými nápadmi, ktoré sa však utopili vo všemožnej snahe o to, aby sa zo snímku nestalo klišé. Stali sa tak v mnohom iba čistými nezmyslami. A preto pôsobivý príbeh, ktorý mohol pokojne vypáliť v jeden nenormálne úžasný film sa utopil v septiku jabĺčkarských póz.

Veľká čínska kokotina, asi tak sa to dá v skratke zhrnúť. No, aby som nebol príliš skúpy na slovo, tak... Nečakal som žiadne historické reálie. Na čo aj? Žáner filmu je predsa úplne inde. Preto som sa vôbec nepozastavil nad tým, že Matt Damon sa naučil chytať veľryby v Španielsku alebo nad tým, ako sa musí chudák Temudžin obracať v hrobe, keď jeho armádu vykreslili v tak výrazných zelených farbách... Napokon aj na začiatku filmu to bolo jasne povedané, že ide o legendu. Čakal som teda typické fantasy a prvých 10 - 20 minút to aj vyzeralo, že dostanem presne to, po čo som prišiel. Potom sa to však zvrhlo na nejakú poriadnu grcanicu, ktorá v sebe obsahuje všetky chody predchádzajúceho dňa. Miestami som už ani neveril, že vydržím do konca. Tak najprv ma pobavila armáda čínskych Power Rangers, ktorí síce cvičili a pripravovali sa na tento boj nejakých tých 60 rokov, ale stali sa z nich nekompetentní debilovia v momente, keď sa na scéne objavil čínskoeurópsky Robin Hood so svojim parťákom. Armáda na čínskom múre mala nacvičenú super ekvilibristiku a la Cirque de Soleil s prvkami starovekého bungee jumping a tak ďalej. Avšak proti primitívne vyzerajúcim, stále iba škriekajúcim a tlamu otvárajúcim zeleným psomarťanom im to bolo úplne na hovno. Pretože morálne ponaučenie tohto filmu spočíva v prísloví - nesúď podľa obalu. Zo zelených kokotín sa nakoniec stali absolútne sofistikované zelené kokotiny, ktoré však zostali primitívne nielen svojim počtom, ale aj zjavom, fungovaním a celým nápadom. Navyše tie oči, ktoré fungovali ako všetky hlavné orgány a po zásahu okamžite nastala smrť, ma poriadne iritovali. A tak sa namiesto poriadnej mely skupina zubatých stavebných inžinierov odhodlala k počinu skutočne nevídanému. Za dva krátke útoky prekopala Eurotunel La Manche pod Čínsky múr a partia primitívnych Power rangers, ktorá celý čas dostávala pekne na hubu musela naštartovať svoje teplovzdušné balóny šťastia, aby mohla ratovať Peking. Do toho všetkého vstupuje náš európsky Robin Hood, ktorý síce nevie ani proti čomu bojuje, ale ako skúsený to Zajcev triafa priamo do očí. Na múre nedokáže zabiť jednu príšeru ani celá skupina obrnených a vycvičených Číňanov (to sa pritom hovorí, že by nás aj čapicami ubili), ale Matt predvedie niekoľko kĺzačiek, že by zahanbil aj chlapcov z Barcelony a pritom strieľa z luku ako najväčší frajer aj z tých najnemožnejších pozícii. Orlando Bloom by mu mal uštedriť zopár otcovských faciek za túto bohapustú a nepodarenú vykrádačku Legolasových trikov. A nakoniec ten najprimitívnejší záver zo všetkých, keď sa im podarí pažravú matku zostreliť prskavkami, ktoré zostali zo Silvestra. V lete a skoku a la Spiderman, šup rovno do do stredu... No jedným slovom strašné. Jediným vtipným a zábavným prvkom, boli pasáže s Pedrom Pascalom, čoby drsňáckym kamošom Tovarom, ale inak som sa modlil za záverečné titulky.

Od čias Pata a Mata asi najzábavnejší animák. Páči sa mi aj prekročenie tieňa klasických animákových hrdinov, kde máme vodcu, čoby hlavnú postavu, potom nejakého mysliteľa, čoby mozog týmu, siláka, čoby ochrancu týmu, a nešikovného, čoby vtipná zložka týmu. Emócie V hlave majú tieto vlastnosti, no ich charakter nie je takto jasne vyhranený a preto sa u väčšiny stretneme takmer so všetkými týmito črtami. Páči sa mi hlavná zápletka (tuning psychiky počas dospievania), ale tiež dejové zvraty, ktoré nie sú úplne priamočiare, i keď vedú k jasnému záveru. Okorenené je to množstvom vtipných scén (ženy ak chcete pochopiť našu psychiku a to prečo občas pozeráme doblba, tak vedzte, že mi v hlave pozeráme hokej :D ), ale tiež zamysleniahodných pasáží. Tak, aby som však neskĺzol k patetičnosti, končím s tým čo som už povedal. U mňa 5 z 5.

Slováááá, dve obyčajnééé slovááááá.... CELÉÉÉÉ ZLE!!! Ak sa pri horore nemôžete prestať smiať, tak sa to inak nedá povedať. A teraz vážne. Dosť ma to nasralo, pretože potenciál tohto snímku je úplne inde. Celej partii tvorcov by som dal robiť hot dogy a nie točiť filmy. Rodinné mindráky Čudákovcov spôsobuje nejaká čierna krava, od ktorej vidíme raz ruku, potom nohu, inokedy podsvietené oči, ale aj keby sme zazreli jej... tak sa nezľaknem (teda v tomto jedinom prípade sa určite poseriem strachom). Prečo to v tej Amerike ešte nepochopili, že väčšinou sa bojíme toho, čo nevidíme a nie toho, čo sa nám pred obrazom preháňa celý čas. Najbizarnejšie sú tie scény, keď niektorá z postáv vzrušene pristupuje k tmavej skrini a čaká, že si tam nájde vianočné prekvapenie. Priehľadnejšie by to nebolo ani so šípkami po celom dome a nápisom nad skriňou, že DIANA - TU ↓ Jedno pozitívum to však má. U nás doma tento film zľudovel a Diana s nami odvtedy býva. Ak sa ma napríklad žena pýta, prečo som nevyložil umývačku, tak sa vyhovorím, že Diana sľúbila, že to spraví, kým sa vrátime.

Jasné, predstaviť si, čo beží v hlave ochrnutého chlapa a aké musí mať depky, na to asi musí byť človek ochrnutý. Určite preto tento film neukazuje realitu každodenného života týchto ľudí. Pri tomto filme som však aj rád. Napriek silnému príbehu, nie príliš úsmevnému osudu oboch hlavných postáv a všetkým problémom, ktoré museli spoločne (alebo každý sám) riešiť, je to jedna z najlepších komédií forever. Pritom je skvelé, že to spravili frantíci a nie amíci. Nič proti, ale amíci by film asi naládovali vtipnými bezduchými prvkami o narážaní, padaní, prekacovaní, postrkovaní a pod. Tu je však nenormálny humor "vyššieho stupňa", ktorý sa dá dosiahnuť tak raz za dekádu. Ten vtip a kontrast medzi obyčajným a intelektuálnym (ani jedno nemyslím pejoratívne) spôsobuje, že niektoré pasáže filmu ani nevnímate, máte svalovicu na bruchu a huba vám vyletí z pántov. Omar Sy je nenormálne vtipný a niektoré hlášky sa vryjú do pamäte ("spievajúci nemecký strom" :D ), navyše tvorcovia si neberú servítky pred ústa za žiadnych okolností a nič im nie je sväté, čo je len dobre. Robia si srandu zo snobizmu, chudoby, intelektu, prostoduchosti, umenia, peňazí, vzťahov, žien, chorôb, Hitlera...

Absolútny top topov, film, ktorý má všetko, od perfektného scenára, kamery, hudby, strihu, cez skvelú réžiu a famózne herecké výkony. Nikto, kto nebojoval v tej vojne, si nevie predstaviť, aké to bolo. Ryan to však približuje bez akéhokoľvek obalu, pardonu či rukavičiek. Súka to z rukáva v tej najhoršej brutalite, až je jednému občas aj zle sa pozerať. A čo je úplný Everest, že tento film nie je iba bezduché strieľanie alebo umieranie. Myšlienka záchrany jedného obetovaním viacerých má neuveriteľný psychologický a etický rozmer. Tento rébus ponecháva na každom divákovi a ten sa s tým musí vysporiadať (mne sa to doteraz nepodarilo) alebo sa k filmu vrátiť (a preto sa pravidelne k filmu vraciam). A ešte jedna vec je úplne unikátna. Pre mnohých zostanú herci z tohto filmu "ako ten čo vo vojakovi Ryanovi..." - napr. Adam Goldberg, Tom Sizemore alebo Jeremy Davies a tak ich aj opisujeme známym. No nie je to poklona?

Assassinovia a templári, odvekí to rivali, ktorí nás vďaka Ubisoftu už niekoľko rokov (alebo storočí) sprevádzajú naprieč ľudskými dejinami. Možno by moje hodnotenie bolo o čosi lepšie, ak by som tejto hre natoľko nefandil. Vo filme mi absolútne chýbal vývoj postáv, ktoré boli iba bezduché postavičky chodiace sem a tam. Templári, čoby zloduchovia, mi boli miestami sympatickejší ako assassinský debatný krúžok. Medzi tým všetkým Fassbender "ležíci, spíci" alebo skôr "hľadajúci, nenachádzajúci", ktorý celý čas len tápe prečo ho asi na ten super obrí žeriav pripevňujú... Mnohé dejové zvraty, ktoré odhaľuje počas filmu, sú jasné hneď od začiatku. Iné zasa nie sú jasné ani pri záverečných titulkoch. Pasáže z minulosti, ktoré sú, mimochodom, pre každého skalného fanúšika assassinskej ságy tým najzaujímavejším, sú vo filme síce zaujímavým vizuálnym zážitkom, no je ich žalostne málo a nijako nerozvíjajú dej a už vôbec neposúvajú postavy. Skákačky a bitky v minulosti (nebudem sa opakovať, že sú to najdôležitejšie a najzábavnejšie čo robí túto hru značkou) sú tak síce oku lahodiace a miestami laškujúce s napätím Millerových Maxov, no inak bezduché pasáže filmu, čo je vzhľadom na samotnú predlohu až trestuhodné. Moje dve hviezdičky preto udeľujem a zdôvodňujem takto: Jedna hviezdička za pasáže v minulosti (hoci ma tým tvorcovia aj patrične nas..li) a druhá hviezdička za samotný nápad natočiť tento film, keďže naň čakám už nejaký ten piatok.