Plaque

Žena v čiernom je manuál pre všetkých "ukazovačov". Takto nazývam súčasných tvorcov hororov, ktorí divákovi všetko ukážu a potom sa nemá ani čoho báť. Je to presne ako s pornom. Aj porno sa zdá byť najprv zaujímavé, pretože tam všetko ukážu. Potom to však stráca grády, paru, náboj a energiu. Po vzhliadnutí niekoľkých filmov človek zistí, že sú ako tie hrozny - jedna hrozna a druhá hrozna, a navyše sa na seba neskutočne ponášajú. A tak to potom už iba konzumuje bez vyššieho erotického zážitku. Alebo hororového zážitku? Aha, momentálne je reč o hororoch, čiže treba ukončiť paralelu a vrátiť sa k téme. Žena v čiernom toho celkom dosť ukáže, no podáva to systematicky, dômyselne a hlavne napratané atmosférou, keďže horor je hlavne o tom. Nie je to len tá nudná klasika hopsania nejakého (ne)premysleného strašidla hore dole, ktoré občas zvreskne, objaví sa tam, kde by ho človek najmenej čakal (napr. za chrbtom) alebo inak prejaví svoju zbytočnú existenciu. V tomto prípade je v skutku desivý už samotný dom, jeho inventár a neuveriteľne nepríjemné sú aj tie poondiate hračky. Dávkovanie je až medicínsky presné a tak tento film postupne steká kanylou priamo do krvného obehu, kde sa rozhostí v celej svojej mrazivosti a nepríjemnosti. Rada pre všetkých - film treba pozerať, samozrejme, za tmy, ale opretý o stenu s výhľadom na všetky vstupy. Hlavne tej časti, že za chrbtom máte stenu, venujte zvýšenú pozornosť. Viem o čom hovorím a viem, kde som spravil chybu ja ;)

Pravdepodobne to bolo mojim aktuálnym vnútorným rozpoložením a nie spracovaním filmu, no skutočne ma to bavilo. Viktoriánsky domček, poriadne šábnuta rodinka a k tomu diskusie s bábikou sú síce obohraná platňa, no v tomto prípade aj celkom zábavná. Hororové bábiky, ktoré každý iba obchádza lebo sa z nich ide posrať, sú síce otrepané, no v tomto prípade sa do hry položila aj patrične premyslená ducharská psychóza. Preto sa mi ten vývoj hlavnej hrdinky pozdával, keďže postupne prešla z čistej racionality a odporu k týmto bábikovým monštrám k takmer objavenému materinskému citu. V tom momente som nevedel či preplo jej, tvorcom alebo mne, no bol som, takpovediac, spokojný, ako sa to vyvíjalo. Potom však prišiel záver, ktorý to absolútne pokazil a všetko nadšenie razom vyfučalo. Ak by to tvorcovia ponechali v duchárskej rovine alebo v rovine budúcej učebnice pre študentov psychopatológie, tak by to bol skutočne podarený film. Tým, že sa tam objavil medzipanelový šváb a odhalil aj všetky svoje tajné cestičky, pokazil všetko, čo sa niekoľko desiatok minút budovalo ako dobrý domček z kariet. Poznáte to, keď už pridávate posledné karty, ruky sa vám trasú a bojíte sa čo i len vydýchnuť, aby to celé nespadlo a nevošlo navnivoč. A potom bum a z domčeka je kopa dvojok, trojok, sedmičiek, osmičiek, jééčiek, qééčiek, kráľov a és. Taký som mal pocit pri odhalení pointy a aj dlho po záverečných titulkoch.

Čudujem sa, že Obama alebo po novom káčer Donald nedajú Pentagonu príkaz, aby v tichosti (najlepšie nejakou raketou zem-vzduch-zem) neodprevadili tých mamrdov, čo točia takéto filmy, zo sveta. Celá špiónska sieť všetkých štátov je tu totiž vykreslená, ako banda neschopných imbecilov, ktorá si nevie poradiť s jedným holandským Snowdenom a jedným španielskym Zorrom a preto si musia na pomoc zavolať najnebezpečnejšieho zločinca všetkých čias. Imbecilita agentov CIA sa naplno prejavuje, napríklad, pri prevoze tohto bezcitného vraždiaceho monštra, keď ho posadia do bavoráčiku, vezú ho ako sviatosť oltárnu na letisko a vôbec sa nestarajú, ako im rozoberá dvere a pripravuje si háčik na ryby, aby naň v zápätí chytil poriadneho kapra langleyského. No jednoducho des!!! Väčšinu hercov, ktorými je tento film naprataný do prasknutia, mám v obľube, no tu som sa na niektoré výkony nemohol pozerať. Tým myslím hlavne Oldmana, ktorého postavu zopsuli a ukričali natoľko, že by ich mal zažalovať za poškodzovanie dobrého mena. Navyše, čoby šéf pobočky CIA v Londýne, by bol schopnejší asi aj smetiar z oddelenia separovaného zberu. Hlavne tie pasáže, keď Oldman niekoľkokrát za film najprv pošle Kevina na letisko, ako už zbytočného, aby ho v zápätí v ďalšom zábere priviedol späť, ako nad mieru potrebného. Takže jediné čo bolo na tomto filme zábavné, bol naozaj apokalyptický a biblický zločinec Jeric(h)o. Preto aj moje dve hviezdy zdôvodňujem takto: Jedna za Kevina a druhá za Costnera.

Najprv som mal pocit, že film neprekročí tieň svojho názvu a takmer dve hodiny budem čumieť na jednu veľkú reklamu pre Spojené štátne železnice americké. Som rád, že som sa mýlil. Áno, dokola opakované, že sa to nedá porovnávať s Gone Girl, je v istom zmysle na mieste. Na druhej strane mi však napadá, že prečo aj? Existuje množstvo filmov, ktoré sa vzájomne inšpirujú (alebo vykrádajú) a pri nich ani pes neštekne a pokojne sa tu čvachtajú vo vodách červených čísiel... Emily udáva ducha tohto filmu a robí ho zaujímavým. Jasnačka, celková naháňačka za vrahom luxusnej štetky, ktorá si ani na okamih nevie ustrážiť frndu, nakoniec vypáli v ten najmenej očakávaní záver (dúfam, že je jasné, že preháňam, ale pre niektorých to tu radšej explicitne napíšem), no cesta k záveru je prerozprávaná úplne bravúrne. Mňa to dokonale pohltilo a bavil som sa, hádal som: kto je vrah, ako to môže celé nakoniec skončiť alebo kto je kto a kto je kde, prečo, ako, odkiaľ, s kým, s čím, z koho, z čoho, o kom, o čom :D (?), a preto nemôžem inak, ako udeliť štyri hviezdy. Filmov tohto typu sa točí čím ďalej menej a menej a aj tie, ktoré prichádzajú do kín, sú často narýchlo zbúchané príbehy podobné koláčikom z detského pieskoviska, v ktorých sa nachádza veľa piesku, trávy, hliny, hovien a čojaviemčohoešte. Dievča vo vlaku bolo zaujímavé, hoci nie celkom bezchybné, rozprávanie, ktoré malo všetku tú pochmúrnu atmosféru, tajomstvo, zavádzanie a príbeh, na ktoré sa dá pozerať hocikedy.

Chlapci zo Síí Ááj and Ééj sa rozhodli, že vytuningujú Explorer, aby ochránili všetkých občanov Júúú Ess and Ééj. Nepočítali však s jediným, že medzi ich hackermi bude mať niekto aj morálku. Snowden im teda pekne zavaril, keď všetky informácie vyniesol von a chudáci obyvatelia Planétovej Republiky zistili, že Zem a Vek mali pravdu, keď hovorili o svetovej kontrole súkromia. Smola, že to Snowden nakoniec zakončil tým, že obetoval "slobodu" v americkom kapitalizme za "slobodu" v liberálnom putinizme... Film bol však veľmi svieži a podával celú zápletku spôsobom, ktorý bol jasný aj šimpanzom v bratislavskej zoo. Zložitú tému, na ktorej prelúskanie človek potrebuje niekoľko hodín surfovania po stránkach typu topky.sk, aktuálne.sk alebo čas.sk, aby sa aspoň ako-tak zorientoval, podáva tento film v celku svižne a bez zbytočných odkláňačiek od deja. Oceňujem aj pohľad do Snowdenovho súkromia, kde ale mohli tvorcovia zvoliť aspoň trochu sympatickú herečku. Levitt, naopak, stvárňuje hlavného hrdinu v úplne správnom duchu, keď ho vykresľuje ako bežného požierača burgrov s veľmi špecifickými schopnosťami. Pozornosť diváka sa tak dá v žánri špionážnych thrillerov udržať aj bez špeciálnych výbuchov, prestreliek a bez množstva nenápadných okoloidúcich, ktorí sa rozprávajú so svojim rukávom a z ucha im trčí nenápadný biely kábel. Naozaj som sa bavil, takže, p. Stone, tlieskam...

Tento film potvrdil, že Stunde null je utopistický nezmysel... Čakal som, že sa budem baviť, že to bude klasická komédia o alebo s Hitlerom, túto tematiku mám (za predpokladu, že sa spracuje dobre, vtipne, originálne a hlavne s myšlienkou) v humornej verzii veľmi rád. Tu mi však až tak do smiechu nebolo... Teda nie toľko, ako som čakal. Inak to je super spracovaný film, s množstvom skvelých nápadov a s patričným posolstvom. Presne vystihuje žáner, i keď asi by som to otočil v poradí Dráma / Komédia. Navyše oceňujem aj Masucciho. Sparodovať Hitlera sa zdá byť "jednoduché", ale vskutku existujú iba dve hodnoverné "kópie" - Chaplin a Masucci.

Tak čo ťa trápi dievčatko? ÁÁÁle, hojdačka mi trošku vŕzga... Tvoj manžel by ju ako správny údržbár lomeno náhradný otec mohol namazať, hneď ako dohrá gitarové sólo a vylezie z podmočenej pivnice, ktorá by zrútila aj Empire State Building. No a ty si zatiaľ pospinkaj a pokecaj so svojou rehoľnou kamoškou sestrou Rozáliou. V prvom momente som si myslel, že to naberie kontúru jednotky a možno sa jej to aj v niečom vyrovná. Potom mi však opäť ukázali všetko. Akoby som bol absolútne dementný a nepochopil, že ak sa z ničoho nič začne hýbať kreslo, ovládač zmizne a objaví sa úplne inde, alebo sa začne sám od seba zapínať a vypínať televízor, tak že v tomto prípade za to nemôžu šmolkovia. Alebo keď 12 ročná pubertiačka prehovorí zrazu drsným hlasom Mariána Greksu, tak mi ešte treba ukázať aj dedka, ktorý, síce rozmazaný, ale predsa sedí na tom kresle, aby som chápal, že to nehovorí to dievča, ale duch, ktorý ju posadol. Už mi iba chýba obraz mojej učiteľky na ZŠke v sukni pod kolená, obtiahnutých hnedých silonkách na chlpatých nohách, s veľkými okuliarmi v hrubom ráme, so štrikovaným svetrom a účesom, ktorý bol v móde okolo roku 1431, ako kmitá vztýčeným ukazovákom hore-dole a pritom príjemným hlasom zapnutého cirkuláru hovorí "no-no-no, detičky, to nebola princezná, ale prezlečená Popoluška"... A Valak so svojím image satanistu Mansona a revom AC/DC je fakt, ale že naozaj strašný... Bububu

Perfektný príbeh v ešte perfektnejšom prostredí, kde zvieratá preberajú charaktery ľudí, ktoré sú na nich dokonale ušité. Nie je to len leňochod čoby úradník alebo lev ako starosta, ale aj samotné hlavné postavy príbehu. A tak mi napadá ten vtip o zvieratkách, ktoré hrajú karty a medveď pri rozdávaní hovorí ostatným - "A ak bude niekto podvádzať, dostane po tej ryšavej papuli". Príbeh je však prešpikovaný aj nejakým tým inotajom a bájkarským posolstvom. Všetko pôsobí svižne, dynamicky a zároveň logicky a uhladene. Animácia je zaujímavá a svieža, žiadne trapácke úlety typu Tajný život maznáčikov. No a mňa neskutočne pobavil aj krtko Marlon. Viem, paródia Dona Corleoneho nie je originálna, ale ak je dobre spracovaná, vždy ma vie pobaviť a rozosmiať.

Kde sú tie časy, keď sme vedeli točiť oku ľúbivé a duchu zábavné rozprávky? Teraz je to akési ... no neviem... iné. Priestory, v ktorých sa natáčalo boli zaujímavé, netradičné. Rekvizity boli premyslené a hlavne neumelé. Za to však niektoré postavy boli zbytočné, dej sa vliekol a viacerí herci robili hocičo, len nehrali. Princezná bola zaujímavá a príjemná, žiadna Šelestína Buckinghamová, alebo podobné vyumelkované umelkyne, ktoré majú k herectvu míľovú vzdialenosť. Horšie to už bolo s niektorými mužskými postavami, ktoré miestami hrali ako po poriadnej opici. Parfémistovi, princovi, kráľovi a mnohým iným som neveril nič, ani to, že hrajú dobrovoľne. Príbeh dostával zabrať hlavne na dialógoch a intonácii. A už vôbec nerozumiem, prečo hrala Janžurová a rozprávala Turzonovová. To mi maximálne rezalo uši. Nerozumiem týmto novým móresom, keď sa na oboch stranách Moravy predabujú českí a slovenskí herci. Sprostieme čoraz viac, že si už nerozumieme, alebo v čom je problém??

Žiadna hlboká myšlienka, aj keď sa ju tam tvorcovia (niekedy až nasilu) snažili vtrepať, ale ako oddychovka večer po práci, nie je čo dodať. V žánri konzumných a bezuvažovania filmov patrí určite k tým lepším. Hlavná predstaviteľka to hrala úplne dôveryhodne a veril som jej všetko. Neviem či výber bol len o nejakej erotootázke, podľa ktorej sa mala producírovať v plavkách... Hodnú časť filmu bola teda riadne dodrbaná a s rozsekanou nohou... No dobre, aj tak vyzerala k svetu, ale hlavne som jej veril všetky tie sračky, ktoré s čajkou zažívali na tom oplanktónovanom a presne vymodelovanom kuse šutra. Čo som už neveril, bol, samozrejme, žralok. Hodne predimenzovaná obluda veľkosti ťahača s dvoma prívesmi a s inteligenciou Jobsa, Hawkinga a Kasparova v jednom. Skutočne neporaziteľné monštrum, ktoré trhá železnú konštrukciu ako gumených medvedíkov. Odhliadnuc od toho som sa naozaj super bavil a niektoré scény sledoval s otvorenou chlebárňou a zatajeným dychom ako najväčší doják všetkých čias.