Plaque

Andras (Andrej) Hadik sa narodil na Žitnom ostrove v roku 1711 (niektoré zdroje uvádzajú 1710) do slovenskej zemianskej rodiny s pôvodom v Turci.

Vďaka vyplieneniu Berlína sa ustálilo slovné spojenie "husársky kúsok" pre odvážny (alebo nemožný) čin. Toto slovné spojenie je známe prakticky po celom svete, napr. tour d´hussard / hussarenstück.

Scény z domu novinára a jeho snúbenice boli nakrúcané v renesančnom vinohradníckom dome vo Svätom Jure.

Civilné lode boli do evakuácie zapojené hneď od začiatku operácie a nielen počas záverečných dní, ako to zachytil film. Stihli sa otočiť viackrát. Najviac sa to podarilo parníku Medway Queen, ktorý sa otočil sedemkrát a zachránil približne 7000 vojakov. Získal tak prezývku "hrdinka Dunkirku".

Dunkirk bol počas evakuácie prudko bombardovaný nacistami, čo si vyžiadalo množstvo obetí. Vo filme zábery na bombardovanie mesta chýbajú.

Na konci filmu sa od kontraadmirála dozvieme, že zostáva kvôli Francúzom. V skutočnosti sa viceadmirál Bertram Ramsey (Kenneth Branagh), zodpovedný za evakuáciu, nalodil na poslednú loď už 3. júna a britskej vláde hlásil: "Operácia ukončená, vraciame sa do Doveru". Nebol to on, kto hrdinsky ostal, aby pomohol Francúzom. Bol to Winston Churchill, kto mu 4. júna prikázal vrátiť sa a pokračovať v evakuácii Francúzov. Zachrániť sa nakoniec podarilo ešte 26 tisíc francúzskych vojakov.

Strmhlavé bombardéry Ju 87 "Stuka" počas bitky o Dunkirk ešte nemali namaľované nosy na žlto, k tomu nacisti pristúpili až niekoľko mesiacov po evakuácii. Christopher Nolan ich úmyselne nechal natrieť na žlto, aby divák pri leteckých súbojoch nestratil orientáciu kto na koho útočí.

Na pláži pri Dunkirku v skutočnosti panoval aj obrovský chaos a jednotky neboli nastúpené iba v radoch, ako to ukazuje film. Evakuácia trvala 10 dní (26. 5.- 4. 6. 1940).

Bol to posledný film, na ktorom osobne pracoval Walt Disney, ten počas nakrúcania zomrel.

Film sa nechal inšpirovať skutočnou postavou amatérskeho boxera a odborníka pre boj zblízka - Anthonyho Josepha Drexela Biddle Sr. Jeho dcéra Cordelia Drexel Biddle spracovala scenár filmu na základe novely "My Philadelphia Father",

Kresťanské vojská sú odeté v uniformovanej zbroji s farebným odlíšením od ostatných. Uniforma sa však začala využívať približne v 18. storočí. Dovtedy sa vojská odlišovali hlavne zástavami (preto bolo dôležité, aby vlajka nepadla) a farebnými stuhami na rukách, prilbe a pod.

Veľa nepresností nesú používané prvky zbroje. Wessexskí vojaci majú na hlavách tzv. "sturmhaub" - prilbu typickú pre neskorý stredovek a novovek. Ostatní kresťanskí vojaci používajú viaceré typy prilieb tzv. normanského typu, ktoré boli v obľube až o niekoľko storočí neskôr, ako je zasadený príbeh. Vikingovia tu nepoužívajú takmer žiadnu zbroj, často bojujú do pol pása nahý, pričom vikingské prilby a aj zbroje boli veľmi pestré a bojovníkom dodávali ešte aj desivejší vzhľad.

Väčšinu vybavenia, koní, rekvizít a komparzistov zabezpečila trnavská historická spoločnosť Hector.